Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom Gráf Štefan

Štefan Gráf | Zápas

Obraz
GRÁF, Š. (1939) Zápas. Román, Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 304 strán. Napísané roku 1937 a odmenené cenou v Mazáčovom súbehu na slovenský román r. 1938 Štefan Gráf alias Štefan Rakyta alias Štefan Gr.-Dunajský alias Ján Hromík sa narodil 9. augusta 1905 v Gajaroch, zomrel 11. 7. 1989 v Bratislave. Prešiel viacerými zamestnaniami ako obchodný pomocník v Malackách (1919-1926), daňový úradník v Bratislave (1931-1938) a vedúci nakladateľstva Matice slovenskej v Martine (1938-1945). V období slovenského štátu sa Štefan Gráf nezmazateľne zapísal románom Žeravý bod, románom po ktorom, volal Šaňo Mach, ktorý konečne „pravdivo“ zachytí súčasnosť. Zatiaľ čo Gardista tento román privítal, Slovák ho odmietol ako len zle pozliepanú kroniku. Po trojročnej emigrácii v Rakúsku a Taliansku, kde odišiel s ľudáckou časťou vedenia Matice slovenskej sa v roku 1947 vrátil a krátko pracoval u nakladateľa Jána Cihru v Bratislave. Od roku 1948 až do svojho dôcho...

Čitateľský denník | Gráf | Jur Janošiak

Obraz
GRÁF, Š. (1944) Jur Janošiak, hajtman dobrých chlapcov. Román , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, I. diel 158 strán, II. diel 221 strán.     Úzkou poľnou cestou kráča osamelý človek. Kráča pomaly, hlavu mu svažuje akási ťažká duma. Kostrbaté rady zohnutých ľudí kývu sa ako ošklbané stromy. Za každým radom shrbených chrbtov poneviera sa zbudený dráb. Na gombičke opála sa mu znak i nástroj drábskej moci: tuhá volská žila. Keď rozďaví ústa do obrovského a mocného zívnutia, sťa by chcel zhltnúť všetko až po obzor. V panskej službe naučila sa drábska huba zívať tak nenásytne,  že i predstava toho zívnutia bolí a bridí sa. Zívajúci pažerák panského sluhu je otvorom do bezodných vreciek zemapanstva, v ktorých sa stráca robota i jej výsledky, i s prilepeným znojom a prekliatím sedliackeho ľudu. I., s. 9 (úvodný odsek románu)     - Tovariši moji, - začne a ľavou rukou oprie sa o Adam...

Čitateľský denník | Gráf | Cesta za snom

Obraz
GRÁF, Š. (1942) Cesta za snom. Román , Bratislava: Nakladateľstvo Čas, 296 strán.     Ráno zvonček strieľal pichľavými nábojmi do závoja spánku, trhal ho, rozbíjal, až rozprášil množstvo šedivých perličiek, z ktorých je stkaný ranný spánok ako záves nad vchodom do večerného baru. (Bar sa volá Secesion, je vrazený do suterénu ťažkého domu ako pivnica a teraz ráno je jeho vchod zadebnený mrežami ako prístup do pevnostnej kazematy. Za vchodom, dnu, sa lenivo povaľuje bezočivá tma a odbehnuté ticho. Dámy z neho kdesi ustato a zhnuseno zaspávajú - - ). s. 7 – úvodný odsek románu     Ak Ľudo a Ali zostanú niekedy v súmraku v obchode sami, prikrčia sa na minútu do kúta za bočným pultom, kde v zime býva i nízka liata piecka, a shovárajú sa tichou, zasnenou rečou, kým nepríde zákazník a neprinúti ich zažať svetlo.     Duma príde na Ľuda vše i vo dne; chodí a sníva, v...

