Hudymač | Archív

GAŠPAR, T. J. (1931) Červený koráb , Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 144 strán. Zbierka obsahuje sedem poviedok: Červený koráb (7-41): postavy: zosadený veliteľ lode „Viribus unitis“, Vuković; dej: vzbura námorníkov-matrózov na rakúsko-uhorskej lodi, za rovnosť a slobodu, proti monarchii, Gašpar naznačuje motívy boľševickej revolúcie, ktorá kántri svojich tvorcov, upozorňuje na nebezpečenstvo revolúcie, ktorá bezbreho ničí v mene pekných ideálov – a proti tomu stojí veliteľ lode, ktorý je však Chorvát ( Tvojou povinnosťou je, veliteľ, pevne stáť, nespustiť s očí cestu poriadku, hľadať ju, ukazovať... Čím väčšmi si sám, tým silnejší musíš byť, silný, ako posledný lev púšti... , s. 14; alebo: Sebe to hovoril veliteľ a ozvenou na doliehajúci hurhaj zvonku pokračoval v tomto monológu: Spása vaša, ľudia, je v pozdvihnutí sa k tým, ktorí sa nespúšťajú k vám. Vy musíte stúpať nahor k nim. Ste nemluvňatá budúcnosti, ...

GAŠPAR, J. T. (1925) Karambol a iné novely , Turčiansky Sv. Martin: Vydal kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 212 strán. Karambol (s. 3-20) postavy: slamený vdovec Fedor Šťastný: A Fedor Šťastný bol ešte junák. Silný a divý gladiátor. Požadovač bozkov so satansky svodným úsmevom okolo rtov. Z očí nehľadelo mu iné, len ohnivá láska k životu. A život sám usmieval sa naňho , s. 6 dej: Fedor, slamený vdovec, odlúčený od svojej ženy, si najprv robí plány ako voľný čas využiť v „sviatosť lásky“ s inými ženami. Ale jeho žena mu napíše list a zrazu sa zmení aj on sám: túžobne ju očakáva, kedy už príde, maľuje si v duchu jej obraz všetkými možnými farbami; avšak jeho malá dcéra umiera a všetko sa zrazu mení: Život ho urazil a skrvavil mu sen. V očiach rozbil sa mu i nákres jeho budúceho šťastia. Všetko bedákalo v ňom a vôkol neho. A svet odrážal ozvenu jeho vnútorného revu. Karambol, karambo...

GAŠPAR, J. T. (1925) Buvi-Buvi , Bratislava: Sväz slovenského študentstva. Táto štvrtá kniha noviel Tida J. Gašpara „Buvi-Buvi“ vyšla ako druhý sväzok Edície mladých slovenských spisovateľov, ktorú vedie Ján Smrek a vydáva Sväz slovenského študentstva v Bratislave, nákladom Leopolda Mazáča v Prahe. Kniha vyšla v 5000 exemplároch, z toho 200 číslovaných na vybranom papieri, k nej nakreslil M. Galanda a vytlačila ju knítlačiareň Rebec v Prahe, v lete r. 1925. Obsah: Buvi-Buvi (1-20), Pimpim (21-46), Krásna Milka Poľská (47-64), Na peľasti postele Marie Immaculaty (65-88), Žofka (89-100), Malý Mišo odjazdil (101-118), Prípad Hany Kráľovej (119-130), Ofelia (131-146), O Ilone, ktorá vypovedala životu (147-164) Poviedka Buvi-Buvi o starnúcom mužovi Jankovi Starinskom, ktorý má už len malú dcérku Vierku. Tá však od neho odchádza do mesta a stáva sa bohatou. Starký umiera. Problematizovanie diferencie me...

GAŠPAR, J. T. (1920) Hana a iné novelly , Turčiansky Sv. Martin: Tatran, 105 strán. Kniha obsahuje sedem poviedok. Veľmi básnické poviedky, s oslabenou fabulou: Hana (s. 3-22) Hana, tá dobro-zlá! Nikdy som ženu tak žhavo a tak zvláštne nemiloval, ako túto Hanu. Zarývala sa mi vždy hlbšie do duše, akoby ju bola chcela opanovať na večnosť... až prepadla sa i ona v nej tak nešťastne, že zabudol som na ňu. Zabudol, hoc nesmútil som nikdy nad odumretím ľúbezných idýll tak roztúžene, ako nad rozlukou môjho srdca od Haninej lásky... Dobro-zlá! nezvyklé je to prídavné meno a nezvyklý bol jeho pôvod , s. 5; Hana zdedila to prídavné meno po jeho matke – totiž tak nazýval predtým svoju matku; Táto Hana vlámala sa do mojej duše. Ale nie násilne. Nežne, s umelecky vyvrcholeným spôsobom získavania sŕdc. Za čas sa mi zdalo, že lákam ju sám, ako kráľovskej lásky hosťa k zasväteniu najroztúženejších radostí a slávností života... V...

GAŠPAR, J. T. (1922) Deputácia mŕtvych , Turčiansky Sv. Martin: Tlačou a nákladom Kníhtlačiarenskeho uč. spolku, 167 strán. Gašparovo venovanie: Môjmu otcovi, tomu drahému človeku a nasledovateľovi Jóba. Deputácia mŕtvych (s. 5-36) postavy: Ivan Verný; reč je o Ivanovi Vernom: V optimizme budúcnosti už nerád myslel na dlhé otroctvo a pokladal ho za prikrývadlo chýb niektorých rušiteľov Sviatku. Hľadel na minulosť ako na sen. Azda sen odpočinku, v ktorom mohutnely sily. Teraz sú tu v svojej sviežosti. Cítil, že i jemu vibrujú v srdci, a s veľkým oduševnením zapínal ich do prúdu Budúcnosti. Tento prúd musí nás priniesť bližšie k nebu! Nás najprv a za nami všetko... S takouto vierou, zdedenou od svojej pobožnej matky, zaujal Ivan Verný hneď za horúca veľkej Svobody miesto práce v jednom z verejných úradov. Na miesto chýrneho šľachtica prišiel neznámy robotník... , s. 8 mot...