Preskočiť na hlavný obsah

Odporúčaný príspevok

The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya.  Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové  príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vôle Johna

Jim Collins | Z dobrého skvelé (Good To Great)

Dobré je nepriateľom skvelého. A toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo máme tak málo toho, čo sa stane skvelým. Nemáme skvelé školy, predovšetkým preto, že máme dobré školy. Nemáme skvelú vládu, hlavne preto, že máme dobrú vládu. Málo ľudí dosiahne skvelý život, z veľkej časti preto, že je také jednoduché uspokojiť sa s dobrým životom. Veľká väčšina spoločností sa nikdy nestane skvelými, presne preto, že veľká väčšina sa stane celkom dobrými a to je ich hlavným problémom.
Jim Collins napísal knihu, ktorá sa stala bestsellerom, aj napriek tomu, že nedáva návod, ako stvoriť skvelú firmu. Jej sila nespočíva v stanovení tézy a hľadaní je potvrdenia, ale opak je pravdou. Jim Collins tu nepotvrdzuje žiadnu teóriu, ale empirickou mravčou prácou triedi a presieva materiál. Kniha Z dobrého skvelé je výsledkom niekoľkoročného bádania početného tímu Jim Collinsa, ktorý si na začiatku nekládol žiadne tézy, len si vybral jedenásť firiem, podľa veľmi prísnych merítok a začal ich skúmať. 

V nasledujúch riadkoch opíšem, ako Collins skúmal a k čomu došiel a na záver si dovolím malé zhrnutie, prečo ma táto kniha nadchla a zainšpirovala. 

Ako Collins skúmal?

Jim Collins neskúma firmy ako Intel, Coca-Cola alebo GE, IBM,  všeobecne známe firmy, ktoré môžeme označiť za dobré. Collinsovi neboli za dosť dobré, aby ich skúmal. Zaujíma sa iba o tie firmy, ktoré počas najmenej pätnástich rokov si udržiavali hospodárske výsledky (cena akcií) najmenej trikrát lepšie od všeobecného trhu, do ktorého sa počítajú fimy ako Coca-Cola alebo Intel. Zo všetkých firiem v USA bolo ich iba jedenásť a tie v priemere dosahovali sedemkrát (!!!) lepšie výsledky v porovnání so všeobecným trhom. Je treba podčiarknuť, že Collins sa sústredil výhradne na americké firmy. 

Stavím sa, že ste o týchto firmách nikdy v živote nepočuli (azda okrem dvoch). Sú to firmy z rôznych odvetví:

Abbot (zdravotníctvo a lieky)
Circuit City (predaj elektroniky)
Fannie Mae (bankový sektor)
Gillette (kozmetiky)
Kimberly-Clark (drogérie)
Kroger (supermarkety)
Nucor (oceliarenstvo)
Philip Morris (cigarety, atď.)
Pitney Bowes (hardware & software poštový servis)
Walgreens (lekáreň)
Wells Fargo (bankový sektor)

Collinsov tím prečítal tisíce strán interných firemných dokumentov, štatistík, urobil niekoľko hodín rozhovorov s lídermi firiem, ich pracovníkmi, konkurenciou a novinármi. Svoje poznatky zhrnuli do siedmych oblastí, ktoré mali tieto firmy spoločné.

Všetky skúmané firmy mali pracovitých, skromných a rigorózne prísnych vodcov; všetky za zameriavali najprv na hľadaní správnych ľudí a až potom sa premýšľali, čo budú títo pracovníci robiť; všetky firmy čelili nepriateľskej skutočnosti, ale ich odpoveďou bola viera vo svoje sily a prácu; a opäť všetkych tieto firmy mali svoje prísne a rigorózne zásady, ktorých sa zarputilo držali za každú cenu; všetky využili technológie iba v prípade, že zapadali do ich vízie a zásad; a nakoniec robili všetko preto, aby ak sa už raz kruh ich businessu rozkrútil, zachovávali jeho zotrvačnosť. 

O čom vlastne hovorím? Podrobnejšie v ďalšej časti.

K čomu Collins došiel?

