Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya. Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vô...
Němcova jazda stratenou diaľnicou súčasnej českej prózy: nočné mory literárnych postáv, splnený sen literárneho kritika
Poviedkový súbor Stodola hudobníka a výtvarníka Martina Němca (1957) je vyzretou prvotinou zrelého človeka. Kniha obsahujúca devätnásť poviedok nás priamo alebo i nepriamo uvádza do sveta jednotlivca zažívajúceho krajnosť svojej existenciálnej situácie. Autor vtláča „hraničnú udalosť“ buď na pozadie ťaživej atmosféry splínu (melancholická ľahostajnosť), či záhady a tajomstva (túžba aktéra dramaticky „riešiť“ situáciu) , alebo ju zmiešava s motívmi absurdity a grotesky (dramaticko-komické „poznanie“ aktéra o neriešiteľnosti situácie). Avšak kniha upúta hneď od začiatku svojím (ironickým) jazykom a bravúrne zvládnutou štylistikou, ktorej kraľuje Němcova schopnosť epickej skratky.
Němec sa zbytočne „neprple“ vo forme textu ani v životoch svojich postáv. Optimálne napĺňa očakávania čitateľa, ale nedá sa povedať, že by bol zase k nemu servilný. Experimentuje s literárnym žánrom, no neprekračuje jeho limity. To, čo musím predovšetkým na autorovom písaní v prvom rade oceniť, je jeho nesmierny cit, schopnosť odhadnúť, „keď je to už príliš“, a to tak vo vzťahu k textu, ako aj k čitateľovi.
Literárne texty možno rozdeliť na poviedky s tajomstvom a poviedky krízy.
Tam, kde „prevláda“ pozadie nevysvetliteľnej záhady (Stodola, Malgo sa kater, Díra, Samuraj, Kojná, Skrytá tvář operní inscenace, Epidemická choroba, Noční tramvaj), sledujeme postavy „uväznené“ vo svojom vlastnom svete a ich snahu buď preklenúť túto izoláciu alebo ich totálnu ľahostajnosť voči „vonkajšiemu“ svetu. Hlavným efektom rastúcej disproporcie medzi príčinou a dôsledkom akcie je napätie, ktorého predlžovaním vzniká tajomstvo.
Tam, kde záhadné pozadie do veľkej miery prekrýva „hraničná udalosť“ jednotlivca (Plachetnice, Déšť, 3x fejeton osamělé ženy, 5 sester, Early Grey, Velké a malé ryby, První auto, Alzheimer´s game), ide zväčša o výkyv zo zaužívaného jednania medzi manželmi, súrodencami a rodičmi a ich deťmi. Intencia textu nesmeruje na (nevysvetliteľný) „objekt“ rozprávania, ako to bolo pri poviedke s tajomstvom, ale primárne na subjekt prežívania.
Tak ako je atmosféra a téma poviedok ponurá a ťaživá, tak v protiklade k tomu je štýl Martina Němca „jasný“, „stručný“ a „racionálny“. Martin Němec majster epickej skratky („stručnosť“ a „jasnosť“) a navyše rozprávačská dištancia je zdôraznená osobitým humorom, v ktorom prevláda irónia, ba až cynizmus („racionálnosť“). Epická skratka v podobe jednej vety alebo odseku nie je len v Němcových textoch prostriedkom k čomusi „väčšiemu“ a „dôležitejšiemu“, ale vzniká vákuum, v ktorom sa rozprávanie kondenzuje do jedného jedinečného rámca, obrazu, ktorý by mohol byť inde látkou na celý román. Z celkom nudnej jazdy autom v poviedke Stodola zrazu spolujazdec zažíva udalosť: z idúceho auta vidí - panoramatickým rámovaním obrazu filmovej kamery - krásne dievča: Chtěl něco udělat, nebylo to ale možné. Nedovedl na takovou situaci reagovat a neuměl ji ani pojmenovat. Předním sklem se do dívky bolestně zamiloval, bočním oknem to prožil a ve zpětném zrcátku se s ní navždy rozešel (s. 10). Poviedka ďalej nerozvádza tento motív, pokračuje v nudnej línii jazdy. Tak ako muž v aute prepásol príležitosť zmeniť smer jazdy, tok rozprávania a možno i svoj život, je rovnako týmto „ochudobnený“ i čitateľ. Rovnako ako jazdec v aute prejdeme túto pasáž bez povšimnutia, v očakávaní gradujúceho textu spoznávame, že sme najtajomnejšiu pasáž už vlastne prešvihli. Na záver sledujeme rutinnú prácu geológov pri stodole.
