Hudymač | Archív

Wstęp Moja interpretacja filmowej tetralogii Obcy dotyczy stricte motywu diabła. Oznacza to, że nie interesuje mnie interpretacja Obcego jako takiego, nie zamierzam się również zajmować wizją diabła w dobie ponowoczesności w ogóle. Moja opowieść odnosi się do bardzo konkretnego kontekstu: chcę się mianowicie zastanowić, co się stanie, jeśli narzucić sadze Alien swoiście diaboliczną perspektywę. Let me tell my story... Dzieje diabła Źródłem inspiracji jest dla mnie książka Roberta Muchembleda – Dzieje diabła , która traktuje nie tylko o diable i jego funkcjonowaniu w historii Zachodu, ale również o filmach, w których pojawia się on jako motyw. Zwięzłość teorii Muchembleda dotyczącej diabła i jego niekonsekwencja w pisaniu o filmie wskazują mi jak i dlaczego pisać o diable w Obcym tam, gdzie francuskiemu historykowi nie przyszłoby do głowy szukać jakichkolwiek paralel. Przesłanie książki Muchembelda sprowadza się do stwierdzenia, iż dzieje diabła są historią stopniow...

Úvod Interpretujem filmovú sériu Alien a to striktne z pohľadu motívu diabla. Sledujem predovšetkým diabolský motív vo filmovej tetralógii. Nepokúšam sa interpretovať Alien ako takého, rovnako tu nejde o interpretáciu diabla v postmodernej dobe ako takého. Môj príbeh je o veľmi konkrétnom kontexte: čo sa stane, ak filmovú ságu Alien položíme vedľa diabolského motívu a budeme sa dívať na ňu skrz tento motív. Let me tell my story... Dejiny diabla Inšpiračným zdrojom je pre mňa kniha Roberta Muchembleda Dejiny diabla , ktorá nielenže pojednáva o diablovi a o jeho pôsobení v histórii Západu, ale aj o filme, v ktorom sa diabolský motív nachádza. Výstižnosť Muchemledovej teórie o diablovi a jeho nedôslednosť v písaní o filme mi tak otvárajú cestu, prečo a ako písať o diablovi v Alien tam, kde by francúzskeho historika ani nebolo napadlo hľadať konkrétnejšie súvislosti. Čo nám chce Muchembled svojim dielo povedať, dalo by sa v skratke zhrnúť, je, že dejiny diabla sú dej...

ZABUDNITE NA ECA! ARTURO PÉREZ-REVERTE: HŘBITOV BEZEJMENNÝCH LODÍ Praha, Mladá fronta 2002, preložil Vladimír Medek, 584 strán, vydanie prvé. Arturo Pérez-Reverte (1951) je najčítanejší a nejprekladanejší súčasný španielsky spisovateľ. Ako novinár a vojnový spravodajca španielskej televízie písal o konfliktoch na Balkáne, Strednom východe, v Afrike a Latinskej Amerike. No preslávil sa predovšetkým ako autor špionážnych, detektívnych a dobrodružných bestsellerov. Medzi debutom Husár (El Husar,1986) a najnovším špionážno-detektívnym románom Kráľovná juhu (La Reina del Sur, 2002) sa rozprestiera ďalších pätnásť románov, ktoré vzbudili ohlas po celom svete nielen medzi čitateľmi, ale i u "odbornej verejnosti". Román Flámsky obraz (česky 1997) americkí čitatelia a kritici zaradili medzi päť najlepších románov vydaných v USA v posledných rokoch. Podľa Reverteho vynikajúcej detektívky Dumasov klub alebo Richelieov tieň (česky 2000) natočil Roman Polan...

SÚOSTROVIE POETICKÝCH TEXTOV Umbero Eco: Ostrov včerajšieho dňa . Bratislava, Slovart 1998. Preložila Dagmar Sabolová ,,Empiričtí čtenáři mohou číst mnoha způsoby a neexistuje žádne pravidlo, které by jim předepisovalo jak číst, protože často berou text jako nádobu pro své vlastní vášne...." (Eco 1997). Táto veta vystihuje situáciu pri čítaní najnovšieho románu Umberta Eca Ostrov včerajšieho dňa, situáciu kedy čitateľ nachádza v nádobe (v texte) koraly (texty).Texty rôzneho tvaru, veľkosti, hýriacich farieb,parafrázujúc Eca, minerálne úle zložené z nepravidelných mnohouholníkov, ktoré majú vo svojom strede lúčovitú sústavu veľmi jemných tkanív. Medzi týmito sa vynímajú medzery, ktoré vytvárajú ďalšie mnohouholníky, pričom boky tvoria ďalšie, ešte menšie mnohouholníky. Texty, textílie sú navzájom popretkávané jemnými vláknami, popreplietané s inými textami, medzi ktorými pulzuje narácia čisto bielej farby. V jej centre stojí postava Roberta de la Grive, ktorý sa ocitá osa...

Umberto Eco – najväčší klamár na svete Umberto Eco: Baudolino . Preložila a doslov napísala Dagmar Sabolová Slovart, Bratislava 2001 Umberto Eco potvrdzuje svojím štvrtým románom Baudolino líniu, ktorú „načal“ knihou Ostrov včerajšieho dňa a prezentuje sa ako „skvelý“ rozprávač, teda v jeho „slovníku“ ako klamár. Eco sa touto knihou ukázal až takým skvelým klamárom, že napokon podviedol aj sám seba. Eco sa v Baudolinovi „vracia“ k počiatkom európskeho románu novej doby, a to na jednej strane prostredníctvom postavy Baudolina a na druhej strane cez postmodernú otvorenosť textu. Postava Baudolina je síce bachtinovskou zmesou „pikara, blázna a prostáčika so šašovsk ou čiapočkou s rolničkami“, ale zároveň je aj mudrcom, radcom, pútnikom a zvestovateľom. Skrátka je postavou, ktorej je dovolené povedať „všetko, komukoľvek a kdekoľvek“: „V tom čase ešte Fridrich nemal deti, myslím, že si ma obľúbil, lebo som mu hovoril to, čo sa iný z úcty k nemu neodvážili.“ (s.31) Autor pom...