Mihaly Csikszentmihalyi | Flow

Mihaly Csikszentmihalyi says creativity is a central source of meaning in our lives. A leading researcher in positive psychology, he has devoted his life to studying what makes people truly happy: "When we are involved in [creativity], we feel that we are living more fully than during the rest of life." He is the architect of the notion of "flow" -- the creative moment when a person is completely involved in an activity for its own sake.Csikszentmihalyi teaches psychology and management at Claremont Graduate University, focusing on human strengths such as optimism, motivation and responsibility. He's the director the the Quality of Life Research Center there. He has written numerous books and papers about the search for joy and fulfillment. (Source: TED)

Mihaly Csikszentmihalyi je sociológ maďarského pôvodu, žijúci v Spojených štátoch, kam emigroval vo svojich 22 rokov. Csikszentmihalyi je známy a preslávil sa hlavne svojou teóriou prúdenia / plynutia (flow) - týmto pojmom označuje tie okamihy v živote človeka, keď sa "naše telo a myseľ vzopnie k hraniciam svojich možností a to vo vedomej snahe dosiahnuť čosi obtiažneho, čosi, čo stojí za to" (s. 17). Kniha Plynutie (pôvodne vydaná v roku 1990) je na svojich 400 stranách sumárom jeho celoživotného bádania a predstavuje akú rolu zohráva plynutie pri kreovaní našeho Ja, v práci, v rodine a spoločnosti.

Stavu plynutia predchádza opanovanie vlastného vnútra - vnútorného zážitkového sveta: keď vieme byť sami so sebou, vieme svoj deň, mesiac, rok sami štruktúrovať, vieme sami seba motivovať a tiež sami seba odmeniť - a to bez ohľadu na vonkajšie stimuly alebo motivátory. Plynutie sa dostáva potom častejšie do nášho života: v práci alebo v čase relaxu v záhradke alebo v knižnici alebo pri počúvaní hudby. Vtedy vnímame čas úplne inak: hodiny sa stávajú minútami, čas rýchlejšie letí, všetko, čo robíme, robíme efektívnejšie a radostnejšie. Jednocho máme pocit, že panujeme nad svojimi životmi, nie sme hnaní odtiaľto potiaľto okolnosťami života ako list v prúde potoka.

Jeden z mojich takýchto zážitkov plynutia som opísal v krátkej próze V Klementíne. Proces plynutia ma zaujíma predovšetkým z tej stránky, ako sa nám ho dostáva pri tvorbe umeleckých artefaktov a potom v akejkoľvek práci. Darom, ktorý nám prináša plynutie je podľa Csikszentmihalyiho, hlboké uspokojenie a sebauspokojenie a podľa autora, to všetko je možné dosiahnuť v akejkoľvek práci, od robotníka až po manažéra korporácie. Podmienkou všetkého je práve opanovanie svojho vnútorného sveta, získať vlastnú autonómiu, v ktorej budeme schopní nachádzať sebauspokojenie, bez ohľadu na vonkajšie činitele.

Autonómne Ja vie ako prejsť z entropie, sveta chaosu a usporiadať ho podľa vlastného kľúča, vďaka ktorému budeme schopní koncentrovať sa na aktuálne zadanie. V tomto stave sme akoby "ponorení do práce", "nesieme sa na vlne kreativity", zrazu všetko ostatné "prestane pre nás existovať" a "čas sa akoby zastaví". Vtedy dosahuje naša psychika a telo maximum svojich možností, ale zároveň sa dostáva aj pocit harmónie a spokojnosti, že sme danú úlohu zvladli. Autonómne Ja je teda sebadisciplinované, bez ohľadu na to, akú disciplínu po ňom požaduje jeho okolie.

Csikszentmihalyi podáva niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené na dosiahnutie plynutia. Pre nás to môže byť akýsi návod, čo v našej práci môžeme zmeniť, či len popraviť alebo inak nastaviť. Tie činitele sú:

- vyberáme si úlohu, pričom vieme, že máme šancu ju ukončiť
- musíme byť v stave koncentrovať sa na úlohu
- úloha musí mať jasné ciele
- máme k dispozíciu okamžitú spätnú väzbu
- musíme pracovať v stave hlbokého zaangažovania, ktoré eliminuje z vedomia problémy dennodenného života
- po stave plynutie cítime nezvykle silnú skúsenosť vlastné Ja a panovania nad situáciou, úlohou
- nakoniec mení na vnímanie času, hodiny vnímame ako minúty

Podľa Csikszentmihalyiho, po splnení všetkých týchto podmieniok, sa nám dostáva hlbokej satisfakcie.

Počas mojej pracovnej kariéry som sa nestretol s tým, že by zamestnávateľ vedome a cieľavedome budoval pracovné prostredie tak, aby jeho pracovníci mohli dosiahnuť stav plynutia. Naopak, zamestnanec je braný ako nevoľník (v malej firme) alebo ako vysoko špecializovaný odborník v štýle macdonaldu (korporácie). Zamestnanec sa nudí alebo je frustrovaný, je neefektívny a zamestnávateľ sa čuduje, že nefungujú jeho vonkajšie motivátory, ako sú bonusy, prídavky na obed alebo fitnes centrum, či súkromná zdravotná starostlivosť. Málokto z nás pripúšťa, že práca je ok, mnohí z nás len čakajú, kedy príde víkend. Napriek tomu, hoci to nehovoríme nahlas, k práci sme nastavení pozitívne a ak už pracujeme, chceme robiť niečo, čo dáva zmysel, chce to robiť poriadne, byť hrdý na to, čo urobil, podpísať sa pod to - chceme, aby náš deň v práci doslova preletel, chceme dosiahnuť ten sebauspokojúci pocit, ktorý sa dostaví len po dobre vykonanej práci. Prácu tak chápeme, vedľa voľného času a času kedy odpočívame, ako priestor, kde sa môžeme sebarealizovať, kde môžeme čeliť výzvam. Otázkou ostáva, či náš zamestnávateľ nám vytvára také podmienky, aby zapadli do nášho pozitívneho nastavenia do práce.

Csikszentmihalyi kniha vám pomože, ak aj vám vonkajšie podmienky v práci nie sú k vám práve naklonené. Jednak je to vynikajúci návod pre majiteľov firiem či start upov, ktorí pri svojej enormnej snahe "vyžmýkať" zo svojich pracovníkov čo najviac, častokrát vytvárajú prostredie, ktoré ide proti pracovníkom a v konečnom dôsledku proti ním samým. Csikszentmihalyim sú inšpirovaní vo svojich prácach medzi inými Sir Ken Robinson a tiež Daniel Pink. 

Kraków, 04. 01. 2013

Przepływ

Mihaly Csikszentmihalyi

Biblioteka Moderatora

Taszów 2005

435 strán