Hudymač | Archív

MH: Dosiaľ ste napísali štyri knihy a každú ste žánrovo poňali vždy inak. Túto skúsenosť reflektujete i vo svojej poslednej knihe Vzývaný i nevzývaný, kde okrem iného píšete: „Čitatelia niekoľkých autorových predchádzajúcich kníh si zvykli, že autor ,klame formou´. Kniha Pýtal som sa ciest má tvar autobiografického rozhovoru - životopisné rozprávanie je však len vonkajšou formou, do ktorej autor vkladá svoje filozofické myšlienky, spirituálne skúsenosti a pokus o reflexiu doby, v ktorej sa príbeh odohráva.“ Naozaj si myslíte, že literárny žáner je tak ľahko poddajný. Nie je to práve literárny žáner, ktorý nás „núti“ písať istým spôsobom, dovoľuje nám niečo napísať a iné zas nie, ba „vedie“ naše myslenie istou nevyspytateľnou cestou? TH:  Samozrejme že žáner nie je púhy inštrument, ale skôr „médium“, „klíma“, v ktorej sa niektoré myšlienky dobre rozvíjajú a iné zas dusia. V prvých dvoch knihách – Pýtal som sa ciest a Čo je bez chvenia, nie je pevné – som sa inšpiroval Vyznani...