1. Vodcovia úrovne 5

-každá firma, ktorá sa transformovala z dobrej na skvelú, bola vedená lídrom úrovne 5;

-úroveň 5 je najvyššia úroveň v hierarchii manažérskych kompetencií;

-vodca úrovne 5: paradoxná zmes osobnej skromnosti (pozostáva viacej v tieni, ako na obálkach časopisov) a profesionálnej sily;

-vodcovia úrovne 5 sú ctižiadostiví, ale koncentrujú sa viac na rozvoj firmy ako ich vlastného Ja;

-vodca úrovne 5 je schopný pripraviť úspešného nástupcu, ktorý príde po ňom;

-vodca úrovne 5 má neutichajúcu potrebu dosahovať tie najlepšie výsledky;

-vodca úrovne 5, ak príde úspech, pozerá sa "von oknom", ukazuje na kolegov, na druhej strane ak príde neúspech, pozerá sa "do zrkadla", príčiny prehry hľadá v sebe.

2. Po prvé KTO, po druhé ČO

-najprv treba "na palubu" zobrať správnych ľudí (a nesprávnych ľudí "vysadiť") a až neskôr sa zamýšľať nad tým, akým smerom sa pohnúť (stratégie, vízia);

-ako spoznať kto je správny človek? Predovšetkým je potrebné sa rigorózne držať týchto pravidiel: A. Ak máš pochybnosti, nezamestnávaj, ale hľadaj ďalej, B. Ak vieš, že je potrebné niekoho vymeniť, neváhaj, a ihneď to urob, C. Vytváraj svojim najlepším ľuďom šance a nestavaj pred nich problémy (aby pozbavením sa problémov si sa nepozbavil aj tých ľudí)

-zamestnanci firmy veľmi živo diskutujú nad každým problémom, ale zase jednohlasne podporujú rozhodnutie, ktoré vzišlo z diskusie, bez ohľadu na vlastné priority;

-nie je žiadne spojenie medzi platom manažérov a transformáciou firmy z dobrej na skvelú;

-nie ľudia sú najdôležitejší z aktívov firmy, ale tí SPRÁVNI ľudia;

-kto je správna osoba: nezáleží na CV, na skúsenosti, ale hlavne na osobnosti, jej charaktere a vrodenými dispozíciami.

3. Konfrontácia s nepriateľskou skutočnosťou

-všetky firmy, ktoré prešli cestu od dobrej k skvelej, začali svoji cestu v konfrontáciou s nepriateľskou skutočnosťou (tlak konkurencie, etc.);

-je potrebné pozrieť sa na holé fakty, a neunikať pred nimi, respektíve sa sebaoklamúvať;

-je potrebné vytvoriť takú firemnú kultúru, kde budú ľudia vypočutí a kde bude panovať atmosféra pravdy;

-to je možné zrobiť: A. Zadávajúc otázky, ale nedávajúc odpovede, B. Vytváranie diskusie a dialógu a nie nátlak, C. Hľadanie príčin a nie vinných, D. Vytvárať mechanizmus "červenej zástavy", aby si získal informácie, ktoré nie je možné ignorovať;

-Paradox Stockdale: zachovať neochvejnú vieru v konečné víťazstvo, bez ohľadu na každodenné problémy a rovnako sa postaviť čelom tým najviac nepriateľským faktom tvojej situácie, bez ohľadu na to, aká je;

-charizma môže byť výhodou aj nevýhodou, pretože sila osobnosti manažéra môže u druhých vyvolať strach pred informovaním ho o nepohodlnej pravde;

-vedenie sa nezačína od samej vízie, ale od predstavenia nepriateľských faktov svojim ľuďom;

-motivovanie ľudí je stratený čas: ak sú "na palube" správni ľudia, tí nepotrebujú motivovať - pointa je v tom, aby nestratili motiváciu. Jedným z najrýchlejších spôsobov ako pozbaviť ľudí motivácie je ignorovanie nepriateľkej skutočnosti.

