Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu apríl, 2012

Odporúčaný príspevok

The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya.  Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové  príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vôle Johna

Čítam (Domino Fórum)

Vlastimil Zuska: Estetika. Úvod do současnosti tradiční disciplíny. Praha, Triton 2001.  Úvod do Estetiky Vlastimila Zusku sa pokúša „zmapovať“ „dianie“ v estetike „práve teraz“, - v súčasnosti. Zaujímavá je výstavba samotnej knihy. Zuskov popularizujúci úvod do estetiky je „úvodom bez mien“, teda bez odkazov, alebo citátov. Autor sa snaží vyjsť čitateľovi v ústrety. Pre knihu je charakteristická plynulosť výkladu a „zrozumiteľnosť slovníka“. Autor sleduje „základné“ estetické pojmy a problémy (estetický objekt, estetický zážitok, krása, estetická kvalita a hodnota atď) „od jednoduchšiemu k zložitejšiemu“, čím sa do popredie dostáva aj výchovná funkcia knihy. Na konci každej kapitoly nájdeme zoznam domácej aj cudzojazyčnej odporúčanej literatúry k práve analyzovanému problému. Takto analyzovaný problém zasadzuje autor do komplexného obrazu nadväzných disciplín ako sú psychológia, antropológia, literatúra, lingvistika atď. Pri výklade spomínaných pojmov a problémov je badateľný aut

Autor, Diskurz, Ideológia

photo by Krzysztof Stasik „V príbehu nikdy nebol dôležitý príbeh, napätie, kauzalita, ale informácia, kvôli ktorej príbeh vznikol. Príbeh vždy fungoval a ešte stále funguje ako mediátor. Príbeh ukazuje, akým spôsobom sa v živote človeka objavujú isté tajné posolstvá.“ (Peter Macsovszky: Frustraeón) I. Vzťahy medzi textom a svetom predstavujú nielen príbehy, ktoré si rozprávame, ale aj informácie, ktoré prijímame. Informácie sa variujú, premiešavajú sa, pričom mnohokrát už ani nevieme, kto danú informáciu ako prvý odoslal, v krajnom prípade nevieme ani to, komu je vlastne určená. Avšak v zásade by sme mohli povedať, že existujú nielen rôzne druhy informácií, povedzme, na internete, ale aj odlišné spôsoby spracovania a podania informácií. Informácie napr. o utečeneckom tábore prijímame denne buď z médií alebo z príbehov ľudí, ktorí tieto miesta navštívili. Informácie majú tendenciu obchádzať nás, zvyčajne sa nás netýkajú, na tento druh informácií sme si tak zvykli, že i

Nabokov | Pnin – zhmotnená reminiscencia na pozadí americkej reality

Vladimir Nabokov: Pnin. Praha, Paseka 2001. (Počet strán 184) Román Pnin (1957) amerického spisovateľa ruského pôvodu Vladimira Nabokova je v poradí jeho štvrtým anglicky písaným románom. Nabokov rozvíja zdanlivo príbeh ruského emigranta prichádzajúceho do amerického akademického prostredia. Mohli by sme povedať zároveň aj to, že Nabokov tu opäť svojsky rozvíja tému zo svojich predošlých románov – zobrazuje ľahostajnosť, ktorej „sa najväčšmi bál“ a o ktorej tak brilantne píše Richard Rorty  X . Hlavná postava, vysokoškolský učiteľ - Timofej Pavlovič Pnin, podobne ako Nabokov, uteká z boľševického Ruska a cez Berlín a Paríž sa dostáva na univerzitu v zapadnutom americkom mestečku Waindell. Nabokov komickým spôsobom rozvádza Pninovu nenapodobniteľnú a ťažkopádnu angličtinu, zobrazuje zákulisie akademického života, prostredníctvom ktorého poukazuje na ľahostajnosť Pninových kolegov voči nemu samému. Román Pnin napísal Nabokov po románe, ktorý ho najväčšmi preslávil – teda po Loli

Horváth | Textové hry

V nasledujúcich riadkoch bude reč o textoch Tomáša Horvátha. Nuž, zaostrili sme na texty práve tohto autora, pretože sa domnievame, že tu nastali „podstatné“ zmeny v poetike prozaického textu, za posledných pár rokov v slovenskej literatúre. Predkladáme našu skromnú hypotézu, tento krátky, ale zato hutný náčrt, prierez, exkurz Horváthovými textami. Náš text si nenárokuje absolútnu, či objektívnu platnosť. Indície a stopy, ktoré podopierajú našu hypotézu, sú len jedny z mnohých, ktoré ponúkajú texty Tomáša Horvátha. Spolu s inými čitateľmi si môžeme už len nostalgicky povzdychnúť a zopakovať to, čo pred niekoľkými rokmi povedal o Horváthových textoch jeho učiteľ, známy štrukturalista a predstaviteľ pražského lingvistického krúžku Sherlock Holmes: „Ach, milý Watson, tu už prichádzame do ríše dohadov, kde sa môže zmýliť aj ten najlogickejší duch. Na základe doteraz známeho dôkazového materiálu si môže hocikto utvoriť hypotézu, a moja nemusí byť o nič správnejšia ako vaša.“ Naše pátran