Čitateľský denník | Gráf | Žeravý bod

Obraz
GRÁF, Š. (1940) Žeravý bod. Novely , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 211 strán.       Najžeravejším bodom sveta je človek.    Prúd vriacej lávy vyhŕkne ranou kráteru ako krv Zeme, vzkypí a vychladne, mocné ohne vzbĺknu a vyhasnú a dych horúcich vĺn vzplanie vozvysok a stŕpne na osuheľ –     Iba duša človeka neprestajne žeravie v džungli života ako nahý koniec elektrického drótu, napájaného iskrivým prúdom odkiaľsi z Neviditeľna. Ako uhlík v oblúkovej lampe, na ceste, pnúcej sa so Zeme do Nadoblačna.     Človek s ohniskom svojich bolestí, prepaľujúcich sa vo všetkých vekoch do všetkých končín a kútov tohto sveta.     Žeravým stredobodom mojich noviel je človek: so svojou neistotou, bolesťami, utrpením, bojom. I s radosťou, ktorá však odprskáva ako spálené iskry, trvá krátko a hynie. s. 7 Hriech     Pokušenie...

Čitateľský denník | Gráf | Zápas

Obraz
GRÁF, Š. (1939) Zápas. Román , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 304 strán [1] .      Izbietka oblápala Hanu ako stredoveká železná panna: z kútov trčaly nože samoty, ktoré v zime pribrúsil chlad na papierové ostrie. Jediný oblok viedol so zadnej uličky, hlbokej, úzkej, tmavej a slizkej ako kanál; celkom dolu sa hemžily a hašterily prostitútky, kvákajúce ako žaby v šerom močiari. Škriepily sa zo zvyku, z dlhého času; i časy boli zlé a konkurencia veľká: čím ďalej, tým menej ženských dostalo miesto, a čím ďalej menej sa ich chcelo trápiť statočnou prácou. s. 7     V prednej izbe sú dva obloky; vedú na nábrežie. Ale to sú obloky pánov, chlebodarcov; Hana sa v nich usadí pokútne a na nervóznu chvíľku iba vtedy, keď panstvo niekam odíde. Nebýva to často; pán je starý a chorý a pani sa tak zaľúbila do úlohy milujúcej a ošetrujúcej ženy, že by mu až pre toto predĺži...

Čitateľský denník | Gráf | Zmätok

Obraz
GRÁF, Š. (1938) Zmätok. Román, Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 197 strán. Komentár MH postavy: Silvester Mráz   a dcéra Agnesa , jeho druhá žena Agáta a jej syn Mišo (Mišo je teda nevlastné syn Silvestra. Mišo si nakoniec vezme za ženu jeho dcéru Agnesu... aby sa spojili majetky...) Fero Škopek – truhlár, bývalý vojak, Jakub Majzl – bývalý legionár, zakladajúci si v dedine obchod, po tom, čo neuspel u Agnesy vezme si za ženu Anču , poslednú dievku v dedine), Statkár Brocek , Karol a Barbora Horváthovi –  Karol neustále zatrpknutý, bývalý vojak,  zajatie prežil v Rusku, „nakazený“ boľševizmom, zastrelený četníckou hliadkou na hraniciach pri pašovaní, jeho žena nakoniec vykričí celej dedine jej hriechy, stáva sa outsiderkou, „bláznivou“. Dej sa odohráva na dedine Medzníky, niekde na Záhorí, blízko Moravy a Rakúskych hraníc, časová slučka...

Čitateľský denník | Gráf | V horúcom príboji

Obraz
GRÁF, Š. (1937) V horúcom príboji , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 172 strán.     Akvárium     Tvár starcova sčervenela a svojou rečou uvádzal sa vždy do väčšieho rozčúlenia. Bol naplnený jedom, ktorý prskal okolo seba ako špinu a ktorým otravoval sústavne svojich najbližších i ostatné okolie. Bol to jed bezmocnosti detronizovaného vládcu, ktorý kedysi rozhodoval absolútne nad životom a smrťou a ktorému sa teraz všetko vymykalo z rúk ako kus chladnej ocele, ktorú nevládal držať. s. 10     Je ľahko na jeseň spáchať samovraždu. Všetko je také vzdialené, sťaby za gumeným múrom, rieka je ako obrovský chrbát netvora, mrmlajúceho a striasajúceho akési okovy; ulice v meste sú ako prázdna izba, chladné a cudzie, a cudzí smiech, ach, ako bolí... s. 11     Svetlonos     Zvedavé slnko vystúpilo na okraj zelenej misy a pošteklilo domy a...