Hudymač | Archív

Rozhovor vyšiel pôvodne v časopise ROMBOID. Odkiaľ pochádza vaša rodina a kam siaha jej história?  Rodina z maminej strany pochádzala z Levoče. Predkovia sa volali Kirchmayer a Castella, patrili k spišským Nemcom, no vraj tam prišli okľukou cez rumunské Sedmohradsko. Môj starý otec Štefan Kirchmayer bol ešte dvojjazyčný a aj vďaka nemu bola nemčina v rodine bežná a udržala sa, napriek zákazom v stalinských rokoch. Rodina z otcovej strany žila v Bytči a jej okolí a naše priezvisko je vraj pôvodne poľské. Celkom tomu verím, lebo sa tam bežne vyskytuje dodnes, zatiaľ čo u nás len vzácne. Keď žil pradedo, bežné bolo vysťahovalectvo, bol to aj prípad našej rodiny. Máme veľa príbuzných roztrúsených po celých USA. Naša rodina je asi typický stredoeurópsky mix, ale slovenský živel prevážil. Boli to katolíci, ale s tým Kirchmayerom to bolo veľmi zvláštne. Mnohí ho označovali za žida, aj veľmi hanlivo, a s týmto antisemitizmom som bol konfrontovaný aj ja, keď som bol ako dieťa s ním. Bol...

Zbigniew Brzeziński a Cyrus Vance BRZEZIŃSKI: A władza nie jest tam aż tak despotyczna. Znacznie chętnniej żyłbym w Iranie niż w Rosji, jeśli chodzi o demokrację. IGNATIUS: Hm, ja rownież wolałbym być dziennikarzem w Iranie, bo przynajmiej nie musiełbym się obawiać, że zostanę zabity. Keď sa naposledy vyjadril Zbigniew Brzeziński pre poľskú televíziu TVN24 (video dole), znamenalo to poriadny šok pre poľskú politickú scénu. Brzeziński je poslednou politickou autoritou naprieč celým politickým spektrom a jeho prehovor znamenal pre väčšinu len potvrdenie známych právd a statusu quo, ale nik dosiaľ nemal odvahu ju pomenovať a nik to nevedel urobiť tak jednoducho, prosto a práve preto o to väčšou silou. Opozičný PIS (Právo s spravodlivosť) sa len zmohol na reakciu, že starý pán, žijúci za oceánom, nemá dostatok informácií na posúdenie politického stavu v Poľsku. Odhliadnuc od toho, že žijeme v globalizovanom svete a dobe internetu, opozičné PIS týmto dalo najavo, že zjavne pohŕda int...

A takto sa začína príbeh... Christopher McDougall, bývalý vojnový novinár, sa rozhodol vo svojej štyridsiatke, že začne behať, keď tu, ach jaj, úraz. Začne behať, tentokrát po doktoroch, každý má inú diagnózu, začne behať, tentokrát v tej najlepšej bežeckej obuvi, a ani to nepomáha. Ako je to možné? Ako sa zdá, bývalý vojnový novinár má úraz, ale aj látku na novinový článok, ak by zostalo len pri ňom, ale Chris sa rozpísal na celú knihu, ach jaj, úraz... a takto sa začína príbeh. Ako novinár, dal si Chris záležať, tu sú štatistiky: za posledných tridsať rokov sa počet bežeckých úrazov neznížil, ba naopak, napriek celý čas sa zdokonaľujúcej bežeckej obuvi, úrazy sa stávajú častejšie. Osem z desiatich bežcov každý rok je zranených, bez toho, aby sme robili rozdiely, či sú chudí alebo masívnejší, či behajú pravidelne, alebo len sviatočne, či je to úraz kolena alebo achylovky. Úrazy sú na "dennom poriadku".  Emil alebo o východe Rozprávač bude krok za krokom sledov...

Dobré je nepriateľom skvelého. A toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo máme tak málo toho, čo sa stane skvelým. Nemáme skvelé školy, predovšetkým preto, že máme dobré školy. Nemáme skvelú vládu, hlavne preto, že máme dobrú vládu. Málo ľudí dosiahne skvelý život, z veľkej časti preto, že je také jednoduché uspokojiť sa s dobrým životom. Veľká väčšina spoločností sa nikdy nestane skvelými, presne preto, že veľká väčšina sa stane celkom dobrými a to je ich hlavným problémom. Jim Collins napísal knihu, ktorá sa stala bestsellerom, aj napriek tomu, že nedáva návod, ako stvoriť skvelú firmu. Jej sila nespočíva v stanovení tézy a hľadaní je potvrdenia, ale opak je pravdou. Jim Collins tu nepotvrdzuje žiadnu teóriu, ale empirickou mravčou prácou triedi a presieva materiál. Kniha Z dobrého skvelé je výsledkom niekoľkoročného bádania početného tímu Jim Collinsa, ktorý si na začiatku nekládol žiadne tézy, len si vybral jedenásť firiem, podľa veľmi prísnych merítok a začal ich skúmať....