4. Jednoduchosť a koncentrácia - zásada ježa

-bájka o ježovi a líške: skvelá firma pripomína ježa, prosté a obyčajné stvorenie, ktoré vie jednu vec a iba jej sa drží. Oproti tomu dobrá firma pripomína líšku, veľmi bystré stvorenie, ktoré však je rozutekané na všetky strany;

-v transformácii firmy z dobrej na skvelú je potrebné porozumieť idei troch pretínajúcich sa kruhov, ktorou je prostá a jasná koncepcia, alebo inak zásada ježa;

-zásada ježa nie je ani cieľ, ani stratégie, ale porozumenie troch vecí: A. Čo je tvoja najväčšia vášeň, B. V čom môžeš byť najlepší na svete, C. Čo ti prináša materiálny úžitok (aký je ekonomický motor tvojej práce, aký ukazovaľ je najdôležitejší?).

5. Kultúra disciplíny

-čo rodí byrokraciu? Nedostatok kompetencií a disciplíny, ktoré sa objavujú vtedy, ak 
sú "na palube" nesprávni ľudia; 

-je potrebné vytvoriť kultúru disciplíny, kde bude daná správnych ľuďom sloboda ale aj zodpovednosť;

-disciplinovaní ľudia sú zapojení do disciplinovaného myslenia a podujímajú sa na disciplinovanú činnosť;

-kultúra disciplíny je tesne zviazaná zo zásadou ježa: čím viacej je firma disciplinovaná, aby sa držala svojich troch pretínajúcich sa kruhov, tým má väčšiu šancu na úspech.

-rigorózna selekcia: jednak najdôležitejšie sú zoznamy toho, čo netreba robiť a realizovať, ako toho, do čoho investovať - mať odvahu rozhodnúť sa vycúvať sa z činností, ktoré nespadajú pod zásadu ježa.

6. Technologické akcelátory


-technológie nie sú činiteľom, ktorý spôsobí, že z dobrej firmy sa stane skvelá;

-technológie sa však môžu stať významným činiteľom, ktorý akceleruje (zrýchľuje tempo) transformáciu z dobrej firmy na skvelú, ale len v tom prípade ak sa rigorózne pridržiava zásady ježa;

-pri objavení sa novej technológie nie je podstatné byť prvý, kto ju využije, ale podstatné je zváženie, či nová technológia je v súlade so zásadou ježa a v tom prípade snažiť sa byť inovátorom a pionierom v starostlivo vybranom segmente.


7. Zotrvačnosť a bludný kruh


-transformácia dobrej firmy na skvelú je dlhotrvajúci proces, prelom nie je vďaka revolúcii, ale skôr evolúcii;

-transformácia nie je výsledkom jedného z elementov, ale sumou vyššie spomenutých prvkov;

-zotrvačnosť skvelých výsledkov firmy je výsledkom skôr založených predsavzatí a zásad a dodržiavaní ich aj po prelome, keď sa firme začalo naozaj skvele dariť, - a naopak, nie je výsledkom nových revolučných postupov, ktoré by mali zatriasť firmou a priviesť ju na tú správnu cestu alebo ktoré by mali zmeniť nepriaznivý vývoj - väčšinou sa takéto firmy pohybujú v bludnom kruhu


Zhrnutie: Prečo ma kniha nadchla a zainšpirovala

V závere svojej knihy sa Collins vracia k svoje staršej knihe Vizionárske organizácie, kde sa zaoberal aj spoločnosťou HP. Collins spomína, že zakladatelia firmy, Bill Hewlett a David Packard veľmi dbali o nieľko zásadných vecí, ktoré sformulovali do knihy "HP Way". V strede všetkého stáli princípy ako technologické inovácie, rešpekt k jednotlivcovi, zodpovednosť k spoločnosti, v ktorej firma podniká a hlboká viera, že zisk nie je najdôležitejším cieľom podnikania. 

Zo svoje vlastnej skúsenosti so spolupráce s HP na Slovensku, Česku a v Poľsku viem, že všetky tieto hlavné princípy sú dnes drasticky narušené. HP je pre mňa len príkladom za všetky korporácie, ktoré stratili smer, ktorý sa im pokúšali vpečatiť ich zakladatelia a pôvodné zásady a princípy slúžia už ako len bohapustý obsah marketingových firemných materiálov - mydlové reklamné bubliny a floskuly, ktoré nás čo denne udierajú do hlavy. Ukazuje sa, že úľava, ktorú som získal čítaním Collinsovej knihy môže byť len dočasná, ak uveríme posolstvu a obrazu businessu, ktoré nám podsúvajú najviac viditeľné a agresívne brandy. 

