Hudymač | Archív

HRUŠOVSKÝ, J. (1963) Umelci a bohémi , Bratislava: Slovenský spisovateľ. - pozn. MH – v Martine na prelome storočí vychádzali Národnie noviny, Národný hlásnik, Slovenské pohľady, Živena, Časopis Muzeálnej spoločnosti slovenskej, Černokňažník, s. 7 Ba koľko vysoko vážených a v celom národe známych redaktorov, literátov a iných duchovných výtečníkov žilo vtedy v našom malom mestečku! Skoro na každom kroku si sa mohol stretnúť s nimi, mohol si zblízka pozorovať, ako si žijú, mohol si počuť, o čom sa medzi sebou zhovárajú, ba mohol si sa im i sám prihovoriť, pravda, keby si mal k tomu odvahy. Zato sa oni vše prihovorili tebe, ak si stváral s ich synmi nezbedy v ich dvore alebo v záhrade, lenže to neboli nijako príjemné a povzbudivé hovory, často len jednostranné niekedy aj za asistencie nenávidenej trsteničky. A takých synov bolo dosť a príležitostí i chuti na nezbedy vari ešte viac. S p...

HRUŠOVSKÝ, J. (1925) Dolorosa , Bratislava: Sväz slovenského študentstva. Táto šiesta kniha Jána Hrušovského, zbierka noviel pod názvom „Dolorosa“, vyšla ako štvrtý sväzok „Edície mladých slovenských autorov, ktorú vedie Ján Smrek a vydáva Sväz slovenského študentstva v Bratislave, nákladom Leopolda Mazáča v Prahe. Kniha vyšla v 5000 exemplároch, z toho 200 číslovaných na jemnom ručnom papieri, obálku k nej nakreslil akad. maliar J. Jareš a vytlačila ju kníhtlačiareň Fr. Rebec v Prahe, v lete r. 1925. Kniha obsahuje poviedky: Dolorosa (1-30); Los č. 096.250 (31-44); Strach (45-60); Po pätnástich rokoch (61-70); Udalosť v horách (71-82); Pištoľ (83-106); Zážitok vo vzduchu (107-122); Smrť Jána Prokopa (123-136); Súd (137-148); Dve sestry (149-162). Dolorosa: je o mladej mníške, veľmi krásnej, ktorá sa zaľúbi do Krista – svojho Tizzianovho, aj mramorovej sochy – ako do človeka. V závere, akoby ovládaná cudz...

HRUŠOVSKÝ, J. (1925) Zmok a iné poviedky , Turčiansky Sv. Martin: Tlačou a nákladom kníhtlačiarne úč. spolku, 170 strán. Zmok (s. 3-14) nájdená mŕtvolka dievčatka v rieke, rozprávanie sa začína sherlock holmesovsky: Avšak ja som sa zaujímal o vec, a výsledky svojho pátrania podávam v nasledujúcich riadkoch , s. 5; To dievča prezývali Zmokom; nik nevedel o jej pôvode, ani ona sama nevedela svoje meno; malá dvanásťročná tuláčka bez domova; žije ako zviera, živí sa na smetisku, čo jej ľudia dajú – väčšinou bitku (podobá sa psovi z poviedky „Psia revolta“); Zmok je strašne vyhladnutá, tak natrhá fialky a pokúša sa ich predať na vlakovej stanici; farár jej dá len „reči“ o pekle, študent má prázdnu peňaženku atď. Je dnu v bufete a počuje debatu o komunizme, že keď vyhrá proletariát, tak bude všetko lepšie – všetci si budeme rovní; a tí istí ľudia ju okríknu, že pravý proletár nežobre, s. 13...

HRUŠOVSKÝ, J. (1923) Pompiliova Madonna. Novely , Bratislava: Nákladom slovenského kníhkupectva, 124 strán. Pompiliova Madonna (s. 3-22) postavy: beznohý starý Pompilio; otec Bernardo; naničhodník Antonio; m iesto: Taliansko, chrám Santa Maria Maggiore v Esquiline; dej: Pompilio vysedáva vo svojom vozíku celých päťdesiat rokov pred chrámom bohorodičky, pretože ho otec Bernardo nechce pustiť dnu sa modliť, lebo je špinavý a zapácha; Veľmi často sa stávalo, že sa u neho zastavili i beadeckermi a fotografickými aparátmi vystrojení cuddzinci, hádajúc v ňom pravý typ lazzaroneho. Skutočne, Pompilio bol skvostným reprezentantom svojej kasty, tak preslávenej v cestopisnej i krásnej literatúre. Hlava tizianovského starca: orlí nos, mäkká biela brada, bohatými prúdmi splývajúca na odhalené prsá, dôstojné, až aristokratické črty v bronzovej tvári... Koľko vrodeného, neuvedomelého granseňorstva v sedemdesiatročnom žobráko...