Čitateľský denník | Gašpar | Buvi-Buvi

GAŠPAR, J. T. (1925) Buvi-Buvi, Bratislava: Sväz slovenského študentstva.

• Táto štvrtá kniha noviel Tida J. Gašpara „Buvi-Buvi“ vyšla ako druhý sväzok Edície mladých slovenských spisovateľov, ktorú vedie Ján Smrek a vydáva Sväz slovenského študentstva v Bratislave, nákladom Leopolda Mazáča v Prahe. Kniha vyšla v 5000 exemplároch, z toho 200 číslovaných na vybranom papieri, k nej nakreslil M. Galanda a vytlačila ju knítlačiareň Rebec v Prahe, v lete r. 1925.
• Obsah: Buvi-Buvi (1-20), Pimpim (21-46), Krásna Milka Poľská (47-64), Na peľasti postele Marie Immaculaty (65-88), Žofka (89-100), Malý Mišo odjazdil (101-118), Prípad Hany Kráľovej (119-130), Ofelia (131-146), O Ilone, ktorá vypovedala životu (147-164)
• Poviedka Buvi-Buvi o starnúcom mužovi Jankovi Starinskom, ktorý má už len malú dcérku Vierku. Tá však od neho odchádza do mesta a stáva sa bohatou. Starký umiera. Problematizovanie diferencie mesta a dediny (6), celkovo poviedka postavená na klišé. Autor sa hrá s citoslovciami buvi-buvi, hajdy-hajdy, ktoré zasadzuje ironicky do kontextu tak, že nie je len uspávankou, keď bola Vierka maličká, ale je aj akýmsi naivným Vieriným cieľom sa takto učičíkať až k šťastiu (16). Keď jej otec zomrie: Vieročka ešte väčšmi zbledla a celý jej krásny skvostný zjav skydol sa odrazu, ako roztresknutý dolu na podlahu malého domu smútku, kde jej oťko už spal svoje večné buvi-buvi..., 19.
• Pimpim je opäť klišeovitá poviedka o starnúcom mužovi, dr. Dubskom, ktorý hľadá na staré kolená niekoho, kto by ho mal rád. Náhodne si nájde šestnásťročnú Pimpim. Gapšpar moralizátorsky predvádza, že keď to zistí jej otčim, prichádza za Dubským a kupčí a handluje ako predať svoju nevlastnú dcéru. Metaforyzovanie vety: Sedel na terase, ktorá ožila, prebraná teplým vanom a vytiahla sa hodne von na námestie, do slobody a jara. Akoby cez zimu v dyme väznená duša bola vykypela pod holé, teplé nebo. Všetko utekalo v nejaký rozkošný objem jara. Všetko bolo zdurené, akoby chcelo odletieť niekam ďaleko-široko... Túhy zbujnely, ako jarné rozvodnené rieky a srdcia sa rozbehúvaly po zázračnom trávniku snov, ako po zakvitlom humuse, keď milostiplná Vesna už porozvíjala tisíc pestrých a perlistou rosou pokropených kvetov. Dunaj mumlal vesele, ako starý potrundžený korhel, 23.
• Krásna Milka Poľská – opäť klišé balady, krásna žena sa vydá sa trubiroha Janka Laskárskeho, ktorý ju zabije a ktorý sa potom sám zabije na jej hrobe......... blufff
• Na peľasti postele Márie Immaculaty – je opäť klišé: mladý muž ide do baru, zoberie prostitútku, tá ho zavedie domov, tam spozná, že je to prakticky „svätica“, ktorý má na ste Pannu Máriu a tak mladý muž sa premení, poviedka končí. Prostredie barov, niečo nové v slovenskej literatúry, moralizovanie zas nie (Gráf podobne s prostitútkou naloží). Charakteristika Márie stojí však za pozornosť: Nebola tak zvlášť pekná, ale človek ťažko odtrhol od nej zraky akonáhle ju videl. Ani ja nedbám ničoho a obzerám sa po nej. Už sedí na vysokom barovom stolci, opretá o dlhý pult. Baví sa s mixerom a kloniac hlavu, ssaje slámkou do seba omamný cocteil. Opája sa bláznivosťou a chystá márniť dary sveta. Hľadím na ňu. Ešte ma nevidí, ale už cíti trepot túhy môjho mužského srdca, zachyteného okom na jej kúzle. A už priťahuje ho k sebe lákadlom obnažených nôh. Prepletá ich cez koleno a odkrýva ich krásnu líniu. Báječné labky, tip-top. Niekde už vryly sa mi v pamäť a ako známe obnovujú si nárok na obdiv. Už musel som ich kdesi vidieť a viem i to, že takto, ako teraz s tohoto vysokého stolca, opálaly sa mi už neraz v myšlienkach.

