Hudymač | Archív

Témou tejto knihy je zobrazenie umenia a umelca v neskoro modernistických prozaických dielach Karla Čapka a Júliusa Barča-Ivana. Záujem o túto tému vyvstal z otázky, prečo potrebuje spisovateľ reflektovať vlastnú umeleckú identitu aj vo svojom diele. Téma umenia je témou modernizmu par excellence a táto práca skúma, v akých súvislostiach sa objavuje na sklonku modernizmu. V prvých dvoch kapitolách analyzujem diskurz, v ktorom sa budeme pohybovať. V obidvoch častiach mapujem hrboľatý „terén“ pôsobnosti, stanovujem želané ciele, ktoré sa pokúsim dosiahnuť a kladiem tajuplné otázky, na ktoré sa pokúsim zodpovedať. V oboch častiach sledujem cesty dvoch liberálnych ironikov. Pred mimovoľným prehliadnutím vlastnej povahy literárnokritického diskurzu analyzujem vlastnú doménu v prvej kapitole Literárna kritika liberálneho ironika. V „spolupráci“ s niektorými filozofickými postrehmi Richarda Rorty hľadám odpoveď na otázku nielen po zmysluplnosti literárnokritickej praxe pre človeka, kt...