Čitateľský denník | Gráf | Žeravý bod

GRÁF, Š. (1940) Žeravý bod. Novely, Turčiansky Sv. Martin: Matica Slovenská, 211 strán.

  

   Najžeravejším bodom sveta je človek.

   Prúd vriacej lávy vyhŕkne ranou kráteru ako krv Zeme, vzkypí a vychladne, mocné ohne vzbĺknu a vyhasnú a dych horúcich vĺn vzplanie vozvysok a stŕpne na osuheľ –

    Iba duša človeka neprestajne žeravie v džungli života ako nahý koniec elektrického drótu, napájaného iskrivým prúdom odkiaľsi z Neviditeľna. Ako uhlík v oblúkovej lampe, na ceste, pnúcej sa so Zeme do Nadoblačna.

    Človek s ohniskom svojich bolestí, prepaľujúcich sa vo všetkých vekoch do všetkých končín a kútov tohto sveta.

    Žeravým stredobodom mojich noviel je človek: so svojou neistotou, bolesťami, utrpením, bojom. I s radosťou, ktorá však odprskáva ako spálené iskry, trvá krátko a hynie. s. 7

Hriech

    Pokušenie tak zmocnelo a tak zaľahlo na perinu, ako by boli do nej zakrútili ťažký, liaty radiátor ústredného kúrenia, nabitý teplom, suchý a tesným ako lis. Alojzovo čelo mechanicky zaprotestovalo proti tejto pekelnej horúčosti mastnými slzami náhleho znoja; rozložené údy začaly sa rozlievať zpod horúcej ťažoby do chladivého prázdna okolo postele. s. 9 (úvodný odsek novely)

Sklamanie

    Bol deň ako iný: trochu nespoľahlivý, aprílový obyčajný deň, s mračnami, ktoré zavše obtkaly kúty oblohy ťažkou, tmavou pavučinou, z ktorej ustavične spŕchla na svet hustá sieť dažďa. Mraky si hádzaly slnko od skupiny k skupine, až zožltlo a zrozpačitelo, napokon sa zunovano skrylo do šedivej priehlbne a tam zostalo. s. 42 (úvodný odsek novely)

Prichodia sny...

    Sieň sa chvela ako nádrž ohňostroja pred vybuchnutím; ak by sa mala ozaj rozletieť na kusy, rozhodila by v povetrí oblúky ostrých svetiel, lesklé čriepky smiechu, útržky rezkých skladieb a vejúce kusy ženských krojov... Zápalní šnúra, zvaná ilúziou, ťahala sa od ožiareného vchodu hore schodmi, po červenom koberci, povedľa osmokingovaných usporiadateľov cez preplnenú a vôňami nasýtenú šatnicu do jagavej siene... s. 53 (úvodný odsek novely)     

Pondelok

    Rozsiahla, začadená zámočnícka dielňa dunela ako železný most ťarchou obrovských krokov. Miesená oceľ protestovala cengavým zvukom; na prostriedku šuchral sa kováčsky ohník ako starý gazda, ktorý sa vše pohybuje, a predsa ho slabosť drží vždy na jednom mieste. s. 69 (úvodný odsek novely)

Napokon...

   Skĺzol na hrachu! bude sa chvastať po rokoch legenda ako starý vojak svojou vševediacou mnohovravnosťou, v ktorej sa pravda tak poeticky stráca. A možno, bolo to iba nedobre umyté miesto na dlážke, kam pred hodinou vytiekla krv kamaráta.  A celkom iste bol to Osud, ktorý mu v tej krutej chvíli nastražil nohu, aby ho už raz zrútil do priepasti, okolo ktorej Jura jeho pružné nohy nosily tak dlho s ľahkomyseľnosťou vtáka – s. 96

    Legenda bude zasa vravieť, že vyfajčil pod šibenicou i dva funty tabaku. Ale to bude zasa oba taká veteránska klebeta. Ako by mohol chutiť tabak jeho soschnutému, stonaním v bolestiach vydretému hrdlu, jeho bezcitným ďasnám, vyprahnutým ústam? s. 99

Tôňa na studni

    Slnko súkalo zlaté nite lúčov a spúšťalo sa po nich ako obrovský pavúk do kalného Dunaja, na ktorom sa hupkal člnový most, prehýnajúci chrbát ako dolámaný had. (úvodný odsek novely)

Zjazvená balada

    Šero prelína nízke klenutie a vtkáva jeho drsné kontúry do mokvavého koberca súmraku. Na ohnisku vyskakuje do tmy trpaslík plameňa a schováva sa pod začadený zadok nádoby, lesknúcej sa starou masťou ako zástera tučnej kuchárky. s. 138 (úvodný odsek novely)

Komentár M. H.:

• Hriech je o malom chlapcovi, ktorý ukradne otcovi z peňaženky dvadsaťkorunák a premárni peniaze v hre o guličky; Ťažké položenie o mladom básnikovi, ktorého núti zlý, vulgárny otec a skoro rovnaká mať písať do časopisov pre peniaze; Ľúbosť o prvej veľkej láske, samozrejme zradenej a sklamanej; Sklamanie o tom, ako sa Anča vráti z Ameriky po dlhom čase a nielenže utratí všetky peniaze, ale aj ženícha prepasie, nuž vrátiť sa naspäť za veľkú mláku; Prichodia sny o ľúbostnom trojuholníku, kde nakoniec mladšia žena odchádza od svojho muža a vydá sa za lásku, o ktorej vždy snívala, jej bývalý prirodzene sa zastrelí; ďalej sa mi už nechce písať o čom je tá ktorá novela, asi to nemá zmysel..............
• Poviedka Druhý deň zrána je dosť dobrá!!!...........o zvade medzi dvoma bratmi a ich manželkami; Napokon... je o zlapaní Jura Janošiaka a jeho družiny a samozrejme aj o krvavej exekúcii; Šero o pytliakovi, ktorého nakoniec zastrelí polesný – Gráf vie minuciózne spomaliť tempo rozprávania až na nepatrný moment, v ktorom dochádza k rozhodujúcej udalosti (výstrel horára) a následne metaforicky opísať ťažkú smrť obete: „Rajčan si najprv pomaly kľakol na kolená, sťa by sa chcel pomodliť. Sťa by chcel odprosiť horu za bezprávie, ktoré na nej páchaval. Čelom odrazu prudko udrel do mäkkého vlhkého machu: ako ľútostivý hriešnik, ktorý sa zrútil pod mocným nárazom bezodného smútku a ľútosti a ide sa kajať, prísne a bolestne, až do samotrýznenia... s. 121.
• Poviedka Umelec má exotický námet – pravekú dobu, človeka, ako v zápase s Losom sa smrteľne zraní a v agónii vyryje na stenu jaskyne jeho obraz – toť hľa umenie...
• Poviedky Cesta, Rozuzlenie, Tôňa na studni, Litera zostáva, Záškodník, Na prelome vekov, Matka majú spoločný vojenský námet – rímske impérium, stredoveký, protiturecký, uhorský, apod.

Všetky zvýraznenia (podčiarknutia, kurzíva, zmena fontu alebo jeho farby, samotný výber úryvkov) boli prevedené mnou a mali za účel upozorniť na tie "veci", ktoré ma v danom období zvlášť zaujímali. (MH, Kraków, 17.06.2012)