Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu apríl, 2011

1. Tvár ako lektúra postavy (Jeremy)

Obraz
JEREMY1  Študent 2. Ročníku Richardsonovej strednej školy sa zastrelil v triede plnej spolužiakov.  "Jeremy Wade Delle, 16 rokov, ktorý bol premiestnený z Dallaskej školy, zomrel okamžite po strelení sa do úst o 9:45 ráno", oznámila polícia. Pretože Jeremy zmeškal hodinu, učiteľka v triede od neho pýtala ospravedlnenku. Namiesto toho sa Jeremy vrátil s pištoľou a kráčal priamo pred tabuľu. "Slečna, mám to, pre čo som naozaj išiel," povedal, potom si strčil hlaveň pištole do úst a vystrelil. To oznámil seržant Ray Pennington, policajný hovorca. Študenti a členovia školy na 1250 W. Belt Line Road boli ohromení. Brian Jackson, 16 rokov, povedal, že práve niečo robil v šatni blízko Jeremyho triedy, keď počul hlasité buchnutie, "ako by niekto buchol knihou o stôl". "Myslel som, že hrali nejakú hru alebo niečo," hovoril, "ale potom som počul krik a videl blonďaté dievča, ktoré vybehlo von z triedy a plakalo". Vyľakaný, ...

2. Hrôza Vladimíra Nabokova (Problém postavy a jej exponovanie cez motivickú štruktúru prozaického textu. Afekt ako bod zvratu dynamických a statických motívov v poviedke Vladimíra Nabokova Hrôza)

Obraz
Ďakujem človeku milému a skromnému – Fedorovi Matejovovi - môjmu učiteľovi, ktorý mi neustále pomáhal svojimi kritickými poznámkami a cennými radami pri písaní tejto štúdie, ktorú mu zároveň venujem. M. H. I. Tomaševskij, Bachtin a literárna postava Ak sa chceme zaoberať literárnou postavou v teórii literatúry B. Tomaševského, mali by sme zostúpiť k najmenším jednotkám literárneho textu, pretože práve analytickosť je špecifická pre Tomaševského teóriu1. Až objasnením si základných pojmov naratívnej štruktúry môžeme ďalej hovoriť o literárnej postave. Najmenšiu čiastočku tematického materiálu, ktorá sa nedá ďalej rozložiť nazýva Tomaševskij motívom. Podľa neho, motívy medzi sebou navzájom vytvárajú spojenia a tak tvoria tematickú súvislosť literárneho textu. Teraz sa dostávame k dvom pojmom, ktoré sú z Tomaševského poetiky najčastejšie citované: „Z tohoto hlediska je fabule souhrnem motivů v jejich logických, příčinných a časových souvislostech, syžetem je souhrn těchže moti...

3. Zápas Franza Kafku (Postava – odklad, ambivalencia, sebadeštrukcia – ako negácia v novele Franza Kafku Opis zápasu)

Obraz
V nasledujúcich riadkoch bude reč o štatúte literárnej postavy v novele Franza Kafku Opis zápasu. Ak budeme písať o štatúte literárnej postavy, budeme mať na mysli jej „organizačný poriadok“ v prozaickom texte. Pokúsime sa sledovať, načrtnúť a vyjasniť si „organizačný poriadok“ literárnej postavy v novele Opis zápasu, prostredníctvom ktorého je literárna postava charakterizovaná činmi alebo opisnými detailmi1. V prvých krokoch nášho textu sa pokúsime ujasniť si editorský a textologický problém, s ktorým sa stretávame pri novele Opis zápasu. Následnou analýzou textu prostredníctvom „close reading“ a interpretácie textu si zodpovieme na základnú otázku, ktorej odpoveď nás bude zaujímať a zároveň neustále pri čítaní sprevádzať: Aké úlohy prináležia postavám textu vo vzťahoch k sebe navzájom, alebo doslova, aké roly obsadzujú postavy textu Opis zápasu? Táto základná otázka sa pri analýze a interpretácii rozmení na drobné, čiastkové otázky, na ktoré si budeme postupne odpovedať, a ...

4. Textové hry Tomáša Horvátha (Transformácia ako stvárnenie literárnej postavy v poviedke Tomáša Horvátha Zrurirorizozi)

Obraz
I. Pojem literárnej postavy, explikovaný na textoch Vladimira Nabokova a Franza Kafku, sa náhle v textoch Tomáša Horvátha stráca a javí sa príhodnému divákovi ako sem-tam sa zjavujúce čerenie na okraji púšte, ako zvíjajúci sa prehriaty vzduch pri pohľade do diaľky. Literárna postava v Horváthových textoch sa zdá byť navonok neuchopiteľná; keď už-už za ňou načahujeme ruku, že ju chytíme, nakoniec máme ten pocit, ako keď chceme v dlani pevne zovrieť vodu, alebo vzduch. Pocit sklamania len zintenzívni nutkanie čitateľa neúnavne sa pýtať: „Kto hovorí?“, alebo: „Kto je kto?“ a zároveň pátrať po zmysle textu. Postava sa v textoch Tomáša Horvátha rozplýva, subjekt zjavne stráca jadro, alebo centrum, podľa ktorého by sme mohli postavu textu identifikovať, odhaliť hovoriacu postavu. Tým nechcem samozrejme povedať, že u Horvátha dochádza k zániku literárnej postavy. Práve naopak: postava tu ešte viac zintenzívňuje svoju aktivitu. Na rozdiel od textov Nabokova alebo Kafku tu dochádza sk...