Hudymač | Archív

K  POETIKE  POSTAVY (pokus o štrukturálnu analýzu rozprávania)   Titul nášho príspevku znie – K poetike postavy – pričom samotná štúdia pojem postavy problematizuje. Ale čo s pojmom poetika? Pojem poetika budeme chápať  v tom zmysle, ako ho načrtla Daniela Hodrová v knihe …na okraji chaosu…:   „Kromě toho však pro nás slovo ,poetika´ znamená – systém rysů, aspektů, postupů a struktur, které zakladají a charakterizují literární dílo, individuální, dobový a jiný styl, žánr (druh), literární období, literaturu jako celek.“ [1]     Budeme sa pohybovať zväčša po synchrónnej osi, teda  dôležitým bude pre nás systém, štruktúra rozprávania v ponímaní Tzvetana Todorova[2] a Rolanda Barthesa[3]. No napriek tomu by sme chceli poukázať ak nie na dobový jav, tak aspoň na tendenciu v slovenskej literatúre 90. rokov. Postava sa stáva difúznou, efemérnou a mechanickou, rozpadá sa na rad funkcii. Neistý zách...

Mizéria literárnej súťaže Poviedka ´02 Poviedka 2002 (Zborník najlepších prác šiesteho ročníka literárnej súťaže). Levice, Koloman Kertész Bagala, L. C. A. 2002. „Dnes k pojmu velikost patří schopnost být vznešený, chtít pro sebe, umět být jiný, stát v ústraní a muset žít na vlastní pěst; a filosof prozradí něco ze svého vlastního ideálu, když vyhlási: Ten budiž největší, kdo dokáže být nejosamělejší, nejodlišnější, člověk mimo dobro a zlo, pán svých cností, člověk překypující vůlí; právě to se má nazývat velikostí: umět být právě tak mnohostranný jakot celistvý, právě tak šírý jako plný.“ Fridrich Nietzsche: Mimo dobro a zlo Vydavateľ Koloman Kertész Bagala zorganizoval už šiesty ročník literárnej súťaže Poviedka. Táto súťaž je asi svojho druhu nielen najväčšou, ale svojou medializáciou aj najlepšie pripravenou literárnou súťažou na Slovensku. Do súťaže Poviedka ´02 bolo prihlásených 842 príspevkov, základné kritéria splnilo 818, nejaký druh ocenenia z...

UČITAJ SA K SMRTI! (O dvoch knihách Tomáša Horvátha) Tomáš Horváth: Rétorika histórie Bratislava, Veda 2002 Tomáš Horváth: Divák Levice, L. C. A. 2002 I. „...literárna história konštruuje postgnózy, nikdy nie prognózy: literárny historik zo zásady nemôže povedať, ako sa bude písať – jednoducho preto, lebo sám písať nevie (a túto otázku by mohol zodpovedať iba aktom písania). Hysterický bľakot malých literárnych kritikov je často práve bľakotom tvárou v tvár tomu, čo pokladajú za nemožné.“ Tomáš Horváth: Rétorika histórie Tomáš Horváth je vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV. V roku 1999 obhájil doktorandskú prácu Rétorika histórie, totožnú s knižným vydaním, o ktorej vám ponúkam pár poznámok. Horváthove písanie v práci Rétorika histórie by sme mohli označiť za genealogický projekt, ktorý sa vyhraňuje od pozitivistického typu písania literárnej histórie. Za pozitivistické v literárnej histórii pokladá Horvát...

„My, rortyovci...“, alebo načo je nám Macsovszky Peter Macsovszky: Fabrikóma Kalligram, Bratislava 2002 „(…) že i tam, kde je literárnost textu akcentována téměř do krajnosti, je posledním kódem, který dovoluje literatuře rozumět, život. I když nevíme, co to je, i když se nám jeho definice stále nedaří a mluvime-li o něm, máme vždy trápny pocit banality“ (Petříček, M.: Recepce zdvojováním, in: OS, 2000, č.6) I. Budem čítať román Petra Macsovszkého Fabrikóma. Pokúsim sa ukázať, že Macsovszkého použité stratégie, techniky a taktiky patria do „podobného“ poriadku písania (poetika) ako prózy Tomáša Horvátha. Román Fabrikóma „získava“ kontúry na pomedzí mobilnej kompozície a kompozície „triešte a tkaniny“. Román kombinuje navzájom prvky, ktoré sú charakteristické pre tú či onú kompozíciu. Mobilná kompozícia zastupuje v tomto zmysle horizontálnu os rozprávania, zatiaľ čo kompozícia „triešte a tkaniny“ vstupuje do rozprávania ako vertikála. Postupn...