Už Dan Pink vo svojej knihe Čo nás poháňa spomína, v akej divnej špirále vlastne to žijeme: všetko okolo nás je nastavené na rýchly rast a úspech a to za každú cenu a to vo všetkých aspektoch života. Zjaviská toho môžeme vidieť v uvoľňujúcej sa morálke, ktorá dala priechod finančnej kríze posledných rokov alebo ukazuje sa v športe priznaním Lance Armstronga. 

Metaforou modernej firmy sa stali Apple alebo Samsung alebo Google, ktorí krátia lifecycle jedného a toho istého produktu nieto  na rok, ale pomaly už na pol roka a to v honbe po rýchlom zisku a raste takmer už bez inovácií. 

Akú úľavu potom prináša Collinsova kniha, ktorá ukazuje, že tie naozaj skvelé firmy dosiahli svoj úspech vďaka oldschoolovému správaniu sa k všetkému živému a neživému. Že pracujeme nie preto, aby sme si kúpili jachtu, ale preto, že práca je naša vášeň, a pracujeme čo najlepšie nie preto, že nám to niekto prikázal, ale preto, že inak nevieme. Našim lídrom je človek, ktorého brandom je jeho skromné a konzekventné konanie a nie slogan alebo bezobsažné reči. Ako lídry aj pracovníci týchto firiem vedia, že ozajstný úspech je možný iba vďaka dlhoročnej práci a môže pretvať desaťročia, ak sa nevzdajú svojich zásad, ktorými sa vydali na cestu. 

Z tohto pohľadu obrovské úspechy Samsungu alebo Apple za posledných päť rokov sa môžu ukázať len ako dočasné revolúcie podobne ako úspechy firmy Nokia, možno sa tieto firmy raz vytratia z nášho zorného poľa, akoby povedal Foucault, ako tvár z piesku na brehu mora. 

Nie je nič poučnejšie pre malú firmu alebo startup, že úspech je záležitosťou malých krokov, a nie revolučných skokov. Tam, kde sme si mysleli, že je ohňostroj, bol len zhluk iskier, síce blýskavých, ale krátkotrvalých.

Nedávno po ročnej prestávke sa rozhodol vrátiť späť na trénerskú lavičku Pep Guardiola. Zasypaný ponukami od arabských šejkov a ruského miliardára, si nakoniec vybral ponuku Bayernu Mníchov. Ako zdôvodnenie sme mohli počúť, že ho oslovila tradícia klubu (!), nemecká pracovitosť (!), futbalová akadémia (!) a tie najvyššie ambície klubu (!). V kontexte vyššie povedaného som už dávnejšie v ňom spoznal lídra úrovne 5, no aj tak jeho výber a hlavne zdôvodnenie na mňa zapôsobili džentlmentsky. A veru aj sviežo.

Kraków, 28.01.2013
Vydavateľstvo: Eastone Books
Dátum vydania: 04/2006
Preklad: Janka AlmanováRozmery: 155 x 225 mm
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 320
ISBN: 978-80-89217-09-5Code: 012-GOOD2G

Obľúbené príspevky z tohto blogu

The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya.  Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové  príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vôle Johna

František Švantner | Život bez konca

Rozprávanie bez konca  Román Františka Švantnera Život bez konca je v tom najlepšom slova zmysle obrovskou príležitosťou pre ľudské bytosti1 a zároveň priestorom, spolu s Milanom Kunderom povedané, kde nik z účastnených postáv nevlastní pravdu, ale každý, akokoľvek, má právo na porozumenie. V Živote bez konca sa tým stávajú z ľudských bytostí krajne individualizované postavy z nezameniteľnou tvárou, gestami a pohľadom na svet. To všetko je nám po celý čas prerozprávané prostredníctvom rozprávačskej tretej osoby, pričom výsledný efekt je, že čitateľ sa nakoniec vzdáva „hodnotiť“ jednotlivé postavy a ich skutky. Zdá sa to až nepravdepodobné, keď si spomenieme napríklad na Dickensov Ponurý dom, kde cez rozprávača v tretej osobe (neskôr v prvej osobe) získavame panorámu charakterových typov postáv, odtienených i „hodnotovo“. Život bez konca je predovšetkým epickým dielom: povedané spolu s Oskárom Čepanom , vo všeobecnosti je témou románu (rovnako ako pri Červenom víne) zobra

