Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom Gráf Štefan

Odporúčaný príspevok

The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya.  Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové  príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vôle Johna

Štefan Gráf | Zápas

GRÁF, Š. (1939) Zápas. Román, Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 304 strán. Napísané roku 1937 a odmenené cenou v Mazáčovom súbehu na slovenský román r. 1938 Štefan Gráf alias Štefan Rakyta alias Štefan Gr.-Dunajský alias Ján Hromík sa narodil 9. augusta 1905 v Gajaroch, zomrel 11. 7. 1989 v Bratislave. Prešiel viacerými zamestnaniami ako obchodný pomocník v Malackách (1919-1926), daňový úradník v Bratislave (1931-1938) a vedúci nakladateľstva Matice slovenskej v Martine (1938-1945). V období slovenského štátu sa Štefan Gráf nezmazateľne zapísal románom Žeravý bod, románom po ktorom, volal Šaňo Mach, ktorý konečne „pravdivo“ zachytí súčasnosť. Zatiaľ čo Gardista tento román privítal, Slovák ho odmietol ako len zle pozliepanú kroniku. Po trojročnej emigrácii v Rakúsku a Taliansku, kde odišiel s ľudáckou časťou vedenia Matice slovenskej sa v roku 1947 vrátil a krátko pracoval u nakladateľa Jána Cihru v Bratislave. Od roku 1948 až do svojho dôcho

Čitateľský denník | Gráf | Jur Janošiak

GRÁF, Š. (1944) Jur Janošiak, hajtman dobrých chlapcov. Román , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, I. diel 158 strán, II. diel 221 strán.     Úzkou poľnou cestou kráča osamelý človek. Kráča pomaly, hlavu mu svažuje akási ťažká duma. Kostrbaté rady zohnutých ľudí kývu sa ako ošklbané stromy. Za každým radom shrbených chrbtov poneviera sa zbudený dráb. Na gombičke opála sa mu znak i nástroj drábskej moci: tuhá volská žila. Keď rozďaví ústa do obrovského a mocného zívnutia, sťa by chcel zhltnúť všetko až po obzor. V panskej službe naučila sa drábska huba zívať tak nenásytne,  že i predstava toho zívnutia bolí a bridí sa. Zívajúci pažerák panského sluhu je otvorom do bezodných vreciek zemapanstva, v ktorých sa stráca robota i jej výsledky, i s prilepeným znojom a prekliatím sedliackeho ľudu. I., s. 9 (úvodný odsek románu)     - Tovariši moji, - začne a ľavou rukou oprie sa o Adamčíkovo plece, - budeme hľadať v tomto krutom a nevďačnom svete spravodlivosť. Spravodlivosť pr

Čitateľský denník | Gráf | Cesta za snom

GRÁF, Š. (1942) Cesta za snom. Román , Bratislava: Nakladateľstvo Čas, 296 strán.     Ráno zvonček strieľal pichľavými nábojmi do závoja spánku, trhal ho, rozbíjal, až rozprášil množstvo šedivých perličiek, z ktorých je stkaný ranný spánok ako záves nad vchodom do večerného baru. (Bar sa volá Secesion, je vrazený do suterénu ťažkého domu ako pivnica a teraz ráno je jeho vchod zadebnený mrežami ako prístup do pevnostnej kazematy. Za vchodom, dnu, sa lenivo povaľuje bezočivá tma a odbehnuté ticho. Dámy z neho kdesi ustato a zhnuseno zaspávajú - - ). s. 7 – úvodný odsek románu     Ak Ľudo a Ali zostanú niekedy v súmraku v obchode sami, prikrčia sa na minútu do kúta za bočným pultom, kde v zime býva i nízka liata piecka, a shovárajú sa tichou, zasnenou rečou, kým nepríde zákazník a neprinúti ich zažať svetlo.     Duma príde na Ľuda vše i vo dne; chodí a sníva, v duši mu zvučí akási struna, úryvok melódie, ktorý pamäť kdesi strhla do svojej siete, bzučí ako zlatá včela, odletí

