Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya. Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vô...
prostredníci
tie hodiny ale krásne bijú
nikto tu nespí
ľahni si
ulita
pristane ti to
a
mesačný vosk
steká z vane
poďme
potme
-
v istom období roka:
les zalieva
modré svetlo
zo stromov opadávajú
svätojánske mušky
všade duní
hudba podmorská
víla v ligotavých šatách
razí si cestu
v prítmí kvetov
a vraví: (iba
ty)
kĺzavé kroky
medzi fľašami
s podrezanými hŕdlami
v istom období roka:
pobyt existuje a
veci sú
-
podoby ľadu
modrá krajina : oceľová farba
sklenená voda sa kĺže do podzemia
ohnivé lastúry : ne-zastihli svoju farbu
simulakrum putuje a vryp
stopa zasype prítomnosť : odtlačok
plošiny prekrývajú podzemie svojou farbou
koreň a strom : tu more presakuje
slané kryštáliky de-formujú kvet
drevené kamene horia modrým plameňom
niekedy kruhy na vode vystupujú ako dym
simulakrum putuje
cesta si hľadá svoje miesto
vzduch sa kolíše v prítomnosti : kráča : nevie
zvuk sa ukrýva v husliach : pootočením žblnkoce
možno večer : keď červená je výrazná
vtáci stíhajú svoju farbu
fínske kone : objavujú sa v rôznych podobách ľadu
dlhé noci tkajú hviezdy
popukané snežienky zasadené v prudkom svetle
nemé polárky vo vetre : simulakrum
sneh veje : oblizuje stromy
farba si našla útočisko : trbliece sa
priesvitné jazerá vyčkávajú na jelene
prítomnosť : tri farby : modrá červená biela
-
záhyb
zostala tma ; v mojom (modrom
dome) ; bolo počuť ; hukot
(plechových nádob) ; palcom po sluchách
na plátne ako ráme ; fialkasté i (zelenkasté
i čierne) tiene (tichého ;
vtáka)
-
SAIGON 31.8. 2001 - 1.9. 2001
k udalosti (pre fotografiu)
vlnia sa autá
v rúrkach zlepených
letných križovatiek
(pohľad
cez zarosené sklo
okno oka:)
odtrhnem hlavu
od jej hlavy od rúrok dymiacich
vlásočníc zoberiem jej pulzujúce
jej tlejúce si vezmem
a mokrou
dlaňou uhnetnem svoj pohľad
cez jej priesvitné rúrky vlasov
(v premenlivom svetle
jej hlinené čelo zrastené s mojim spánkom)
-
Jeho (cesta do školy)
k udalosti (pre film)
raňajší stôl káva a cigareta vychádza z bloku a pomedzi záhrady ďalšia cigareta cesta po udupanej tráve na železničnú stanicu jeho sa nič netýka jeho sa nič nedotýka len jeho cigareta železničná stanica a vo vrecku v kabáte KOŠICE-KYSAK-PREŠOV
Jeho sedí v kupé; vlak sa rozbieha: ako vždy si k tebe prisadá Ivan a ako vždy ti vraví svojím tlmeným hlasom, ktorý je však dnes trochu iný, totiž jarný: <„Obraciam v hlave trepotajúcu sa plachtu. Bez inotajov. Bez okolkov odpovedám. Poplávame ďalej.“>
jeho prechádza cez drevené koľaje letmý pohľad za nehybný vozeň vidí kĺzať sa ženské nohy po tráve
-
kto som?...
som ten
kto s pokorným obdivom
vzhliada na úspešných mužov
ideálnych postáv za dymovými sklami
lesklých čiernych limuzín
sediacich po boku mihotavých masiek žien
v nablýskaných reštauráciách
luxusných hotelov
reklamných tvárí zdobených úsmevom
známkou vzájomnej ľahostajnosti
a predsa vyžarujúce blazeovanosť a prepych
spokojného života
som ten
ktorého matný smútok plynulo zamieňa
ľútosť
keď prechádza okolo lilavých kriplov
a omámených žobrákov
a hoci odvracia hlavu v pokryteckej zamyslenosti
napriek tomu započuje ich
až prekvapujúco aristokratický hlas
„Thank you, sir“
ktorý sa neodbytne ozýva aj keď už zaspáva
som ten
kto sa aj jedných aj druhých obáva
pre výčitky
nedostatku ktorý sa mi ohlasuje
nadbytku ktorého sa neviem zbaviť
prvým nikdy nebudem
druhým sa ľahko môžem stať
nenávidím ich
pre ich mier v duši vykúpený kapituláciou
pred hľadaním
kto som?
neser ma s podobnými otázkami!
Londýn, 22-III-06
-
mladá žena/mamka
otvára dvere
moja dlaň úpenlivo rozprestretá na kľučke
bozkávam ju na studené líce
beriem sieťku s nákupom
vôňa pečiva zmiešaná s chladným vzduchom skorej zimnej tmy
na hlave má sieťovú baretku
plnú trblietavých snehových vločiek
sieťovú baretku ktorú dnes
vlastne už dávno nenosí
rovnako ako šatku
z ktorej som postupne povyberal všetky
striebristé nitky
Londýn, 21-III-06
Komentáre
Zverejnenie komentára