Čitateľský denník | Hrušovský | Pompiliova Madonna

HRUŠOVSKÝ, J. (1923) Pompiliova Madonna. Novely , Bratislava: Nákladom slovenského kníhkupectva, 124 strán. Pompiliova Madonna (s. 3-22) postavy: beznohý starý Pompilio; otec Bernardo; naničhodník Antonio; m iesto: Taliansko, chrám Santa Maria Maggiore v Esquiline; dej: Pompilio vysedáva vo svojom vozíku celých päťdesiat rokov pred chrámom bohorodičky, pretože ho otec Bernardo nechce pustiť dnu sa modliť, lebo je špinavý a zapácha; Veľmi často sa stávalo, že sa u neho zastavili i beadeckermi a fotografickými aparátmi vystrojení cuddzinci, hádajúc v ňom pravý typ lazzaroneho. Skutočne, Pompilio bol skvostným reprezentantom svojej kasty, tak preslávenej v cestopisnej i krásnej literatúre. Hlava tizianovského starca: orlí nos, mäkká biela brada, bohatými prúdmi splývajúca na odhalené prsá, dôstojné, až aristokratické črty v bronzovej tvári... Koľko vrodeného, neuvedomelého granseňorstva v sedemdesiatročnom žobrákovi! , s. 9; A tu v Pompiliovom srdci zn

Rozhovor s Michalom Hvoreckým

Rozhovor vyšiel pôvodne v časopise ROMBOID. Odkiaľ pochádza vaša rodina a kam siaha jej história?  Rodina z maminej strany pochádzala z Levoče. Predkovia sa volali Kirchmayer a Castella, patrili k spišským Nemcom, no vraj tam prišli okľukou cez rumunské Sedmohradsko. Môj starý otec Štefan Kirchmayer bol ešte dvojjazyčný a aj vďaka nemu bola nemčina v rodine bežná a udržala sa, napriek zákazom v stalinských rokoch. Rodina z otcovej strany žila v Bytči a jej okolí a naše priezvisko je vraj pôvodne poľské. Celkom tomu verím, lebo sa tam bežne vyskytuje dodnes, zatiaľ čo u nás len vzácne. Keď žil pradedo, bežné bolo vysťahovalectvo, bol to aj prípad našej rodiny. Máme veľa príbuzných roztrúsených po celých USA. Naša rodina je asi typický stredoeurópsky mix, ale slovenský živel prevážil. Boli to katolíci, ale s tým Kirchmayerom to bolo veľmi zvláštne. Mnohí ho označovali za žida, aj veľmi hanlivo, a s týmto antisemitizmom som bol konfrontovaný aj ja, keď som bol ako dieťa s ním. Bolo to

K. R. Popper | Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia

O štýle (vo filozofii) Hneď na začiatok musím povedať, že kniha Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia od rakúskeho novopozitivistu K.R. Poppera je „mimoriadne“ zaujímavá a „čítavá“, avšak..... To pofidérne „avšak“ by malo znamenať, že mi nepôjde v tomto texte o popis Popperovej knihy. Naopak, chcem poukázať na problémy s ktorými som sa stretol pri čítaní Otvorenej spoločnosti, na problémy s ktorými sa potýka Popper, na problémy samotného textu, a napokon na problém v ktorom uviazol sám Popper. Tento text nič nedaruje Popperovi, tak ako on nič nedaroval svojím „hrdinom“ v dvojzväzkovom príbehu, tento text bude cynický, arogantný, hnusný, pretože len tak bude môcť ukázať, ako Popper zneužíva filozofiu pre svoje ciele a ako si paradoxne protirečí. Nie že by nebolo v dejinách filozofie dostatok dogmatikov, ktorí si pomocou filozofického pera riešili svoje osobné problémy, ale Popper to najskôr otvorene priznáva: „Systematické analýze historicismu jde o jakousi vědeckost. Této knize