Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya. Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vô...
Miroslav Marcelli v knihe Príklad Barthes sleduje líniu myslenia francúzskeho filozofa, literárneho kritika a semiológa Rolanda Barthesa, aby ju mohol vzápätí opustiť a predĺžiť, rozšíriť priestor filozofovania o svoju vlastnú trasu.
Knihu Príklad Barthes by sme mohli označiť za itenerár. Marcelliho pohyb Barthesovhou tvorbou pripomína „tracking“, teda pohyb zanieteného detektíva hľadajúceho indícia a stopy. Konkrétnejšie: Marcelli si všíma jednotlivé „akoby“ „diskontinuitné“ obdobia Barthesovej produkcie, v ktorých bol Barthes posadnutý buď Dejinami, či Systémom, alebo Textom. Marcelli jemne poodhaľuje problém ideológie, ktorým sa Barthes neustále venoval. Ale predovšetkým: Marcelli vyťahuje jednu jedinú niť, ktorá preniká všetkými „diskontinuitnými“ obdobiami, aby mohol vystopovať osobité miesto, miesto, kde by sa stretol s Barthesom a so „všetkými ostatnými“. Touto niťou je pojem amplifikácie a tým miestom stretnutia je pojem všeobecno.
Pre knihu Príklad Barthes je dominantná práca s filozofickým pojmom, čo nám do istej miery pripomenie nedávno vydanú Petříčkovú knihu Majestát zákona. Marcelliho pohyb, ktorý sme označili ako „tracking“, sa odohráva pred zrakom čitateľa. Autorov proces myslenia sledujeme akoby naživo: filozof nám predostiera predpoklady, odhaľuje stratégiu, inokedy, ak sa mu postaví do cesty problém, detailne ho rozoberá, alebo sa vráti o niekoľko krokov naspäť. Takto Marcelli pracuje s pojmom amplifikácie, ide po priamej línii, no neraz sa táto línia rozvetví. No aj zásluhou precíznej kompozícia a štylistiky textu čitateľ nestráca z dohľadu líniu pojmu a kniha pôsobí prehľadným a prostým (nie jednoduchým) dojmom.
Marcelli cez pojem amplifikácie upozorňuje u Barthesa na proces stávania. Autor ukazuje, ako Barthes amplifikuje, predlžuje vlastný pohyb predmetu, ktorým sa zaoberá. Takto Barthes odhaľuje stabilne usporiadania, stereotypy, živnú pôdu ideológie, ktorá proces stávania zastiera. Zároveň sa Barthes snaží cez amplifikáciu zachytiť aktuálny stav, ktorý však musí prekročiť prítomný stav v prospech budúceho, a teda neskutočného.
Marcelli nás neustále presviedča a dokazuje nám, že proces stávania mal u Barthesa slúžiť na odhalenie istej univerzality, všeobecna, kde by sa mohli vo svojom myslení pretnúť také individuality ako M. Durasová, W. Labov, O. Ducrot alebo M. Foucault. Miroslav Marcelli vystihuje všeobecno: „Takéto všeobecno, chápané ako priesečník rozličných línií, zachytáva spoločné miesto, ten ,obecný´ priestor, kde sa podobne ako v centre mesta odrazu zišli ľudia prichádzajúci z rozličných strán“ (s.42). Barthes nachádza „miesto stretnutí“ v Texte, ktorý sa rozpína ako sieť a je otvorený nekonečným amplifikáciám. Text ponúka Bartesovi neustály proces stávania, prostredníctvom ktorého sa snaží vyhnúť nude a cez Text sa oddáva rozkošiam. Barthes teraz už ako hľadač rozkoší, hedonista si našiel v Texte aj etické poslanie: zrieka sa každého heroizmu.
Kniha Príklad Barthes nie je len textom o Bartesovom myslení: autor neprepisuje otrocky to, čo premyslel a napísal Barthes. Marcelli využíva pojem amplifikácie a všeobecna, aby predĺžiť (zopakoval, napodobnil, ale zároveň i obohatil, zmenil, zintenzívnil, zdynamizoval) priestor filozofovania ako stávania a aby sa ako „tracker“ vydal po vlastnej trase k miestu stretnutia sa „s inými“: „Netajím ani to, že predstava výstupu má pre mňa príťažlivosť nielen preto, že dovoľuje primknúť sa k Barthesovým prácam a sledovať ich líniu, ale aj preto, že zároveň umožňuje túto líniu opustiť a dospieť k miestu stretnutia po vlastnej trase“ (s.47).
Kniha Príklad Barthes je textom, do ktorého môžeme vstúpiť a stať sa jeho spolutvorcom a predlžovať jeho pohyb. Myslením, prekračovaním prítomnosti, predlžovaní Marcelliho textu máme možnosť, ako píše Deleuze, zostúpiť k udalosti: umiestnime sa v nej ako v stávaní, úplne naraz v nej omladneme a zostarneme, prejdeme jej všetkými zložkami a singularitami.
nedeľa 27. januára 2002 kultúrny život