Načo je nám štúdium literatúry (štúdium literatúry ako cesta ku kreatívnemu mysleniu)

Mnohí z vás sa vôbec nezaoberajú tým, čo budete robiť, keď skončíte univerzitu, keď skončíte štúdium literatúry. Fakt je ten, že len niekoľkí z vás budú pracovať v odbore, ktorí aj vyštudovali, len pár z vás sa stane učiteľmi, len neveľký počet z vás sa dá na akademickú dráhu. Drvivá väčšina z vás bude musieť prijať prvé zamestnanie tam, kde to má veľmi ďaleko k literatúre. Možno budete sklamaní, frustrovaní, rozčarovaní, a bude vami lomcovať pocit ukrivdenia, čo Nietzsche nazýval resentiment. Chcem len povedať toľko, že ten pocit pominie, a ak sa nevzdáte, vo vašom novom zamestnaní budete môcť využiť vaše literárne dispozície nevídaným spôsobom, a ak si to uvedomíte, nadobudnete alebo lepšie znovuzískate vlastné sebavedomie a budete sa tak môcť „predať“. 

Počas mojich vysokoškolských štúdii, v čase, keď som ani na sekundu neváhal, že budem robiť literatúru do konca života ako profesionál, som sa vo Výberovom vzdelávacom spolku dostal na prednášku istého manažéra z poradenskej spoločnosti (tuším to bola McKinsey), ktorá hľadala do svojich radov nové talenty, z rôznych odborov, od filozofov, právnikov, finančníkov až po výtvarníkov. Ja som tú prednášku odpočúval tak na pol ucha, pretože som bol skalopevne presvedčený, že nič iné, ako literatúru nebudem ani robiť, že všetci predsa postrehnú moju nepostrádateľnosť a výnimočnosť. Samozrejme, nič také sa nestalo, a literatúru už nerobím, získal som veľmi cenné skúsenosti, o ktorých sa tu teraz s vami chcem podeliť a dúfam, že ma nebudete počúvať len tak na pol ucha.

Predovšetkým vám chcem povedať, že ak ste sa rozhodli pre štúdium literatúry z celého srdca a cítite sa v ňom ako vo svojom živle a preto často strácate poňatie o čase a pod., vaše štúdium nebude márne ani vtedy, ak neskôr budete pracovať v banke, alebo IT firme alebo úplne niekde inde. Svojmu budúcemu zamestnávateľovi budete môcť ponúknuť celý rad zručností, ktoré vás viditeľne a drasticky odlišujú od ľudí, ktorí vyštudovali matematiku, IT, alebo finančníctvo. Myslíte inak, konáte inak, a používate svoju kreatívnu myseľ svojím spôsob v novom pôsobisku pre dosiahnutie úspechu.

Aké sú to zručnosti a ako sa štúdiom literatúry dajú získať? Tí z vás, ktorých štúdium literatúry nebaví a napriek tomu – pre mňa z nevysvetliteľných príčin – navštevujete prednášky a semináre z literatúry, mám len jeden odkaz: nerobte to. Len okrádate štát o peniaze, a učiteľov o čas, vopred ste stratené prípady jednak pre akademickú dráhu a jednak pre pracovných trh.

Ak robíte literatúru, pretože tá je vašim živlom, prosím, pretrpte akademický historizmus, ktorý od vás vaši učitelia (aj proti svojej vôli) vyžadujú. Verte, že nikoho nebude zaujímať vaša krátkodobá pamäť, to, kedy sa narodil Ľudovít Štúr, aké knihy napísal Vajanský, alebo aké udalosti predchádzali Manifestu socialistického realizmu. Sú to všetko veci, ktoré okamžite zabudnete, sú to všetko veci, ktoré možno poľahky vygooglovať.

Literárne zručnosti získate, ak budete veľmi veľa, ale skutočne, veeeeľmi veľa čítať, a ešte raz čítať, a znovu čítať. A potom tiež písať, veľa písať. Musíte si nájsť čas na čítanie beletrie a teoretickej a odbornej a filozofickej literatúry. Iná cesta nie je, toto je váš džob!!!

Čítať všetky knihy od jedného autora (všetko od Janka Kráľa, Švantnera, Alfonza Bednára alebo Balleka, či Rankova alebo od Tolstého, Balzaca, Chandlera či Eca), čítať zahraničnú literatúru daného obdobia, aby ste vedeli porovnávať a čítať odbornú literatúru. Kto čítal interpretácie od Auerbacha, Barthesa alebo Foucaulta, až vtedy si s ohromením uvedomí, čo sa dá na literárnom texte vidieť a/alebo zároveň prehliadnuť. Dá vám to odvahu písať o literatúre, interpretovať ju - a robte to extrémne, náruživo a s radosťou, kladivom na modly nadinterpretujte texty ako sa len dá. Píšte priamo a jasne, bez zbytočných klikyhákov a čipiek, to si môžu dovoliť skutočne len francúzski filozofi :) Buďte k svojmu partnerovi, totiž čitateľovi ústretoví, ale zas nie toľko, aby ste urazili jeho inteligenciu. Ako by povedal šéfkuchár: viac argumentácie, menej deskripcie.