A Mária Immaculata, akoby ozaj poznala moje myšlienky, sa len smeje a smeje. Bezstarostne vytrýska jej tento smiech a zvoní, ako radosť. Tiež cingot čiaš sa šíri a vôkol vždy hlasnejšie škerí sa histéria groša. Muzika hrá známy šanzon. Tvár Márie Immaculaty z kotúčov dymu zablýska teraz na tieto zvuky, ako tvár Medúzy. Je, ako pomstiteľka, čo túla sa po ložiskách lásky a olupuje srdcia. Ale rýchle zanôti a pieseň, ktorú spieva, sníma jej túto hroznú tvár a vracia nevinný, sladký výraz dávnych liet. Zabúda na všetko a v piesni ľúba niektorú bledú pamiatku s vustretými ramenami. Je biela, ako cherubín, ktorý slietol a sťahuje kriedla. Srdce mi ryčí proti nej a očami ju chvácem, 71-72.

Alebo: Okolo reve hymna pôžitku. Červené tepéty a draperie baru napúšťajú priestor rudými reflexmi. S lámp mrholí ružové svetlo a hučí smes stlumených hlasov, akoby tu v tomto rozžhavenom kotle vrelo každé srdce. Mužské prsia dychčia rozkošou a zo ženských hrdiel chrčí peňažný záškrt. Mnohých skudľuje bláznivá triaška v tanec a do vresku muziky bliakajú opilé ústa: „Schimmy wollen tanze er und sie...“, 75.

• Žofka: sa volala sliepka, ktorá sa zatúlala starenke a tá ju našla, vzala si ju ale iný muž ju zažaloval, že ju ukradla. Odíde za advokátom, ktorý sa pýši tým, že má mocné vplyvy v republike, ale starenke nepomôže, lebo mu nezaplatí. No trápna Gašparova moralita.
• Malý Miško odjazdil: rovnako blbosť: dvaja chlapci, rozprávač, pán a jeho kamoš Miško Pliešovský, koniarov syn. Ten umrie, lebo sa nachladí vo vode rieky, keď ju prekračujú, aby dokázali Milke a Zuzke (prvé lásky), akí sú chlapi. Rozprávačov otec sa navyše v ráno smrti Miška, zlostí na Miškovho otca, že mu v noci utiekol krásny kôň... pičovina...
• Prípad Hany Kráľovej: ďalšia blbosť... o tom, že akí boli páni pred prevratom, takí sú aj po prevrate... usilujú o počestnosť našich pekných slovenských dievčat... no trápne!!! to je Gašpar
• Ofélia: o profesorovi Ežovi Kvočanskom (sic! meno, staré realistické, hľa Jesenský), ako pri hľadaní svojej ideálnej partnerky naďabí na duševne chorú, síce sa to dozvie až neskôr, ale aspoň na chvíľu má pocit, že mu niekto rozumie.
• O Ilone, ktorá vypovedala životu: O starom mládencovi, štyridsiatnikovi, Petrovi Mornárovi, ktorý sa ide ženiť a pri pití s kamarátmi im rozpovie príbeh, ako ho v mladosti ľúbila slúžka Ilona, ktorá keďže nemohla byť s ním ako s pánom, radšej spáchala samovraždu. Moderný život: - Ja myslím, - vtrhol som mu pohotove do reči, - že z nášho moderného žitia vytratila sa oná sila, ktorá vyvyšovala predtým lásku nad všetky ostatné udalosti života a udržala ju cez všetky premeny až po nepremeniteľnú hranicu života. Dnes sme už priveľmi zabŕdli do praktiky premenlivého milovania. Rozličné moderné smery erotiky narazily síce na nové šachty feminných radostí, ale ošarpaly ich božskosť, s. 152.
  
  
  Všetky zvýraznenia (podčiarknutia, kurzíva, zmena fontu alebo jeho farby, samotný výber úryvkov) boli prevedené mnou a mali za účel upozorniť na tie "veci", ktoré ma v danom období zvlášť zaujímali. (MH, Kraków, 19.06.2012)