GRÁF, Š. (1939) Zápas. Román, Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 304 strán. Napísané roku 1937 a odmenené cenou v Mazáčovom súbehu na slovenský román r. 1938 Štefan Gráf alias Štefan Rakyta alias Štefan Gr.-Dunajský alias Ján Hromík sa narodil 9. augusta 1905 v Gajaroch, zomrel 11. 7. 1989 v Bratislave. Prešiel viacerými zamestnaniami ako obchodný pomocník v Malackách (1919-1926), daňový úradník v Bratislave (1931-1938) a vedúci nakladateľstva Matice slovenskej v Martine (1938-1945). V období slovenského štátu sa Štefan Gráf nezmazateľne zapísal románom Žeravý bod, románom po ktorom, volal Šaňo Mach, ktorý konečne „pravdivo“ zachytí súčasnosť. Zatiaľ čo Gardista tento román privítal, Slovák ho odmietol ako len zle pozliepanú kroniku. Po trojročnej emigrácii v Rakúsku a Taliansku, kde odišiel s ľudáckou časťou vedenia Matice slovenskej sa v roku 1947 vrátil a krátko pracoval u nakladateľa Jána Cihru v Bratislave. Od roku 1948 až do svojho dôcho...

Bolo to na prelome jesene a zimy, keď som sa spýtal po obede Jozefa Kovalčika kam má namierené. Jozef mi v rýchlosti a znudene odpovedal, že ide do študovne do Klementína, že má rozrobenú nejakú robotu a že si musí prečítať ešte nejaké knihy, kým ich nebude musieť zase vrátiť naspäť. Ale ja som v odpovedi poznal, že Jozef nie je vo svojej koži, že rýchlosť, s ktorou mi to všetko predostrel, nejako súvisí s Klementínom, konkrétne s akousi túžbou, ktorá ho tam poháňala. Navyše jeho pohľad bol dosť vyhýbavý, vety úsečné a tón hlasu, napriek tomu všetkému smiešnemu maskovaniu, sa mi zdal dosť tajomný. Rozhodol som sa, že sa do knižnice prihlásim, a že sa tam na ďalší deň pozriem. Dnes je tomu už pol roka, čo trávim deň čo deň svoje poobedia v študovni pražského Klementína sklonený nad knihami. Áno, prešlo už niekoľko mesiacov odvtedy a keď sa ma niekto spýta, čo robím poobede, ja len znudene odpoviem, že idem len do Klementína, že mám tam niečo rozčítané a mám čo robiť, aby som zataj...

Obyčajne to tak býva, že keď nie je o čom rozprávať, preberá sa počasie. A ja asi teraz nemám o čom písať, keď píšem o jari. Ale ja na ňu fakt čakám. Netrpezlivo. Čím som starší, tým viac nemám rád zimu a myslím na leto. Myslím na orosený pohár piva predo mnou na terase kaviarne na Hlavnej ulici v Košiciach o pol jedenastej večer, len tak nedbalo oblečený v kraťasách a tričku. A tu snehová vločka nemilosrdne bacne mi na tvár a šľahá ako himalájskeho horolezca a vetrisko-psisko mi pripomína, že nie je o nič horší ako pri Hornovom Myse. A chudák sneh z detských spomienok, si to asi nezaslúži, ale tak to proste je. Čím som starší, tým viac zimu trpím ako nutné zlo. Tu v Krakowe, podobne ako v Prahe prichádza jar po trošku, po dávkach. Najprv po februári, keď je zima najtuhšia, nastúpia teploty okolo desiatky a po týždni sa vrátia zase okolo nuly, aby tam pretrvali až do Veľkej noci, v neurčitom stave zima-jar, nezima-nejar. Je to ako keď ste akože chorý a najvyššia teplota je 37. Je to...