ANDRÁS HEGYLE   Park life, Budapest // August 2012 Flashbacky minulosti prichádzajú nečakane a nevítane. Obrovská ruka minulosti ma dnes chňapla nemilosrdne za golier, keď som sedel na teplej stoličke električky cestou do práce. Neviem, či to teplo sedačky, alebo mráz za oknom, alebo pochmúrny čienobiely januárový Kraków, v každom prípade niekde iskra súvislostí musela preskočiť, keď som si spomenul na môj krátky dvojtýždňový pobyt v Budapešti v lete roku pána 2004. Spomenul som si na sálavé slnko Budapešti. Vtedy som sa účastnil kurzu, ktorý viedli Hayden White a Tyrus Miller, v skupine 30 študentov z celého sveta tam ešte bola Ivana Komanická (aj Martin Kanovský, ale on naštevoval iný kurz).  Keď sa teraz zamyslím a nasilu zaspomínam, pripomínam si prepychový campus (so saunou a bazénom), na večerné debaty s Ivanou a Martinom Kanovským a na Heineken v plechovke. Spomínam si na ranné plávanie, na dlhú cestu do centra mesta, pretože metro bolo v rekonštrukcii, na armád...

Stakčín 2000, Tomáš Leňo Poézii nerozumiem a bojím sa jej. Zavše som mal dojem, že báseň je ako "black box", v ktorom môže byť hocičo, že báseň je nutné rozkódovať, že jej slová znamenajú niečo iné ako na prvý pohľad. Potom mi pán Fedor Matejov povedal, že čo je na tom: na jednej stránke mám všetko, že nie je to ako 500 stranový román. No veď práve, na jednej stránke je všetko: a to absolútno ma odzbrojuje.  Pozeral som sa na básne ako na obrazy v galérii: aby som sa pri jednom obraze zastavil, musel na mňa nejako "zapôsobiť". Raz som celú galériu prešiel za 5 minút, inokedy som pri obrazoch stál hodinu. Tak je to aj s básnickymi zbierkami. Čítal som ich ako prózu a nelámal som si hlavu tým, že tie slová znamenajú niečo iné, ako sa zdá.  Viac ako pri próze a filmoch, ale pravdaže aj pri nich, hodnotím pri poézii ako najsilnejšie tie knihy, ku ktorým sa najčastejšie vraciam, knihy, pri ktorých som zažil aspoň taký šok ako po prečítaní Mimo dobra a zla od Nie...

Mihaly Csikszentmihalyi says creativity is a central source of meaning in our lives. A leading researcher in positive psychology, he has devoted his life to studying what makes people truly happy: "When we are involved in [creativity], we feel that we are living more fully than during the rest of life." He is the architect of the notion of "flow" -- the creative moment when a person is completely involved in an activity for its own sake. Csikszentmihalyi teaches psychology and management at Claremont Graduate University, focusing on human strengths such as optimism, motivation and responsibility. He's the director the the Quality of Life Research Center there. He has written numerous books and papers about the search for joy and fulfillment. (Source: TED) Mihaly Csikszentmihalyi je sociológ maďarského pôvodu, žijúci v Spojených štátoch, kam emigroval vo svojich 22 rokov. Csikszentmihalyi je známy a preslávil sa hlavne svojou teóriou prúdenia / ply...

Premýšľal som, čo by som povedal nejakému cudzincovi, ak by sa ma opýtal, čo by som mu odporúčil z prózy písanej slovenským jazykom. Po krátkej úvahe vznikol tento rebríček, ktorý nie je relatívny, už dávno viac menej sa ustálila prvá desiatka, relatívny je v tom, že brutálne podlieha môjmu vkusu, ako inak. Myslím, že tieto knihy majú byť preložené do anglického, nemeckého, francúzskeho a španielskeho jazyka (treba už myslieť aj na nejaký z čínskych dialektov :))). 1. Život bez konca (František Švantner) 1956 2. Sklený vrch (Alfonz Bednár) 1954 3. Agáty (Ladislav Ballek) 1981 4. Domov (Márius Kopcsay) 2005 5. Psie dni (Dušan Mitana) 1970 6. Temporálne poznámky (Stanislav Rakús) 1993 7. Rozum (Rudolf Sloboda) 1982 8. Červené víno (František Hečko) 1948 9. Za hrsť drobných (v kazete z Péšávaru) (Alfonz Bednár) 1970 10. Nočné správy (Dušan Mitana) 1976 11. Pomocník (Ladislav Ballek) 1977 12. Svet na Trasovisku (J. C. Hronský) 1960 13. Narcis (Rudolf Sloboda) 1965 14. Farská republika...