.png)
Čítam (Domino Fórum)
Úvod do Estetiky Vlastimila Zusku sa pokúša „zmapovať“ „dianie“ v estetike „práve teraz“, - v súčasnosti. Zaujímavá je výstavba samotnej knihy. Zuskov popularizujúci úvod do estetiky je „úvodom bez mien“, teda bez odkazov, alebo citátov. Autor sa snaží vyjsť čitateľovi v ústrety. Pre knihu je charakteristická plynulosť výkladu a „zrozumiteľnosť slovníka“. Autor sleduje „základné“ estetické pojmy a problémy (estetický objekt, estetický zážitok, krása, estetická kvalita a hodnota atď) „od jednoduchšiemu k zložitejšiemu“, čím sa do popredie dostáva aj výchovná funkcia knihy. Na konci každej kapitoly nájdeme zoznam domácej aj cudzojazyčnej odporúčanej literatúry k práve analyzovanému problému. Takto analyzovaný problém zasadzuje autor do komplexného obrazu nadväzných disciplín ako sú psychológia, antropológia, literatúra, lingvistika atď. Pri výklade spomínaných pojmov a problémov je badateľný autorov odstup, ktorý sa prejavuje v sebairónii a v priložených vtipných príkladoch. Kniha nie je určená len pre laikov. Tu sa prejavuje naplno výchovný rozmer knihy. Aj pre tých, ktorí sa cítia byť na poly estetiky „ako doma“, táto kniha môže byť dobrým „prostriedkom“ ako premyslieť znovu jednotlivé pojmy estetiky. Ukazuje sa, že myslieť o tom, „čo je krásne“ nie je ani tak doménou teórie, ale predovšetkým praxe a pragmatiky.
Miroslav Petříček: Majestát zákona. Raymond Chandler a pozdní dekonstrukce. Praha, Herrmann&synové 2000.
Kniha Miroslava Petříčka je filozofickým textom par excellance v „zdanlivo“ netradičnom prevedení. Autor sleduje filozofické a etické pojmy spravodlivosti, práva a zákona. Neprekvapí nás, ak autor uvedené témy rozvíja na pozadí poviedky Franza Kafku, avšak poniektorým by sa mohlo zdať „až príliš“, keď sa Petříček úplne prirodzene presunie k detektívkam Raymonda Chandlera a k tvorbe ostatných z „drsnej školy“ a už nehovoriac keď sa dostávame spolu s autorom k analýze scifi Blade Runner. Nemožné sa stáva skutočnosťou: veľavážená a cnostná filosofia nachádza „svoje pole“ na „smetisku“ popkultúry. Prekvapení môžeme byť len vtedy, ak očakávame vymedzenie hraníc filozofovania (istú analógiu ponúka Roland Barthes naratívnou analýzou Goldfingera z bondovského cyklu). Petříček sa voľne inšpiruje filozofiou Emmanuela Lévinasa a neskorou filozofiou Jacquesa Derridu, alebo lepšie, Derridovým čítaním Lévinasa. Pre knihu je charakteristický nezameniteľný Petříčkov vryp, ktorý sa „zakladá“ na postupnosti výkladu, v neúnavnosti a vo vytrvalosti sledovania vytýčených problémov. Miroslav Petříček, ako sám píše, sa snaží otvoriť to, čo je možné nazvať limitou myslenia. Petříčková filozofia je („sa stáva“) filozofiou prechodu – od filozofie podstát k mysleniu „stávania sa“. Majestát zákona je filozofickou knihou prostredníctvom ktorej môžeme zároveň zažiť „dobrodružstvo myslenia“, „zábavy“, ale aj úplne prostého dotyku, ktorý nám zvykne prinášať „len“ umenie. Nuž?
Jean François Lyotard: Putování a jiné eseje. Praha, Herrmann&synové 2001.
Kniha francúzskeho filozofa je „zbierkou“ piatich esejí predstavujúcich v hutnej podobe dominantné motívy Lyotardovej tvorby. V knihe môžeme nájsť úvahy o vzťahu etiky, estetiky a filozofie, ale aj otázky zaoberajúce sa vznešeným a udalosťou v umení a tiež pre Lyotarda príznačné analýzy výtvarných diel ( v eseji Okamih, Newman). Cez všetky tieto témy preniká, „vlní sa“ motív času, prostredníctvom ktorého autor rozoberá vždy z iného uhla pohľadu problém prítomnosti. To, že sa myšlienka času „vlní“, som nenapísal náhodne. V eseji Putovanie Lyotard nielen rekapituluje svoju tvorbu, ale zároveň pripodobňuje myšlienky k mrakom, ktoré sú bez hĺbky a bez stáleho tvaru. Myslenie je nikdy nekončiaci a nezavršiteľný proces zaoberajúci sa „povrchom“. Takto Lyotard charakterizuje svoje myslenie ako putovanie („vlnenie sa“ prehriateho vzduchu na púšti): povedané autorovými slovami, predmetom Lyotardového myslenia nikdy nebolo nič iné ako „čosi v behu“. V putovaní sa Lyotardovi otvára priestor „bez pravidiel“ (ako nomádsky priestor púšte) a až samotný krok do priestoru je krokom hľadaním, nie však univerzálnych pravidiel, ale noriem pre každú novú situáciu. Kniha Putovanie a iné eseje je brilantnou ukážkou „písania“ filozofickej eseje, v ktorej sa zračí prísnosť tvaru a jadrnosť vyjadrovania s príznačným lyotardovským akcentom a francúzskym temperamentom.
štvrtok 17. januára 2002
domino-fórum
Komentáre
Zverejnenie komentára