Hvoreckého druhá kniha: na trhu

Možno sa aj vám často stáva, že pri čítaní nejakej knihy, dosť rýchlo objavíte pozíciu, z ktorej sa k vám autor prihovára. Myslím hlavne na autorove „za a proti“ pri formulovaní myšlienky, ktorú vkladá do diela. Pri druhej knihe Michala Hvoreckého Lovci a zberači autor sa svojho stanoviska „vzdáva“ v prospech čitateľa. Chcem povedať len toľko, že Hvorecký neredukuje svoje písanie na žiadne „za a proti“ a rovnako núti čitateľa, aby premýšľal bez týchto oporných barličiek.

Hvoreckého kniha pozostáva z piatich poviedok. Ak budem trošku násilný voči tejto knihe, tak môžem povedať, že všetky texty odkazujú a rozvíjajú problém v mnohých podobách. Hvorecký skúma globalizáciu, presnejšie, naše každodenné životné prejavy, ktoré sme si zvykli „poslednom čase“ redukovať pod jeden „koreň“, abstraktný pojem „globalizácie“. Teraz už mi hádam rozumiete, prečo som vás na začiatku „otravoval“ s autorovým „za a proti“. Takto plytko poňatý problém globalizácie si v súčasnej priamo od nás žiada, aby sme nedobrovoľne odkryli vlastnú pozíciu. A práve pri tomto priznávaní si vlastného miesta sa násilne redukujú pozície len na dve možnosti: „buď za alebo proti“ globalizácii. Hvoreckého kniha je práve dosť dobrá na to, aby sproblematizovala toto povrchné a neprirodzené členenie.

Hneď najvýraznejším znakom Hvoreckého textov je flexibilná kostra silného príbehu. Ako som už povedal, Hvorecký pri rozvíjaní problému nás nechce poučovať, ale v prvom rade zabávať. Autor preto zobrazuje prostredníctvom príbehu to, čo má čitateľ tak nesmierne rád. Samozrejme tým je tajomstvo v príbehu. Autor tak zobrazuje tajomnú chorobu od sledovania TV seriálov a tajomné manipulovanie divákov prostredníctvom reklamy. Môžeme sledovať ako sa tajomná supermodelka stáva obeťou rovnako tajomného sprisahania. Jednako tajomným, ba až absurdným a bizarným spôsobom Hvorecký zobrazuje supermarkety budúcnosti, alebo tajomné odhalenie zákulisia street parties a demonštrácií proti globalizácii. Vrchol zažíva tajomstvo práve vo svojom vlastnom privilegovanom žánri, ktorým je detektívka, kde sme vítanými svedkami tajomného odhalenia okultných vrážd vo veľkomeste Wilsonov.

Výstavba textu je charakteristická krátkymi vetami, častým členením textu na odseky a hojným zastúpením cudzojazyčných slov z „najmodernejších“ technologických a reklamných slovníkov. Hvoreckého text sa stáva tým pádom „dynamickým strojom“, rovnako dynamickým ako „naša doba“. Povedané slovami Radoslava Passiu, dĺžka viet napríklad v poviedke Nové médium neprekračuje dĺžku vety SMS správy: 

„Úvodná fáza je najťažšia. Jej prvý vrchol som rozpoznal po pár sekundách. Tupý tlak ma zovrel presne uprostred brucha. Zmietali mnou kŕče. Šlo mi roztrhnúť črevá. Napínalo ma. Nutkalo ma škrabať sa po celom tele. Chvel som sa strašnou zimou, no lial sa zo mňa pot.“ (s.9)

Autor exponuje svoje príbehy do budúcnosti. Nie je to však nijaký abstraktný zajtrajšok. Hvoreckého budúcnosť sa nám môže javiť paradoxne až príliš dôverne známou. Hvoreckého postavy už žijú vo svete, kde čas a priestor stratil svoj zmysel, rovnako ako striktné uvažovanie v intenciách tradičných hodnôt.

Ako by som vlastne vystihol podobu Hvoreckého postáv? Myslím si, že Hvoreckého postavy nemajú žiadnu pevnú pozíciu, cez ktorú by sa diferencovali aj voči globalizácii a jej prejavom. Rozprávačka China z poviedky Brand party nám na jednom mieste hovorí: 

„Termín globalizácia sa vzťahuje na globálne účinky, nezamýšľané a nepredvídané, nie na naše iniciatívy a predsavzatia. Jednoducho, globalizácia nie je to, čo chceme, odmietame alebo v čo dúfame, ale to, čo sa nám všetkým deje , čo sa nás všetkých týka, bez ohľadu na to, či si to prajeme alebo nie.“ (s.197)

Preto u Hvoreckého postáv prevláda pocit neistoty, ktorý sa mieša zo značnou dávkou cynizmu. Avšak to všetko prekrýva v stave krízy pocit „bezmocnosti“ voči tomu, „čo sa nám deje“.

Postavy sa ocitajú na nočnej ulici pod tmavomodrým nebom, kde svet vnímajú ako zmes zvukov farieb a svetiel. Hneď na to sa nepochopiteľne nájdu v supermodernom výskumnom podzemnom centre, alebo v tom najväčšom supermarkete so sofistikovaným systémom. Všetko riadi tajomná mocnosť, všade vládne rovnaká sterilita nekonečných priestorov s tajomným využitím.

Všetky Hvoreckého postavy ako postava trpiaca závislosťou na TV seriáloch z textu Nové médium, alebo supermarketový projektant pán Morawski z poviedky Prvé víťazstvo supermarketov, či už konečne China z textu Brand party, dávno prekukli, odhalili „globalizačný systém“, no paradoxne sa mu nebránia. Uvedomujú si moc globalizačného účinku, no navzdory tomu participujú na jeho poli i naďalej. Postavy si užívajú slasti globalizácie, uvedomujú si, že ju sami podporujú i napriek tomu, že vedia, za akú cenu a k čomu to vedie.

Tak sa napríklad prejavuje cynizmus v myslení postavy supermarketového projektanta pána Morawského na začiatku poviedky Prvé víťazstvo supermarketov. Bezmocnosť postavy je zas zobrazená v závere poviedky. Ani projektant Morawski nezostáva mimo „magnetického poľa globálnych účinkov“. Je v ňom začlenený rovnako ako masa kupujúcich v supermarkete. Ale to je len zdanie, v skutočnosti si tovar kupuje zákazníkov. Hvorecký v nákupnej horúčke ironicky zobrazuje „rodinu dneška“: 

„Odniekiaľ sa k nám zatúlal zablúdený chlapec s plyšovým medvedíkom v ruke. Pri pohľade na nás sa upokojil, nesmelo sa rozosmial. Chytili sme ho s Eileen každý za jednu ruku. Uhladil som mu rozstrapatené blond vlasy a do oddelenia Hračiek sme sa rozbehli spolu.“ (s.73)

Možno sa aj vám dosť často stáva, že pri čítaní si nejakú knihu hneď od začiatku obľúbite. Totiž, vycicia vás ako upír, závratnou rýchlosťou vás vtiahne do príbehu.

Môže sa vám to celkom určite stať aj pri tejto knihe Michala Hvoreckého Lovci a zberači. Dokonca sa vám môže stať, že zistíte, že postavy budú hovoriť jazykom vášho zmiešaného životného pocitu. Najprv vás to iste zmätie, možno trošku nazlostí, ale len chvíľku. Potom sa budete oddávať príbehu s dymovo modrou nočnou oblohou, pod ktorou sa dejú veci tajomné.

24. X. 01

knihu si môžete zakúpiť v