Hudymač | Archív

Kniha Júliusa Barča-Ivana Úsmev bolesti obsahuje päť krátkych textov (noviel) a jeden dlhý text (románový náčrt). Zatiaľ čo päť noviel tvorí relatívne motivicky ustálený celok, tak potom románový náčrt Cesta ďaleká sa vymyká z konceptu zbierky textov, ako „vykĺbený“ text pôsobí cudzorodo, ako prívesok. Kniha pozostáva z poviedok, ktoré autor označil novelami: Návrat (1941), Othello (1942), Úsmev bolesti (1947), Útek (1947) a Patetická symfónia (1948). Jednotlivé texty sú konštruované ako hypotézy, či fragmenty, ktorých význam sa cyklickým opakovaním motívov „zhodnocuje“ na ďalšej úrovni významu. Kým prvej úrovni, úrovni samostatnej poviedky dominuje význam „hĺbky“ rozprávačovej mysle, druhej úrovni, úrovni zbierky, dominuje význam „povrchu“ jednotlivých prepojení medzi textami, ktorý sa týka percepcie čitateľa a teda jeho mysle. Na nasledujúcich stranách sa pokúsim interpretačne poukázať na prvý význam próz sledujúc pritom jednotlivé nitky motívov, ktoré tieto prózy spájajú....

Možno nik tak bystro a prenikavo necharakterizoval literatúru svojej vlastnej generácie ako Virgínia Woolfová . No nielen vlastnej generácie, ale aj tej, čo prišla po nej – neskorého modernizmu. Ak si znovu prečítame Woolfovej esej Naklonená veža 1 z roku 1940 ako kritiku anglického neskorého modernizmu, tak si uvedomíme veľmi dôležité spojitosti vo vzťahu k Čapkovi a Barčovi, ale aj to, že Woolfovej postoj ako umelca vo vzťahu k spoločnosti nie je prejavom nezáujmu či dokonca ľahostajnosti, ale uvedomením odlišnosti spoločenského statusu umelca. Woolfovej eseji dominuje metafora veže, ktorá symbolizuje získané drahé vzdelanie väčšiny spisovateľov devätnásteho storočia, ba dokonca aj spisovateľov po roku 1914. Spisovateľ nadobudnutým vzdelaním sa stáva pre Woolfovú zajatcom veže, jej výšky, z ktorej sa musí pozerať. Aj keď je túžbou románopiscu obsiahnuť život v jeho bohatosti a komplikovanosti, spisovatelia väčšinou nevedome zaznamenávali život svojich postáv len z prostredí, z...

Július Barč-Ivan (1948) Železné ruky, Turčiansky Sv. Martin, Matica slovenská POETIKA ŽELEZNÝCH RÚK Věřím, že román prostředkuje něco, co nelze říci žádným jiným způsobem. Ale je velmi nesnadné říci, co přesně to je. (...) Ale román poskytuje jedinou možnost, jak zachytit lidskou existenci ve všech jejích aspektech, a takto všestranně ji popsat, ukázat, analyzovat, odhalit. Milan Kundera v rozhovore s Ianom McEwanom Budem analyzovať román Júliusa Barča-Ivana Železné ruky. Načrtnem poetiku diela. Pojem - poetika – budeme chápať v tom zmysle, ako o ňom píše Tzvetan Todorov , keď ju stavia medzi interpretáciu a vedu na poli literárneho bádania. Poetika na rozdiel od interpretácie diela sa neusiluje pomenovať zmysel textu, ale ide jej o poznanie všeobecných zákonov. Poetika na rozdiel od vied (psychológia, sociológia, atď.) hľadá tieto zákony vo vnútri samotnej literatúry. Spôsob, akým sa chce podľa Todorova poetika priblížiť k textu je zároveň ako „abstraktný“, tak aj „i...