Hudymač | Archív

Budem predovšetkým čítať prednášku Différance francúzskeho filozofa Jacquesa Derridu. Cieľom mojej práce nie je „totálna“, alebo všeobsiahla interpretácia Derridovho textu. Rovnako nemienim „z textu odísť“ cez zreteľné odkazy na Heiddegera, Husserla, Battaila, alebo ďalších. Nebudem prednášku podrobne „analyzovať“, aby mi tak „všetko bolo jasné“. Nebudem…

1. Venuša v Kožuchu Skôr než vôbec „začnem“, nebolo by od veci položiť si otázku, čo si tak obvykle predstavujeme pod slovom hra. Viem, že rovnako svoju knihu začal aj Eugen Fink. No mne by mohlo pomôcť pri premýšľaní niečo škandalózne, ba až kacírske. Mojím vodítkom sa stáva erotický román. Pojem hry sa explikuje v písaní Sacher-Masocha, a to konkrétne v románe Venuša v kožuchu[1].

1. Pred-bežný „pojem“ hry u Derridu V prvej časti druhého oddielu budem interpretovať, či lepšie používať (v rortyovskom zmysle slova) štúdiu Michela Haara Nietzscheho hra u Derridu1. Haarov text budem používať z dvoch dôvodov: 1. Michel Haar mi pomáha pochopiť Derridovu spätosť s Nietzscheoho myslením – jej zisky a straty; 2. Haar do veľkej miery explikuje problém hry (play) u Derridu, pričom záver štúdie ponecháva do veľkej miery otvorený. Pokúsim sa zhrnúť v niekoľkých krátkych a hutných bodoch Haarové zistenia, čím načrtneme pred-bežný „pojem“ hry u Derridu (pred-bežný: to neznamená, že mienim dôjsť k definitívnemu „pojmu“ hry, skôr je tu akcent na procesuálnosť; „pojem“ hry: tu sú úvodzovky nevyhnutné – môžem hovoriť o pojme?).

Prvá samostatná kniha Karla Čapka Boží muka začína krátkou poviedkou Šlápěj. Jan Mukařovský nám priblíži jej stručnú fabulu: „Dva lidé se setkají v krajině čerstvě zapadlé sněhem; jediné jejich stopy ruší hladkou vyrovnanost sněhového povrchu. Avšak pojednou uvidí oba stranou cesty osamělou šlápěj uprostřed nedotčené plochy. Vzniká naléhavá otázka: kdo udělal šlápěj? Byla porušena obvyklá souvislost věcí: jsme zvyklí vidět šlápěje sdružené v řady odněkud přicházející a někam vědoucí – jediná šlápěj uprostřed kyprého sněhu však je tajemství. Zároveň s osobami povídky je znepokojen i čtenář: vzniká nepětí, děj se zauzluje, ale zároveň končí. Událost, kterou jsme tušili jako vlastní předmět vypravování, zůstane nám utajena. To, o čem se vypravovalo, byl již jen okraj události, její doznívání.“ [1]

ANAXIMANDROS, zlomok 12 B1 = Simplicius, Phys. 24.13. In: Diels, H., Kranz, W. (eds.): Die Fragmente der Vorsokratiker (griechisch und deutsch). zv. I. Berlin, Weidemann 1952. 12 B1 Diels – Kranz zo Simplikia (Phys. 24.13). BARTHES, R. (2001) „Smrť autora“, in: Profil súčasného výtvarného umenia, č. 1 – 2, s. 5 – s. 13. BARTHES, R. (1989) „From Work to Text“, in: The Rustle of Language, Berkley and Los Angeles. BATAILLE, G. (1992) Příběh oka / Matka, Praha: Reflex. BENNINGTON, G. - DERRIDA, J. (1993) Jacques Derrida, Chicago: University of Chicago Press. CULLER, J.: O dekonštrukcii. Teória a kritika po štrukturalizme. (nepublikovaný preklad Maríny a Vladislava Gálisovcov). ČAPEK, K. (1958) „Šlápěj“, in: Boží muka, Praha: Československý spisovatel. DELEUZE, G. (2002) Masoch a masochizmus, Bratislava: Vydavateľstvo PT. DELEUZE, G. – GUATTARI, F. (1987) A Thousand Plateaus, Minneapolis: University of Minessota Press. DELEUZE, G. – GUATTARI, F. (1999) „20. November 1923 – L...

Diplomová práca Martina Hudymača preukazuje zrelosť premýšľania a eleganciu písania. Zvolená téma patrí k najťažším, a to nielen preto, že ide o súčasné myslenie, že ide o „heretika“ Derridu, ale preto, lebo k francúzskemu mysleniu 20. st. a obzvlášť k Derridovi pristupuje s vedomím všetkých rizík, ktoré so sebou prináša tradičný výklad alebo komentár filosofického textu. Myslím, že Martin Hudymač si zvolil pri písaní svojich poznámok k jednej Derridovej prednáške cestu, ktorá mu umožňuje, aby sa vyhol tradičným nedorozumeniam vznikajúcim pri čítaní Derridu. Zároveň narába s textom a kontextom premýšľania o hre tak, aby mohlo „vstúpiť do hry“ všetko to, čo ostáva v Derridovom texte „nenapísané“. A práve o to pri čítaní – alebo ak chcete pri „dekonštruovaní“ – textu ide. A ešte o niečo navyše: Texty žijú len vďaka textom, ktoré pokračujú v ich písaní – buď ich „dopisujú“ alebo „prepisujú“. Stručne načrtnem obsah práce: Skladá a z dvoch hlavných častí:

Predmetom analýzy je prednáška J. Derridu "Différance", problémom je stratégia prednášky i jej témy, teda hra, presnejšie, pred-bežný pojem "hry" - ako to graficky konotuje diplomant. Názov práce i jej podtitul sú súčasťou koncepcie v tom zmysle, že analýza sa vedie v odstupe od témy a nesľubuje riešenie - čo diplomant explicitne vyjadruje v úvode i svojím naznačovaním ironického postoja. Ako oponentka nepristupujem k textu natoľko z hľadiska môjho "súkromného slovníka" /čo si vo väčšej miere môže nárokovať diplomant/, ale zohľadňujem aj analiticko-kritické hodnoty prác M. Franka Čo je štrukturalizmus?, J. Habermasa Filozofický diskurz moderny, Ch. Norrisa Dekonštrukcia proti postmodernizmu a i., ktoré pokladám za významné pre doplnenie názorového spektra k prácam Rortyho. Derridovu prednášku kompozične v diplomovej práci rámcuje expozícia ďalších dvoch textov - románu L. Sacher-Masocha Venuša v kožuchu a fabuly poviedky K. Čapka Šlápěj. Obidva liter...