Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom Čitateľský denník

Čitateľský denník | Bakoš | Avantgarda 38

Obraz
BAKOŠ, M. (1969) Avantgarda 38. Štúdie, články, eseje . Bratislava: Slovenský spisovateľ, 291 strán. Umelecká avantgarda na Slovensku a hnutie A38 (Milukáš Bakoš) (pôvodne: napísané v auguste 1964. Text z katalógu výstavy Avantgarda 38) Tieto zásahy orgánov Slovenského štátu nadobudli charakter policajných a cenzúrnych represálií (zastavenie činnosti Vedeckej syntézy r. 1940, zákaz literárneho časopisu Nové slovo roku 1941, kampaň proti výstave Mudrocha a Kostku roku 1941, cenzúrovanie ľudovej rozprávky Slncový kôň , štúdie Jána Mukařovského Dialektické rozpory v modernom umení roku 1941, konfiškácia Teórie literatúry roku 1942, aféra s knižničnou anketou Národných novín roku 1942, hneď potom zákaz písať v tlači nadrealistických publikáciách). s. 37 Nástup básnického nadrealizmu (Milukáš Bakoš) (pôvodne: Slovenské pohľady, 75, 1959, s. 263-283) K prvému kolektívnemu vystúpeniu nadrealistických básnikov pred bratislavským o...

Čitateľský denník | Hronský | Svet na Trasovisku

Obraz
HRONSKÝ, J. C. (1991) Svet na Trasovisku. Román , Martin: Matica slovenská, 423 strán.     - Tak otec opustil tieto zeme, vracať sa nechce, nebude. Tak to je už všetko moja zem.     A keď sa mu pri tom napäli mladé prsia, tak cítil, akoby ho bola obklopila sviatočná chvíľa, hoci v ten deň nedeľa nebola.     I zvraštil čelo, zamyslel sa priam nahla, priam nahlas si pomyslel: - Ako možno opúšťať zem?     Ako možno opúšťať ženu a syna, na to vtedy nepomyslel, ani od tých čias neprišlo mu na um, ani sa nenaučil nikdy vravieť „moja mať“ a „moje deti“, ale keď bola reč o zemi, tak nikdy nezabudol povedať: Moja zem na Ostriedkoch, moja zem pri Dubuch, moja lúka nad Matajovým krížom, moja brázdy pod Prielohom. s. 29 (o Janovi Benkovi)  Keď sa sám našiel s farárom, už mal na jazyku:  - Pán farár, radiť som sa prišiel. Nie je to život, čo ja mám so ženou, so Zuzou Rybárovou. N...

Čitateľský denník | Hronský | Chlieb

Obraz
HRONSKÝ, J. C. (1931) Chlieb , Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 505 strán. Postavy : Metodej Chlebko; jeho žena Anča Chlebková; jeho syn Ondrej Chlebko; Mariša – Metodova milenka, s ňou má ešte dvoch synov, Jana a nepodareného Joža „červeného železničiara“; Katra Chlebkovie – Metodova matka, hovorilo sa, že pobehlica (s. 11); Žofia Karásková – pôrodná babica a starala sa o Metoda, veľmi múdra stará žena, ktorá radila a predpovedala; tetka Gembovie-Jancuľa – krstná mať Metodova, ktorá mu opatrovala targošovský majetok, ktorý zdedil a stal sa bohatým (s. 14); Anča Ondruška; jej muž Jano (ktorý bol v Austrálii a ktorého zadržiavali v Nemecku ako blázna); Katrena Ondruška – jej matka; Helena – ich slúžka; Peter od mlyna – najskôr Anči Ondrušky milenec, neskôr si zobral dcéru horára za ženu; Gregor – Metodov sluha na statku, ktorý si neskôr zoberie Helenu, slúžku od Ondrušky; slepý Tomáš – žobrák, ktorého Metodej ako decko vodil po...

Čitateľský denník | Hronský | U nás

Obraz
HRONSKÝ, J. C. (1923) U nás , Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 157 strán. Komentár: Hronského debut pozostáva z poviedok: Prst Boží : postavy: katolík Ondrej Sršeň, jeho žena Verona a syn Martin; luterán Matej Rábota, jeho žena Katrena a dcéra Zuza. Dej: o nezmierlivosti medzi katolíkom a luteránom, ktorých deti sa do seba zaľúbia a zblížia ich až ich vnúčatá. Aj keď jedno je pokrstené v katolíckom a druhé v protestantskom kostole, ale sú súrodenci, brat a sestra. Tetka Máčikovie hlasovala : postava tetky Máčikovie, ktorá sa furt len modlí a myslí už na druhý svet, keď tu zrazu musí ísť voliť v novej poprevratovej demokracii a chytí ju zmätok a chaos prvovoličky. Hronského jemná satira na volebnú agitáciu... Pod Javorom : postava starého Ďura Bosáka, ktorého jeho synovia bijú, pretože najprv im nechce prepísať majetok a potom im nechce povedať, kde zakopal peniaze, ktoré...

Čitateľský denník | Gráf | Jur Janošiak

Obraz
GRÁF, Š. (1944) Jur Janošiak, hajtman dobrých chlapcov. Román , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, I. diel 158 strán, II. diel 221 strán.     Úzkou poľnou cestou kráča osamelý človek. Kráča pomaly, hlavu mu svažuje akási ťažká duma. Kostrbaté rady zohnutých ľudí kývu sa ako ošklbané stromy. Za každým radom shrbených chrbtov poneviera sa zbudený dráb. Na gombičke opála sa mu znak i nástroj drábskej moci: tuhá volská žila. Keď rozďaví ústa do obrovského a mocného zívnutia, sťa by chcel zhltnúť všetko až po obzor. V panskej službe naučila sa drábska huba zívať tak nenásytne,  že i predstava toho zívnutia bolí a bridí sa. Zívajúci pažerák panského sluhu je otvorom do bezodných vreciek zemapanstva, v ktorých sa stráca robota i jej výsledky, i s prilepeným znojom a prekliatím sedliackeho ľudu. I., s. 9 (úvodný odsek románu)     - Tovariši moji, - začne a ľavou rukou oprie sa o Adam...

Čitateľský denník | Gráf | Cesta za snom

Obraz
GRÁF, Š. (1942) Cesta za snom. Román , Bratislava: Nakladateľstvo Čas, 296 strán.     Ráno zvonček strieľal pichľavými nábojmi do závoja spánku, trhal ho, rozbíjal, až rozprášil množstvo šedivých perličiek, z ktorých je stkaný ranný spánok ako záves nad vchodom do večerného baru. (Bar sa volá Secesion, je vrazený do suterénu ťažkého domu ako pivnica a teraz ráno je jeho vchod zadebnený mrežami ako prístup do pevnostnej kazematy. Za vchodom, dnu, sa lenivo povaľuje bezočivá tma a odbehnuté ticho. Dámy z neho kdesi ustato a zhnuseno zaspávajú - - ). s. 7 – úvodný odsek románu     Ak Ľudo a Ali zostanú niekedy v súmraku v obchode sami, prikrčia sa na minútu do kúta za bočným pultom, kde v zime býva i nízka liata piecka, a shovárajú sa tichou, zasnenou rečou, kým nepríde zákazník a neprinúti ich zažať svetlo.     Duma príde na Ľuda vše i vo dne; chodí a sníva, v...