Ak teda budete čítať skutočne veľa, ak budete interpretovať ako sa len dá, ak nebudete leniví, a sadnete si za stôl a napíšete o tom, potom – získate časom niekoľko zručností, ktoré budete považovať za samozrejmé, ale ktoré až tak samozrejmé nemusia vyzerať, zvlášť vo svetle pracoviska, ktoré nemá nič spoločné s literatúrou.

Kritické myslenie, ktoré sa naučíte používať v kontakte s literárnym artefaktom, bude úplne prirodzene vnímať, že príbeh je v podstate miestom konfliktu veľkého rozprávania a cyklických pokusov o jeho zrelativizovanie alebo potvrdzovanie. Je to stret titanov, jadro, na ktorom je postavená kultúra Západu. Vaše kreatívne myslenie bude metodicky podrobovať príbeh rôznym formálnym skúškam: linearita, kauzalita a determinizmus budú vami nemilosrdne odhaľované, nebudete ich považovať, za niečo prirodzené, alebo raz a navždy dané zhora, ale budete poukazovať na ne ako na nástroje vytvárania ideológie. Pásmo rozprávania alebo pásmo postáv nikdy neboli od seba striktne oddelené, prelievanie rozprávanie z jedného pásma do druhého a naopak má za následok vytvorenia štýlu, ale tiež je vynikajúcim nástrojom manipulácie, ukrytia alebo odhalenia toho, „kto práve hovorí“ a z aké uhla pohľadu. Pravidlá žánru vám ukážu hranice, čo od daného diela možno očakávať a čo už nie, ale tiež si uvedomíte, že žáner častokrát určuje schematické roly postáv, fabuly a pointy. Zbehlosť v literatúre, to, že je vaším živlom vám dá intuitívny zmysel pre štruktúru, proporcie, rytmus či harmóniu a rovnako pre ich protiklady.

Aby sme sa rozumeli: netvrdím, že toto kritické myslenie budete vedome používať vo vlastnej práci akoby ste literárny text vymenili za konkrétnu situáciu na pracovisku, na ktorom práve pôsobíte. Nehrajme sa uslintaných freudovcov :) a nehľadajme za každým kameňom prípad na analyzovanie.

Tvrdím, že pracovné návyky a spôsob myslenia sa v posledných rokoch vo firmách a korporáciách tak štandardizovali (rozumej: spriemernili, zovšedneli, zjednotili), že váš spôsob myslenia formovaný literatúrou bude pôsobiť sviežo a inovatívne. Predpokladom práce literárneho kritika je to, že vidí nesamozrejmé tam, kde všetci vidia samozrejmosť, že upozorní na zabehanosť vecí, či už formálnych alebo obsahových a ponúkne možné riešenia alebo vízie. Z tohto a nie iného dôvodu môžeme jeho myslenie nazvať kritickým: vymyká sa štandardom, vyhýba sa monotónnosti. Predpokladom vášho úspechu vo firme alebo korporácii je to, že myslíte úplne inak ako vaši kolegovia, pretože vy máte za sebou jedinečnú skúsenosť z niekoľkoročného intenzívneho čítania a hlavne interpretovania literatúry. Tieto vaše literárne zručnosti budete používať nevedome a intuitívne.

To je tiež jeden z dôvodov, prečo ďalej uchovať a rozvíjať štúdium literatúry, alebo filozofie, alebo výtvarného umenia a nie len podporovať tie smery, ktoré reagujú na aktuálny dopyt po pracovných pozíciách. Diverzita a rôznorodosť je potrebná pre rozvoj businessu. Ale tiež je potrebné povedať študentom umeleckých smerov, že nemusia sa nutne stať všetci literárnymi kritikmi, učiteľmi alebo výtvarníkmi, že to, čo práve na univerzite získavajú (nie vedomosti, ale hlavne zručnosti) môžu využiť v businesse a môžu byť pre nich rozhodujúcou výhodou.

Je tu nakoniec ešte potrebné, aby im tú správa niekto kompetentne predal: potrebujeme na univerzitách menej akademizmu a viac filantropov!

(K napísaniu tohto textu ma v poslednom čase inšpirovali kniha Kena Robinsona Out Of Our Minds a jeho prednášky na TEDe.)

Kraków, 30.05.2012