Hudymač | Archív

/Text/ Text (z latinského slova „texó“, čo v preklade znamená „tkám“ alebo „zhotovujem“) je súvislý celok písanej reči, ktorý chápeme ako samostatný. Text je nestabilné tkanivo, v ktorom každý prvok je konštituovaný na báze stopy iných prvkov. Keďže vieme, že text nie je do seba uzavretý, práve naopak je otvoreným systémom, potom každý text sa tvorí transformáciou iného textu. Inak povedané: „Nič nie je mimo – textu, lebo všeobecná grafika sa už začala, je vždy vsadená do písania. Čítali ste dobre vsadené a zasejúc tu tento odkaz na štep, na transplantáciu, na amfyteózu, premyslite si, že ho uvidíte inde a neskôr. Pred textom, pretextom, nie je nič, čo by už nebolo textom. Takže v momente, keď sa povrch starostlivo načína, keď sa otvára otvorenie a prezentuje prezentácia, bola scéna.“ (Derrida 1997). Text, text – ília, tkanina: pristupujeme k nej ako k niečomu, čo si vyberáme podľa farby, vzoru, čo má vlastnú vôňu. Približujeme sa k tejto tkanine s láskou, na začiatku zhotoví...

Príbehy pre môjho brata, smrť a rýchlosť Snáď najvýstižnejšie sa k debutu Pavla Rankova S odstupom času (1995) pred rokmi vyjadril Zoltán Rédey, ktorý charakterizoval stratégiu textu Rankovových poviedok slovami: „Dôraz však nie je ani tak na dôslednom rozvinutí vlastnej témy, ako skôr na jej naznačení a náhlom, neočakávanom vyústení – závere. Samotný príbeh akoby bol iba kvôli finálnej prekvapujúcej epickej pointe, na ktorej stojí ona stratégia recepčnej úspešnosti textov. Táto záverečná pointa funguje na princípe náhleho vysvitnutia, nejakej neočakávanej či vynárajúcej sa okolnosti – rozhodujúceho, dovtedy však skrytého či nepovšimnutého faktu, v dôsledku ktorého celý príbeh dostáva svoj pravý zmysel a nadobúda svoje faktické opodstatnenie.“ (RAK, 1996, č.3, s.55) Pavol Rankov sa podobne ako aj Tomáš Horváth sústreďuje na stereoptypné čitateľské postupy a konvencie, ale každý z nich iným spôsobom. Zatiaľ čo Rankov v knihe S odstupom času staval na príbehu s rýchlym spádom deja a ...

PAVOL RANKOV: V TESNEJ BLÍZKOSTI K. K. Bagala, Levice 2004 Ilustroval Vladimír Popovič Rankov v tesnej blízkosti (spisovateľskej) smrti Ak kritik Zoltán Rédey pred rokmi charakterizoval Rankovov debut S odstupom času, iste ani netušil, že jeho slová sa stanú brilantným vystihnutím hlavných čŕt autorovej poetiky aj nasledujúcich dvoch kníh: „Dôraz však nie je ani tak na dôslednom rozvinutí vlastnej témy, ako skôr na jej naznačení a náhlom, neočakávanom vyústení - závere. Samotný príbeh akoby bol iba kvôli finálnej prekvapujúcej epickej pointe, na ktorej stojí ona stratégia recepčnej úspešnosti textov. Táto záverečná pointa funguje na princípe náhleho vysvitnutia, nejakej neočakávanej či vynárajúcej sa okolnosti - rozhodujúceho, dovtedy však skrytého či nepovšimnutého faktu, v dôsledku ktorého celý príbeh dostáva svoj pravý zmysel a nadobúda svoje faktické opodstatnenie“ (RAK, 1996, č. 3, s. 55). Najnovšia Rankovova zbierka poviedok V tesnej blízkosti je v tomto ...