Hudymač | Archív

Le Chiffre: Wow. You've taken good care of your body. Such... a waste. (Casino Royale, 2006) Ak chcete napísať niečo originálne, nie je lepší recept, ako písať o banalitách, ktoré každý považuje za samozrejmé, ale pritom každý ich prehliada. Tak som minule písal o tom, že ak chcete mať niečo zo štúdia literatúry, musíte si nájsť čas na intenzívne čítanie a interpretovanie. No banalita. Ale nik to na univerzite nerobí. Ako poznamenáva Ken Robinson, zatiaľ čo matematici, fyzici alebo chemici robia pokusy a vytvárajú niečo nové, študenti literatúry sa učia a memorujú dejiny literatúry, sotva kto píše vlastné veci, interpretuje alebo číta pôvodu literatúru, sotva kto vás za to pochváli alebo uzná za hodnotnú aktivitu. Univerzita v tomto zmysle je cvokhauz. Robíte veci, ktoré vás ničomu nenaučia a ktoré okamžite zabudnete, vyjdete do sveta s kopu nepotrebného náradia, o ktoré nik nestojí. Obráťme list. Ak je človek konfrontovaný s udalosťou smrti mladého človeka z dôvodu vyčerp...

Mnohí z vás sa vôbec nezaoberajú tým, čo budete robiť, keď skončíte univerzitu, keď skončíte štúdium literatúry. Fakt je ten, že len niekoľkí z vás budú pracovať v odbore, ktorí aj vyštudovali, len pár z vás sa stane učiteľmi, len neveľký počet z vás sa dá na akademickú dráhu. Drvivá väčšina z vás bude musieť prijať prvé zamestnanie tam, kde to má veľmi ďaleko k literatúre. Možno budete sklamaní, frustrovaní, rozčarovaní, a bude vami lomcovať pocit ukrivdenia, čo Nietzsche nazýval resentiment. Chcem len povedať toľko, že ten pocit pominie, a ak sa nevzdáte, vo vašom novom zamestnaní budete môcť využiť vaše literárne dispozície nevídaným spôsobom, a ak si to uvedomíte, nadobudnete alebo lepšie znovuzískate vlastné sebavedomie a budete sa tak môcť „predať“.  Počas mojich vysokoškolských štúdii, v čase, keď som ani na sekundu neváhal, že budem robiť literatúru do konca života ako profesionál, som sa vo Výberovom vzdelávacom spolku dostal na prednášku istého manažéra z p...

Jednou z paradigiem, ktorá vládne Západnému svetu, je lineárnosť. Alebo viac hovorovo povedané, to ako vnímame život okolo seba, teda ako vedome ale viac podvedome štrukturujeme každodenné rituály, ako hovoríme príbeh o sebe alebo iných, ako chápeme realitu okolo seba, je lineárnosť nástroj, ktorý nám pomáha „vyznať sa“ a „chápať“ každú udalosť, ktorá sa nám pripletie do cesty a v konečnom dôsledku prijať ju „za svoju“. Po detstve nasleduje mladosť, potom stredný vek a staroba. Po detskej škôlke, nasleduje prípravka, základná škola, stredná škola, možno vysoká škola, práca a dôchodok. Po raňajkách ide desiata a obed, olovrant a večera. Po prvej kapitole nasleduje druhá, potom tretia, atď. Encyklopédia sa začína písmenom A a končí niekde pri písmene Z. Akékoľvek vybočenie z linearity a s ňou spojenej kauzality má za následok vybočenie z rámca a zo stereotypu a teda pohodlia, na ktoré sme si zvykli. Sme konftontovaní zo silnejúcim pocitom chaosu, neporiadku a neporozumenia vecí, k...

Ľavicoví intelektuáli mali v minulosti pri kritike buržoázie s ňou aj dostatok skúseností, pretože viacerí z nej práve vyšli (napr. M. Foucault). Ostáva otázkou, na čo sa nám hodí ich ľavicová kritika kapitalizmu dnes, o ktorom takmer “nič” “nevedia”, pretože nemajú s ním priamu skúsenosť, len tú sprostredkovanú. Nezdá sa mi dvakrát úprimné mať ľavicové názory a zároveň po celý čas byť previazaný pupočnou šnúrou so štátom (univerzita, ústav, ministerstvo), teda jeho peniazmi, teda vyzbieranými daňami. Existuje diametrálny rozdiel medzi kvalitou života, aktom práce a jej efektom, medzi pracovníkom v štátnej inštitúcii a súkromnej firme. Pracovník súkromnej firmy, korporácie, je len položkou excellovej tabuľky a jej sumárom pri položkách ako “výdavok”, “obrat” alebo “zisk”. Jeho život v kapitalizme sa scvrkáva na zarábanie peňazí a splácaní hypotéky: trávime väčšinu času v práci, aby sme potom cestou domov nakúpili, najedli sa, pozreli TV a išli spať, aby sme "odpočatí" o...

Dali ste gól Barcelone i Realu, čo je pre slovenského futbalistu dnes niečo ťažko dosiahnuteľné. Sú to momenty, na ktoré najviac spomínate? Spomínam na ne, len keď mi ich niekto pripomenie. Neprehŕňam sa vo výstrižkoch, starých fotografiách. Nežijem minulosťou. Pripúšťam, že je príjemné si to pripomenúť, ale môj život to už dávno nie je. Niekedy mi to pripadá, akoby sa to stalo niekomu inému. (Stanislav Griga, Interview Pravda, 4.11.2011) Ak sa spomenie nejaký rok, povedzme rok 2005 alebo 2003, alebo ak mám v CV vypísať, čo som robil v roku 1995, vôbec sa na nič nepamätám. Neviem ku konkrétnemu roku priradiť nejakú podstatnú udalosť z môjho súkromného života, alebo politickú udalosť alebo čokoľvek iné. Neviem vymedziť, medzi ktorými rokmi som vyšiel základku, alebo som študoval v Prahe či Londýne. Musím si pomôcť dokumentmi alebo pracne preveriť napísaným životopisom. Čo to znamená? Príznak nejakej choroby? Neviem. Viem však, že sa po celý čas pokúšam zabudnúť na minulosť. Nežijem v...