Čitateľský denník | Gráf | Žeravý bod

GRÁF, Š. (1940) Žeravý bod. Novely , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 211 strán.       Najžeravejším bodom sveta je človek.    Prúd vriacej lávy vyhŕkne ranou kráteru ako krv Zeme, vzkypí a vychladne, mocné ohne vzbĺknu a vyhasnú a dych horúcich vĺn vzplanie vozvysok a stŕpne na osuheľ –     Iba duša človeka neprestajne žeravie v džungli života ako nahý koniec elektrického drótu, napájaného iskrivým prúdom odkiaľsi z Neviditeľna. Ako uhlík v oblúkovej lampe, na ceste, pnúcej sa so Zeme do Nadoblačna.     Človek s ohniskom svojich bolestí, prepaľujúcich sa vo všetkých vekoch do všetkých končín a kútov tohto sveta.     Žeravým stredobodom mojich noviel je človek: so svojou neistotou, bolesťami, utrpením, bojom. I s radosťou, ktorá však odprskáva ako spálené iskry, trvá krátko a hynie. s. 7 Hriech     Pokušenie tak zmocnelo a tak zaľahlo na perinu, ako by boli do nej zakrútili ťažký, liaty radiátor ústredného kúrenia, nabitý teplom, suchý a tesným ako lis.

Čitateľský denník | Gráf | Zápas

GRÁF, Š. (1939) Zápas. Román , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 304 strán [1] .      Izbietka oblápala Hanu ako stredoveká železná panna: z kútov trčaly nože samoty, ktoré v zime pribrúsil chlad na papierové ostrie. Jediný oblok viedol so zadnej uličky, hlbokej, úzkej, tmavej a slizkej ako kanál; celkom dolu sa hemžily a hašterily prostitútky, kvákajúce ako žaby v šerom močiari. Škriepily sa zo zvyku, z dlhého času; i časy boli zlé a konkurencia veľká: čím ďalej, tým menej ženských dostalo miesto, a čím ďalej menej sa ich chcelo trápiť statočnou prácou. s. 7     V prednej izbe sú dva obloky; vedú na nábrežie. Ale to sú obloky pánov, chlebodarcov; Hana sa v nich usadí pokútne a na nervóznu chvíľku iba vtedy, keď panstvo niekam odíde. Nebýva to často; pán je starý a chorý a pani sa tak zaľúbila do úlohy milujúcej a ošetrujúcej ženy, že by mu až pre toto predĺžila život. Nezabudne povedať pri každej príležitosti: môj muž je mi nadovšetko! Povie to hlasom a spôsobom nep

Čitateľský denník | Gráf | Zmätok

GRÁF, Š. (1938) Zmätok. Román, Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 197 strán. Komentár MH postavy: Silvester Mráz   a dcéra Agnesa , jeho druhá žena Agáta a jej syn Mišo (Mišo je teda nevlastné syn Silvestra. Mišo si nakoniec vezme za ženu jeho dcéru Agnesu... aby sa spojili majetky...) Fero Škopek – truhlár, bývalý vojak, Jakub Majzl – bývalý legionár, zakladajúci si v dedine obchod, po tom, čo neuspel u Agnesy vezme si za ženu Anču , poslednú dievku v dedine), Statkár Brocek , Karol a Barbora Horváthovi –  Karol neustále zatrpknutý, bývalý vojak,  zajatie prežil v Rusku, „nakazený“ boľševizmom, zastrelený četníckou hliadkou na hraniciach pri pašovaní, jeho žena nakoniec vykričí celej dedine jej hriechy, stáva sa outsiderkou, „bláznivou“. Dej sa odohráva na dedine Medzníky, niekde na Záhorí, blízko Moravy a Rakúskych hraníc, časová slučka sa otáča okolo troch vojen: koniec prvej svetove

Čitateľský denník | Gráf | V horúcom príboji

GRÁF, Š. (1937) V horúcom príboji , Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 172 strán.     Akvárium     Tvár starcova sčervenela a svojou rečou uvádzal sa vždy do väčšieho rozčúlenia. Bol naplnený jedom, ktorý prskal okolo seba ako špinu a ktorým otravoval sústavne svojich najbližších i ostatné okolie. Bol to jed bezmocnosti detronizovaného vládcu, ktorý kedysi rozhodoval absolútne nad životom a smrťou a ktorému sa teraz všetko vymykalo z rúk ako kus chladnej ocele, ktorú nevládal držať. s. 10     Je ľahko na jeseň spáchať samovraždu. Všetko je také vzdialené, sťaby za gumeným múrom, rieka je ako obrovský chrbát netvora, mrmlajúceho a striasajúceho akési okovy; ulice v meste sú ako prázdna izba, chladné a cudzie, a cudzí smiech, ach, ako bolí... s. 11     Svetlonos     Zvedavé slnko vystúpilo na okraj zelenej misy a pošteklilo domy a ulice. A domy začali sa vystierať a otvárať si dvere, cez ktoré ako po mostoch prechádzali ľudia s brehov Rodiny na brehy Práce. s. 1