Hudymač | Archív

Bola to jeho prvá práca v zahraničí a bolo úplne jedno, že bude práve predávať drahé IT zariadenia, hlavné bolo, že má prácu, že bude často dochádzať domov za rodičmi, či za priateľmi v Prahe, pretože sa stal obchodným zástupcom pre Slovensko a Česko. Jedno stretnutie striedalo druhé, za rok navštívil 70 firiem, podal si ruku so 70 IT riaditeľmi a urobil 70 prezentácii, časom si pripadal, že ho nič nemôže zaskočiť či vyviesť z miery.  Nič nebolo viacej zaražajúce ako privátne otázky IT riaditeľa jednej korporácie, ktorý medzi rečou prehodil výhybku a grobiansky sa opýtal, že prečo práve Poľsko, a ako sa tam žije a či tí Poliaci sú dôveryhodní, pretože dotyčný si pred mesiacom kúpil topánky na trhu v Nowom Targu a teraz to ľutuje.  Postupne mu začala liezť na nervy česká a slovenská povýšenosť a predsudky voči Poliakom, pretože čím viac Poľsko poznával, nevedel nájsť realistický základ spomínanej povýšenosti a predsudky mu pripadali strašne hlúpe a primitívne.  Drž...

 Nie, nie je chyba v ľuďoch, ani v systéme. Chyba je stále a stále v nás. Myslím, že sme mali a poniektorí ešte stále majú prehnané očakávania, že sa všetko tak rýchlo zmení, že sa pominie prirodzený rytmus dejín, ehm, teda prírody a všetko sa na dobre obráti ako mávnutím čarovného kyja.  Viete, ľahko o tom písať - tak ľúbivo cynicky ako na humno.sk, alebo tak sentimentálne pateticky ako v mojej mysli, keď občas nad tým premýšľam v posteli, lebo nemôžem čírou náhodou od únavy zaspať a mám kopec času rozoberať napríklad takéto pi****ny. Jedným slovom, plezír.  Každopádne som sa dohodol sám so sebou na istých záveroch a teda, že som si takmer istý, že ak by tu bol komunizmus, tak bývalí študenti moskovských univerzít z J&T alebo Penty by dnes pôsobili v šedej zóne ekonomiky ako typickí veksláci a ich spoločenský štatút by sa rovnal postaveniu krysy v kanále a ten, povedzme si úprimne, nie je zlý. Som si takmer skalopevne istý, že nemôžeme pominúť fakt, že tí slizk...