Hudymač | Archív

Peter Jilemnický (1952) Víťazný pád, Bratislava: Nakladateľstvo Pravda. Román sa začína takto: „... a keď sa milý Maťo vracal z vojny domov, napil sa najprv dobrej slivovice a potom vzal svoju úbohú batožinu, ktorá ho ťahala z kopca do doliny, akoby vedela, že bude doma zle nedobre. Ale Maťo bol vojak vyslúžilý a silný, páni ho na vojne spravili čatárom, lebo mal hlas silný ako trúbka-signálka, srdce vojnou podnapité a preto zvíťazil nad čiernym kufrom na chrbte a vyniesol až na kopanice, kde sa v plači krčila chalupa otcovská. Zelené hory ho so všetkých strán privítaly, boly v nich sýkorky a vrtké veverice, smreky voňaly a zem bola ospalá smutným októbrom. A či ste to vy, kopce vysoké, čo ste sa otriasaly spevom goralských pesničiek, keď som chodil za milou na zálety? Maťo prišiel k chalupe, chalupa sa shrbila ako stará babka pod ťarchou chvojiny, ani pes nezabrechal, kroky ťažko dlávili zvučný kameň na podstení a keď sa dvere rozletely a kufor ako ťažké zakliate padol ...