Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom Eco Umberto

Odporúčaný príspevok

The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya.  Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové  príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vôle Johna

Eco | Ostrov včerajšieho dňa

SÚOSTROVIE POETICKÝCH TEXTOV Umbero Eco: Ostrov včerajšieho dňa . Bratislava, Slovart 1998. Preložila Dagmar Sabolová ,,Empiričtí čtenáři mohou číst mnoha způsoby a neexistuje žádne pravidlo, které by jim předepisovalo jak číst, protože často berou text jako nádobu pro své vlastní vášne...." (Eco 1997). Táto veta vystihuje situáciu pri čítaní najnovšieho románu Umberta Eca Ostrov včerajšieho dňa, situáciu kedy čitateľ nachádza v nádobe (v texte) koraly (texty).Texty rôzneho tvaru, veľkosti, hýriacich farieb,parafrázujúc Eca, minerálne úle zložené z nepravidelných mnohouholníkov, ktoré majú vo svojom strede lúčovitú sústavu veľmi jemných tkanív. Medzi týmito sa vynímajú medzery, ktoré vytvárajú ďalšie mnohouholníky, pričom boky tvoria ďalšie, ešte menšie mnohouholníky. Texty, textílie sú navzájom popretkávané jemnými vláknami, popreplietané s inými textami, medzi ktorými pulzuje narácia čisto bielej farby. V jej centre stojí postava Roberta de la Grive, ktorý sa ocitá osa

Eco | Baudolino

Umberto Eco – najväčší klamár na svete Umberto Eco: Baudolino . Preložila a doslov napísala Dagmar Sabolová Slovart, Bratislava 2001 Umberto Eco potvrdzuje svojím štvrtým románom Baudolino líniu, ktorú „načal“ knihou Ostrov včerajšieho dňa a prezentuje sa ako „skvelý“ rozprávač, teda v jeho „slovníku“ ako klamár. Eco sa touto knihou ukázal až takým skvelým klamárom, že napokon podviedol aj sám seba. Eco sa v Baudolinovi „vracia“ k počiatkom európskeho románu novej doby, a to na jednej strane prostredníctvom postavy Baudolina a na druhej strane cez postmodernú otvorenosť textu. Postava Baudolina je síce bachtinovskou zmesou „pikara, blázna a prostáčika so šašovsk ou čiapočkou s rolničkami“, ale zároveň je aj mudrcom, radcom, pútnikom a zvestovateľom. Skrátka je postavou, ktorej je dovolené povedať „všetko, komukoľvek a kdekoľvek“: „V tom čase ešte Fridrich nemal deti, myslím, že si ma obľúbil, lebo som mu hovoril to, čo sa iný z úcty k nemu neodvážili.“ (s.31) Autor pom