Indiana Jones | Akcia ako choreografia

Raiders of the Lost Ark (1981), dir. Steven Spielberg

Indiana Jones and the Temple of Doom (1984), dir. Steven Spielberg

Indiana Jones and the Last Crusade (1989), dir. Steven Spielberg

Indiana Jones and the Kingdom of the Crystal Skull (2008), dir. Steven Spielberg

Jednou z najpozoruhodnejších vecí, ktoré rozvinula séria filmov o dobrodružstvách archeológa Indiana Jonesa sú akčné scény; prevedené v úplne dokonalosti sa stávajú jej jedinečnou vinetou. Tým neobyčajným rysom, ktorý charakterizuje Indiana Jonesa je spôsob prevedenia akcie ako choreografie: akcia je symetrickým, súmerateľným a harmonickým „tancom“, do ktorého sú „zabratí“ jednak individuálne „hrdina“ a „lotor“, jednak hromadne „tí dobrí“ a „tí zlí“.

Výsledok je rámovanie obrazu ako tanečnej choreografie, pričom pri narušení jej symetrie sa vytvára ironický efekt a moment smiešnosti. V Indinana Jonesovi sú aj tie najnásilnejšie akčné scény prevedené tanečným krokom; umiera sa „rado“ a s úsmevom v sprievode cirkusovej ekvilibristiky. Poďme pekne po poriadku, film za filmom si spomeňme tie najpozoruhodnejšie scény.

①
[Indy meets Belloq in a crowded bar]
Indiana: Belloq. 
Belloq: Good afternoon, Doctor Jones.  Indiana: I oughta kill you right now.  Belloq: Not a very private place for a murder. 

Už Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy (Raiders of the Lost Ark, 1981) sa stali priekopníkními toho, čo nazývam akcia ako choreografia a scéna Indyho s africkým bojovníkom so šabľou je jej presným vystihnutím toho a príkladom za všetko. Indy blúdi v spleti úzkych ulíc preplneného mesta a pokúša sa nájsť unesenú Marion, ktorá sa schovala do niektorého z pletených košov. Pozorovaný gestapom a ich africkými pomocníkmi sa Indy ocitá na námestí plnom ľudí, ktorí sa však v momente rozostúpia a pred našim hrdinom sa ocitá mohutný zjav moslima s veľkou šabľou, ktorý na zastrašenie nepriateľa sa príkladne s ňou predvádza. Indyho reakcia je prostá: vytiahne pištoľ z puzdra a moslima zastrelí. 

Celá akcia má známky tanečnej symetrickej choreografie: príchod Indyho na námestie; zástup ľudí, ktorí sú tiež členmi choreografie, čo sa ukáže ich rozostúpením; čakajúci moslim so šabľou a jeho predvedenie, čo s ňou dokáže. Do tohto momentu má celá akcia harmonický charakter a plynie bez prestávky. Tu však symetrickú akciu narúša sám Indy: namiesto toho, aby na výzvu súpera odpovedal rovnakym adekvátnym spôsobom a tiež ukázal, čo vie so šabľou a zviedol rovný boj na život a na smrť – Indyho reakcia je asymetrická, krátka a rýchla a hlavne pragmatická. Namiesto očakávaného romantického žánrového rámovania sme odrazu odrezaní náhlou pragmatickou reakciou hrdinu. Toto ironické „vysmietie“ sa divákovi generuje efekt smiešnosti.

②
Indiana Jones: [meeting on the floor] The antidote! 
Willie: Where's the diamond? 


Ak má niečo predstavovať akciou ako tanečnú choreografiu, tak by to rozhodne malo byť úvodné intro filmu Indiana Jones a Chrám Skazy (Indiana Jones and The Tepmle of Doom, 1984). Ako je znamáme, dvojica Spielberg-Lucas sa inšpirovala úvodnym introm u Jamesa Bonda. Odhliadnuc od bondovského originálu, má úvodné intro druhého príbehu o Jonesovi všetky znaky akcie ako tanečnej choreografie. Sled scén je nasledovný: nástup kabaretových tanečníc s hlavnou ženskou hrdinkou Willie Scott (Kate Capshaw, neskôr Spielbergova manželka), ktorá spieva pieseň „Anything Goes“; nástup Indyho na scénu a jeho príchod k stolu čínskeho mafinána Lao Che a jeho dvoch synov; výmena ostatkov Murhačiho za diamant; následne otrávenie Indyho a spätná výmena diamantu za protijed, ktoré sa obe stratia pri následnej chaotickej naháňačke na zemi, kde sa ako protijed aj diamand náhodne raz strácaju raz objavujú v spleti zmäteného davu, rozhádzaných balónov a kociek ľadu; nasleduje únik Willie a Jonesa za obrovským gongom cez okno, kde dopadajú do auta Jonesovho pomocníka „Prcka“ (Short Round, hrá ho Jonathan Ke Quan, ktorý si o rok neskôr zahral aj Spielbergom produkovanom filme The Goonies), prenasledovaní Lao Che kumpánmi sa dostávajú na letisko, kde Indy víťazne zamáva na rozlúčku práve Lao Che, ktorý však nemá čo smútiť, pretože pasažieri nasadli do lietadla jeho leteckej spoločnosti. Tu sa naratívna sekvencia končí.

Ak tu niečo pripomína chaos, je v skutočnosti veľmi dobre premyslenou choreografiou. Ak tu niečo padá, zamotáva sa, stráca sa a opäť vynoruje - sú to v skutočnosti kroky tanca, do ktorého sú zabratí Jones, Willie, Lao Che a pozadie zmäteného davu.

Moment smiešnosti je opäť dôsledkom asymetrie: dovtedy ladnú symetriu tanečnokabaretného vystúpenia vystriada asymetria motivácií zúčastnených tanečníkov-postáv: Indiana chce protijed, Willie chce diamant, Lao Che chce Murhačiho a Indyho život.

V dôsledku pritichodných záujmov tanečníkov-postáv vzniká akcia - naoko chaotický pohyb, ktorý je však tancom, aj keď odlišným od toho úvodného kabaretného výstúpenia. Táto diferencia generuje moment smiešnosti: „nakoniec“ predsa všetko dobre „vypáli“. Zatvorením dvierok lietadla (teda zistením, kto je majiteľom lietadla) sa všetko môže začať odznova.

③
Pozri tiež:

Indiana Jones a posledná krížová výprava (Indiana Jones and the Last Crusade, 1989)
- Úvodné intro v jaskyni a na vozňoch vlaku cirkusu

Indiana Jones a Kráľovstvo Kryštáľovej lebky (Indiana Jones and the Kingdom of the Crystal Skull, 2008)
- Bitka v bare medzi pomaďákmi a fotbalistami