Tak ako je atmosféra a téma poviedok ponurá a ťaživá, tak v protiklade k tomu je štýl Martina Němca „jasný“, „stručný“ a „racionálny“. Martin Němec majster epickej skratky („stručnosť“ a „jasnosť“) a navyše rozprávačská dištancia je zdôraznená osobitým humorom, v ktorom prevláda irónia, ba až cynizmus („racionálnosť“). Epická skratka v podobe jednej vety alebo odseku nie je len v Němcových textoch prostriedkom k čomusi „väčšiemu“ a „dôležitejšiemu“, ale vzniká vákuum, v ktorom sa rozprávanie kondenzuje do jedného jedinečného rámca, obrazu, ktorý by mohol byť inde látkou na celý román. Z celkom nudnej jazdy autom v poviedke Stodola zrazu spolujazdec zažíva udalosť: z idúceho auta vidí - panoramatickým rámovaním obrazu filmovej kamery - krásne dievča: Chtěl něco udělat, nebylo to ale možné. Nedovedl na takovou situaci reagovat a neuměl ji ani pojmenovat. Předním sklem se do dívky bolestně zamiloval, bočním oknem to prožil a ve zpětném zrcátku se s ní navždy rozešel (s. 10). Poviedka ďalej nerozvádza tento motív, pokračuje v nudnej línii jazdy. Tak ako muž v aute prepásol príležitosť zmeniť smer jazdy, tok rozprávania a možno i svoj život, je rovnako týmto „ochudobnený“ i čitateľ. Rovnako ako jazdec v aute prejdeme túto pasáž bez povšimnutia, v očakávaní gradujúceho textu spoznávame, že sme najtajomnejšiu pasáž už vlastne prešvihli. Na záver sledujeme rutinnú prácu geológov pri stodole.
V texte Pět sester záver scény milovania sa v pivnici s ovocím je zdôraznené dosť výstižným krátkym kontrapunktom, avšak so širokým sémantickým presahom: Při orgazmu se rozbili Višně 1872 a Ostružiny 1966 (s. 55).
Němcova epická skratka je dynamickým prvkom príbehu: text sa stáva hutnejším, ale i elastickejším; vnáša do textu náznak čitateľského očakávania (tajomna) ďalších udalostí, ale paradoxne sama skratka je intenzívnou udalosťou.
Na druhej strane Martin Němec využíva humor v podobe irónie prechádzajúcej do cynizmu (3x fejeton osamělé ženy), ale vždy v stručnosti a náznaku. V opisoch, dialógoch a replikách postáv zvlášť oceníme jemnú iróniu v podobe stručných a vtipných poznámok (wisecracks) á la Raymond Chandler (Za chvíli ho pohltila ulice, která, zdá se, je vždy připravena nabídnout komukoliv svou promiskuitní náruč, s. 59). Irónia nielen voči postavám textu alebo čitateľovi, ale i sebairónia ako nadhľad je rezom do ťaživej atmosféry textov ako rez noža skrz hrudu masla.
Kniha Martina Němca Stodola obstojí aj v porovnaní s tými najprísnejšími kritickými merítkami a stane sa snáď i vážnym kandidátom na debut roka. Stodola sa výrazne odlišuje od iných kníh súčasnej českej prozaickej produkcie v tom, že sa autorovi podarilo vzácne skrížiť odťažité témy našich privátnych životov so štylizovaným jazykom celej škály (od slangu cez hovorový jazyk až po klasické rozprávanie) a navyše príbehom nechýba vtip, schopnosť vynájsť sa. To, čo dáva tomuto rozprávaniu „ľahkosť“, lepšie povedané čitateľskú prístupnosť, je ironický odstup autora od seba samého; dištancia nenáhlenia sa, ale i rozhodnutia sa v pravý čas. Martin Němec je príkladom toho, že knihy by sme mali možno začať písať vtedy, až dozrieme.
29. 11. 2004 Praha