Obchodník

Bola to jeho prvá práca v zahraničí a bolo úplne jedno, že bude práve predávať drahé IT zariadenia, hlavné bolo, že má prácu, že bude často dochádzať domov za rodičmi, či za priateľmi v Prahe, pretože sa stal obchodným zástupcom pre Slovensko a Česko. Jedno stretnutie striedalo druhé, za rok navštívil 70 firiem, podal si ruku so 70 IT riaditeľmi a urobil 70 prezentácii, časom si pripadal, že ho nič nemôže zaskočiť či vyviesť z miery. 

Nič nebolo viacej zaražajúce ako privátne otázky IT riaditeľa jednej korporácie, ktorý medzi rečou prehodil výhybku a grobiansky sa opýtal, že prečo práve Poľsko, a ako sa tam žije a či tí Poliaci sú dôveryhodní, pretože dotyčný si pred mesiacom kúpil topánky na trhu v Nowom Targu a teraz to ľutuje. 

Postupne mu začala liezť na nervy česká a slovenská povýšenosť a predsudky voči Poliakom, pretože čím viac Poľsko poznával, nevedel nájsť realistický základ spomínanej povýšenosti a predsudky mu pripadali strašne hlúpe a primitívne. 

Držal si odstup od práce obchodníka, príjímal ju ako dočasnú rolu, vôbec nie tak existenciálne ako jeho kolegovia. Schválne si  dohováral stretnutia s potenciálnymi klientmi, aj keď vedel, že od neho nič nekúpia, ale mal rád príjemne strávený čas pri obede s človekom, ktorého neotupila vysoká pracovná funkcia a zostal len človekom so zaujímavými názormi na život, politiku alebo umenie. Ale to boli len výnimky, väčšina to boli kreténi, zmýtizovaní do gýčového obrazu zbohatlíka, ktorý jazdí na nepotrebných okázalých terénnych kolosoch, popíja drahé vína, chodí na dovolenku na Madagaskar a cez víkend hrá golf a pre ktorého hlavne bola korupcia a čakanie na úplatok zabehaným životným štýlom. Stačilo, aby čo len otvoril ústa, hneď vedel s kým má čo do činenia, hnoj, samý hnoj. 

Keď na pracovnú schôdzku večer do hotela meškal výkonný riaditeľ jednej zo slovenských komerčných televízii, ospravedlňoval sa s problémami s parkovaním v centre mesta, ale že aj tak nakoniec zaparkoval proti dopravným predpisom, a že sa policajtov nebojí, že posledný krát, čo chceli odtiahnuť jeho niekoľkotonové terénne auto, sa hydraulický žeriav odťahovacej služby pokazil, a že druhý taký v Bratislave už nie je.

Nebolo ťažké uveriť, že život obchodníka sa vyrovná spoločenskému postaveniu týchto debilných snobov, nebolo ťažké si vsugerovať zamatovú predstavu, že priliehavý oblek a kravata, elegantné služobné auto, luxusné hotely a večere, sú jeho "skutočným, pravým a jediným životom". Videl na svojich kolegoch v práci, že tomu skutočne uverili, stávali sa menej a menej znesiteľnými, postavenie vo firme si vybudoval ten, kto mal najaktuálnejšiu verziu všetkých produktov Apple a práve sa vrátil z dovolenky z Monaka. 

Kolega sa mu s nadšením zveril, že práca obchodníka je tým najslobodnejším povolaním, pretože len a len od neho závisí úspech a koľko zarobí. Neskôr si uvedomil, aký to bol krásny sofistikovaný sebaklam: obchodník môže urobiť pre úspech všetko, no aj tak ho nemusí dosiahnuť. Stačí, že sa v hviezdnej konštalácii čosi nepatrne zmení a celý plán predaja sa rozpadne. Uvedomil si, že obchodník je ako gambler, je úplne závislý od šťastia, a keď ho jednoducho nemá, môže sa od usilovnosti hoci aj rozkrájať (alebo aj posrať), nič s tým nespraví. Koniec koncov videl to aj vo firme: tá mala dvoch-troch šťastlivcov, ktorí si žili na vysokej nohe, slúžili zároveň ako propagačný materiál poukazujúci až kam to môžete dotiahnuť, zvyšných desať obchodníkov chodilo s prepotenými goliermi chorobne nervózne po firme, hore dolu na kávu a toaletu a späť, pretože nevedeli splniť kvartálny target, firma ich recyklovala mlynčekom na mäso, stále nové a nové tváre, nové a nové mäso.

Už sa nečudoval ani klientom, ktorí naň pri prvom kontakte hľadeli z výšky a ako obchodníkom ním pohŕdali. Nemal predsa napísané na čele, že má PhD z literatúry a nebude predsa niekomu na počkanie vysvetľovať, aké dôvody ho viedli k tomu, prečo robí práve to, čo robí. 

Čím ďalej tým viac sa však sám seba pýtal, ako má zosúladiť svoje svedomie a názory na život so svojou prácou, ba čo viac, či je to vôbec možné. Nielenže klienti očakávali úplatky a rôzne pozornosti, ale aj jeho obchodní partneri, ktorými zväčša boli veľké americké IT korporácie bežne hospodárili s rozpočtom, ktorý zahŕňal budget na korupciu. Keď čítal presladené a lepkavé predstavenia korporácii na ich internetových stránkach, vkuse narážal na ten istý hliníkovošedivý monotónny slovník, stále čosi mleli o inováciách a úspechu, čo bolo v príkrom rozpore s realitou toho, čo predvádzali ich manažéri za oponou, kujúci korupčnícke úklady vytvárajúc s konkurenciou kartel. Slovu inovácia prestal čoskoro veriť, ale predsavzal si, že sa nezmení na cynickú bezduchú doslova osobu. 

Predsavzal si, že sa nezmení na cynickú bezduchú doslova osobu. Got to believe somebody....

PS:

When comes the shaking man
A nation in his eyes
Striped with blood and emblazed tattoo
Streaking cathedral spire

They say
He has no brain
They say
He has no mood
They say
He was born again
They say
Look at him climb
They say 'jump'

They say
He has two gods
They say
He has no fear
They say
He has no eyes
They say
He has no mouth

They say hey that's really something
They feel he should get some time
I say he should watch his ass
My friend don't listen to the crowd
They say 'jump'

Got to believe somebody
Got to believe