.png)
Franz Kafka (1883-1924)
Do rána tvoril „nezmysly“, a stála mu to zato, i keď na ďalší deň musel ísť do práce a stať sa tak zase praktickým bankárom. K tomu, aby nám človek vedel odpovedať na otázky nášho absurdného konania je potrebná schopnosť vnímať svet z celkom inej perspektívy. Milena Jesenská to postrehla a napísala Kafkovmu priateľovi Maxovi Brodovi nasledujúce slová: „Pro něho je život cosi úplně jiného než pro všechny ostatní lidi, především jsou pro něho peníza, burza, devízová centrála, psací stroj úplně mystické věci (a mystické jsou, jen pro nás ostatní ne), jsou to pro něho prapodivné záhady, má k nim úplně jiný vztah než my. Jeho úzkostlivost vůči penězům je skoro stejná, jako úzkostlivost před ženou.“2 (Pre neho je život čosi úplne iného ako pre ostatných ľudí, predovšetkým sú pre neho peniaze, burza, devízová centrála, písací stôl úplne mystické veci – a mystické sú, iba pre nás ostatných nie -, sú to pre neho prapodivné záhady, má k nim úplne iný vzťah ako my. Jeho úzkostlivosť voči peniazom je skoro taká istá, ako úzkostlivosť pred ženou).
„Pozitívna“ literárna história sa vždy pokúšala opísať život a dielo autora na základe daných faktov, pričom sa tak na základe toho zároveň pokúšala podať „celkový obraz“ spisovateľa. Ako mi to potvrdzuje Franz Kafka a jeho súčasník Karel Čapek, náš život nie je všetko, čo sme prežili: je to len výber. Keď rozprávame niekomu druhému, kto sme, väčšinou hovoríme o sebe to, „na čo sa rozhodneme spomenúť si“. To, čo ustavične prežívame je príliš veľa, viac, načo stačí náš rozum. A tak si vyberáme a z udalostí si upletieme taký zjednodušený dej a tomu výrobku hovoríme život, pričom vyhodíme alebo vynecháme spústu divných a strašných vecí. Preto si teraz nebudem klásť otázku: Aký bol život Franza Kafku?, ale uspokojím sa s otázkou: S kým sa Franz Kafka stretával? Skrátka som zvedavý, kto boli tí ľudia, ktorí sprevádzali Franza Kafku počas jeho života.
Franz Kafka sa narodil v roku 1883 v Prahe ako najstaršie dieťa obchodníka Herrmanna a jeho ženy Júlie, rodenej Löwyovej. Medzi Franzom a jeho sestrami, Gabrielou, Valeriou a Otíliou, bol značný vekový rozdiel, pretože dvaja mladší bratia, Georg a Heinrich, zomreli v útlom veku. Zato však Elli, Valli a Ottla, ako ich Franz volal, boli preň životnými oporami a boli to práve ony, ktoré predčítavali jeho texty v kruhu blízkych Franzových priateľov.
Tých Kafka nemal veľa. Za spomienku stojí jeho priateľ z gymnázia – Oskar Pollak -, s ktorým živo diskutoval o myšlienkach Fridricha Nietzscheho. Skutočných Kafkových priateľov by sme mali hľadať v takzvanom „Pražskom kruhu“, do ktorého okrem Kafku patrili Max Brod, Felix Weltsch a Oskar Baum.
Z Kafkovho života sú známe jeho nezhody s otcom, ale i jeho „trampoty“ s nežným pohlavím. Boli to štyri vzťahy a štyri ženy. Felicia Bauerová, s ktorou bol dvakrát zasnúbený a dvakrát tieto zásnuby zrušil. Potom sa zasnúbil s Júliou Vohryzkovou, s ktorou sa zoznámil v Siřemách, kde sa odsťahoval k sestre Ottle po tom, čo sa dozvedel, že je chorý na pľúcnu tuberkulózu. Medzi tým nasledoval vzťah prostredníctvom listov s vydatou Milenou Jesenskou, s ktorou sa stretol iba raz na Rakúsko-Českom pohraničí. Nato zrušil zásnuby s Júliou Vohrýzkovou a absolvoval liečenia v Tatranských Matliaroch na Slovensku, v Špindlerovom Mlýne v Čechách a nakoniec v Müritze pri Baltskom mori v Nemecku. Tu spoznal svoju štvrtú životnú lásku, Doru Diamantovú, ktorá ostala pri ňom až do jeho smrti. Svoje peripetie so ženbou nakoniec Kafka sám sarkasticky vystihol v liste Felícii, kde zároveň spomína svojich štyroch najobľúbenejších spisovateľov: „Podívej, pokud jde o ty čtyři lidi, o o Grillparzera, Dostojevského, Kleista a Flauberta, ktoré vnímám jako své vlastní pokrevní příbuzné (aniž bych se s nimi měřil co do síly a objemu), z těch se oženil jen Dostojevský, a snad jenom Kleist, když se v návalu vnější a vnitřní tísně zastřelil u Wannsee, našel to spávné východisko.“3 (Pozri sa, pokiaľ ide o tých štyroch ľudí, o Grillparzera, Dostojevského, Kleista a Flauberta, ktorých vnímam ako svojich pokrvných príbuzných – bez toho, aby som sa s nimi meral čo do sily a objemu -, z týchto sa oženil len Dostojevskij, a snáď iba Kleist, keď sa v návale vonkajšej a vnútornej tiesne zastrelil pri Wannsee, našiel to správne východisko).
A práve to „správne východisko“ sa zdá byť pre Kafkovu tvorbu snáď najproblematickejšie. Vezmime teraz do úvahy len romány Proces, Zámok a Nezvestný. Ostali nám všetky nedokončené, no vďaka i za ne. Kafka nenašiel pre ne to „správne východisko“, rovnako ako jeho posledný veľký hrdina románu Nezvestný, ktorý tiež inokedy nájdete pod názvom Amerika. Karol prichádza do „nového sveta“ a hoci si postupne zvyká, spoznáva svojho strýka a iných, pričom jednako je len vpletený do tradičných pochmúrnych a temných kafkovských motívov. V Amerike je náš hrdina úplne sám, aj keď žije vo veľkomeste plnom ľudí. Je rovnako sám ako ja, keď sa blížim k vrcholu hory a rozprávam sa so sebou samým, pretože sa bojím výšky a teším sa na návrat späť. Do rovín a nížin, kde sú mestá a ľudia. Román Amerika je odpoveďou pre dnešného človeka, ktorý i keď žije v spoločenstve ľudí, cíti sa v ňom neskutočne sám. A možno aj preto si sem-tam zájdem do hôr, aby som spoznal, čo je samota a ocenil spoločnosť druhého človeka. Možno je to snáď jedno z mnohých východisiek zo spleti kafkovských labyrintov...
Martin Hudymač
Slovenský rozhlas
sobota 19. júla 2003
1 Kafka, F. (1999) Dopisy Felici, Praha: Nakladatelství Franze Kafky, s. 457.
2 Brod, M. (2000) Franz Kafka, Praha: Nakladatelství Franze Kafky, s. 181.
3 Ibid., s. 515.
1 Kafka, F. (1999) Dopisy Felici, Praha: Nakladatelství Franze Kafky, s. 457.
2 Brod, M. (2000) Franz Kafka, Praha: Nakladatelství Franze Kafky, s. 181.
3 Ibid., s. 515.
