top | poézia
![]() |
| Stakčín 2000, Tomáš Leňo |
Pozeral som sa na básne ako na obrazy v galérii: aby som sa pri jednom obraze zastavil, musel na mňa nejako "zapôsobiť". Raz som celú galériu prešiel za 5 minút, inokedy som pri obrazoch stál hodinu. Tak je to aj s básnickymi zbierkami. Čítal som ich ako prózu a nelámal som si hlavu tým, že tie slová znamenajú niečo iné, ako sa zdá.
Viac ako pri próze a filmoch, ale pravdaže aj pri nich, hodnotím pri poézii ako najsilnejšie tie knihy, ku ktorým sa najčastejšie vraciam, knihy, pri ktorých som zažil aspoň taký šok ako po prečítaní Mimo dobra a zla od Nietzscheho.
Môj privátny výber až priveľmi uprednostňuje Válka, poéziu civilnú, privátnu, takú každodennú, no na druhej strane aj poéziu "obrazov" Ivana Laučíka, pri ktorej som sa naučil, že nemusím všetkému rozumieť, nielen slovu, veršu, ale dakedy vlastne ničomu - rozhodol som sa, že sa tým nebudem frustrovať a nechám to plynúť. Tá neistota je vlastne magická. Posúďte.
1. Dotyky (Miroslav Válek) 1959
2. Milovanie v husej koži (Miroslav Válek)1965
3. Pohyblivý v pohyblivom (Ivan Laučík) 1968
4. Sme príbuzní na začiatku (Ivan Laučík) 1970
5. Na prahu počuteľnosti (Ivan Laučík) 1988
6. Príťažlivosť (Miroslav Válek) 1961
7. Malinovského 96 (Štefan Strážay)1985
8. Pamäť (Ján Ondruš, zostavovateľ Štefan Strážay) 1982
9. Nepokoj (Miroslav Válek)1963
10. Pašovanou ceruzkou (Laco Novomeský)1949
11. Modrý vrch (Ivan Štrpka) 1988
12. Dvaja okolo stola (Ľubomír Feldek) 1976
13. Ambit (Peter Maczovszky) 1995
Kraków, 08. 01. 2013
