The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013)
WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!!

Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov.

V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger, ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes.

Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya. Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore.

V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vôle Johna R. Hughes, ktorý práve dosiahol úctyhodný vek, 92 rokov.

Ostala tu po ňom ikonická postava texaského rangera, ktorá sa stala symbolom USA a do pamäti generácií sa vryla rovnako hlboko ako iný kovboj s lasom z reklamy na známu značku cigariet. Rok 1933 nie je náhodný: svetová ekonomická kríza poprevracala životy obyčajných ľudí naruby a v čase biedy a zlých vyhliadok sa táto postava stala nielen únikom z nehostinnej reality symbolom, ale aj hrdinom, ktorý sa postaví nečakaným okolnostiam a dokáže si poradiť s neprajným losom, únikom z nehostinnej reality. 

Texaský ranger je synonymom „Divokého západu“ a jeho príbeh hľadania spravodlivosti robí z jeho postavy archetyp. Prerod idealistického intelektuála na unaveného, ale realistického a nakoniec nekompromisného rangera zodpovedá definícii typického amerického popkultúrneho hrdinu. Až po Johnovi Reidovi prišli Phil Marlow alebo Lew Archer, postavy na okraji spoločnosti, kde zákon nechodí po uliciach ruka v ruke so spravodlivosťou, ale je skôr jej prekážkou, a kde zjednanie spravodlivosti je ponechané na osamotené indivíduum (viac o poňatí spravodlivosti pozri M. Petříček: Majestát zákona).

V súčasnosti asi najokázalejší predavači popcornu v Hollywoode režisér Gore Verbinski, producent Jerry Bruckheimer a herec Johny Depp spolu s kolegami zo štúdia Walta Disneyho sa po rokoch pokúsili oživiť legendu a tak vznikol film The Lone Ranger (2013). Letný blockbuster doprial masovému publiku klasických western v neklasickom digitálnom prevedení, kde rýchlosť kladiek na sekundu súperí s rýchlosťou poštového dostavníka ťahaného šiestimi koňmi za šialeného sprievodu fanfár „William Tell Overture Finale“.

Prvý pohľad kamery sa zameria na zničený most Golden Gate v San Franciscu v roku 1933(!) a kamera voľne sleduje to skrz optiku sledovania letu červeného balónika, vznášajúceho sa nad letným lunaparkom. Príbeh je rámcovaný príchodom chlapca Willa, oblečeného v kovbojskom oblečení a v maske, do pojazdného múzea „Divokého západu“. Komanč Tonto, „oživený“ starec z inventára múzea mu rozpráva príbeh o Johnovi Reidovi. Jeho rozprávanie problematizuje Willov idealistický pohľad na tohto texaského rangera („Ak je dobrý, prečo musí nosiť masku?“), tak ako Will prerušuje Tontovo rozprávanie, ktoré je občas nesúvislé, občas nelogické („Ako si unikol z väzenia?“). V podstate ide o sebaironické gesto tvorcov voči žánru, v ktorom operujú a ktorý si nepotrpí na dovysvetľovanie. 

Vložený príbeh (o vkladaní príbehov jeden do druhého pozri T. Todorov: Poetika prózy) sa odohráva v roku 1869 v mestečku Colby, v ktorom finišuje výstavba železnice. Prichádzame v momente, keď po rokoch vracia domov John Reid, prokurátor, intelektuál – idealista, považujúci za svoju bibliu filozofické texty Johna Locka a tiež Butch Cavendish, obávaný zločinec, pojedač ľudského mäsa, ktorý tu má odvisnúť ako odstrašujúci príklad. V rovnakom vozni sedí aj komanč Tonto, zdanlivý väzeň, ktorý však cieľavedome uskutočnňuje vlastný plán. 

Návrat hlavného hrdinu domov znamená vlastne začiatok príbehu a dobrodružstva. John sa vracia do sveta, do ktorého sa nehodí – svojou idealistickou povahou príliš vytŕča a aj preto, ako nepraktická, nevážna „rarita“, je touto spoločnosťou odmietaný. John Reid prejde charakterovou premenou: z idealistického intelektuála striktne sa pridŕžajúceho zákona a vysnívanej morálky budúcnosti, ktorá pohŕda zbraňou a násilím, sa stane ranger v maske, vybavujúci si účty so zločincami osobne, pretože ide o jeho „vec“. Nejde len o súkromnú pomstu, po tom, čo Cavendish zabije jeho brata. Zranený John Reid sa na hranici života a smrti stane „vyvoleným“. Symbolom tejto premeny je biely kôň, šľachetný duch (spirit horse), ktorý odprevádza bojovníkov na druhú stranu. Komanč Tonto, ktorý sa o zraneného rangera postará, sa stane svedkom tejto katarznej premeny a aj proti svojej vôli, poslúchne pokyn bieleho koňa. Od toho momentu je táto dvojica už nerozlučná. John Reid sa stane osamoteným rangerom: bolo mu dovolené vrátiť sa zo záhrobia, ale cenou za to je praktické vykonávanie spravodlivosti, ktoré môže učiniť len on, pretože je tým, kto už raz unikol smrti, a nemožno ho znova zabiť (v tejto súvislosti spomeňme, že ide o silný a tradičný kresťanský motív, ktorý Hollywood s obľubou pravidelne opakuje aj v iných žánroch, napr. Matrix). 

Tonto je pre väčšinového diváka komickou postavou a tento moment umocňuje fakt, že ho stvárňuje Johny Depp, v súvislosti s ktorým ešte pretrvávajú reminiscencie na postavu Jacka Sparrowa z Pirátov Karibiku. Ak má byť Tonto komickou postavou pre menšinového diváka, tak potom určite ide o oslavu a poctu Busterovi Keatonovi. Postava Tonta je v každom momente postavou harmónie: keď stojí, kráča alebo skáče, ide o premyslenú choreografiu gagov. Minimalistická mimika tváre Johnyho Deppa je charakteristicky „buster keatonovska“: stoická a konzistentná. Spomínaný stoicizmus má hlbšie korene: na jednej strane je Tonto „praktickou postavou“, pomáha Johnovi Reidovi situovať sa vo svete, do ktorého náhle vpadol, na druhej strane plní úlohu pomocníka a sprievodcu: je tým, kto Johnovi Reidovi interpretuje skutočnosť, tú reálnu aj tú surreálnu. 

Podľa logiky príbehu je však Tonto tragickou postavou, ktorá v detstve prešla traumatickým zážitkom: za lacné hodinky vyzradil náhodným cudzincom, kde sa ukrýva ložisko striebornej rudy. Náhodnými cudzincami boli nik iný ako Butch Cavendish a jeho brat, riaditeľ železnice Latham Cole. Aby zahladili stopy za sebou, indiánsku dedinu vypálili a jej obyvateľov zmasakrovali. Tonto sa z tohto zážitku nikdy nespamätal: jeho životným údelom stala sa pomsta, dvadsať rokov hľadania vraha Butcha Cavendisha, ktorého nazýva Wendigo (démonická postava, napoly človek, napoly beštia, ktorá sa kŕmi ľudským mäsom). Na ceste osobnej pomsty mu „osud“ (spirit horse) pristavil pomocníka Johna Reida, ktorého nazýva Kemo Sabe („nepravý brat“). Tonto je pre väčšinovú indiánsku komunitu blúznivcom a pomätencom. Tu akoby sa roly asymetricky prehodili: Kemo Sabe (John Reid) prinavracia Tontovi pravý zmysel veciam, interpretuje mu skutočnosť a vracia ho späť na zem. 

Postavy filmu sa pohybujú podľa mechanizmu tragikomického literárneho archetypu Dona Quijota a Sancho Panzu. Tento mechanizmus je asymetrický a roly sú obrátené, podľa toho, v ktorom svete postáv sa práve nachádzame. Vo svete Divokého západu Johna Reida je Tonto Sancho Panzom, v indiánskom svete Tonta je ním John Reid. Obaja sú však ľudia vyobcovaní zo svojho pôvodného prostredia a tak príjmu rolu, ktorú im nakoniec určil šľachetný duch („spirit horse“) ako ich poslanie. A aj preto možno chápať vedľajší ľúbostný motív medzi Johnom Reidom a manželkou jeho brata nie ako nevyužitý potenciál, ale ako konzekvenciou rol postáv, ktoré im určil príbeh. Na konci filmu odchádza rozprávač, osamelý starec Tonto, z pojazdného lunaparku nesúc si so sebou kufrík. No rozprávanie vo vloženom príbehu nekončí. Osamelý jazdec so svojím spoločníkom sa vydávajú za ďalšími dobrodružstvami a my im vychádzajúc z kina ďalej drukujeme. Dobrodružné príbehy z Divokého západu obľubujú otvorené „konce“ a tak jej hrdinovia žijú v našej imaginácii svoj predĺžený život dalej.

Aleksandra & Martin Hudymač
Pôvodne uverejnené v časopis Romboid


Todorov, T.: Poetika prózy. Praha, Triáda 2000,
Petříček, M.: Majestát zákona. Raymond Chandler a pozdní dekonstrukce. Praha, Herrmann& synové 2000