1. Úvod

Budem predovšetkým čítať prednášku Différance francúzskeho filozofa Jacquesa Derridu.
Cieľom mojej práce nie je „totálna“, alebo všeobsiahla interpretácia Derridovho textu. Rovnako nemienim „z textu odísť“ cez zreteľné odkazy na Heiddegera, Husserla, Battaila, alebo ďalších. Nebudem prednášku podrobne „analyzovať“, aby mi tak „všetko bolo jasné“. Nebudem…


Očividne mnou zapríčinená situácia nás dostala do rozpakov, lepšie do paradoxu: čo vlastne chcem od Derridovho textu viac ako ho len čítať? Nekladiem si náhodou hneď od začiatku sizyfovský problém, totiž prácu absurdnú? Aby sme si lepšie porozumeli: samotný Derrida ako filozof, lepšie – čitateľ textov -, sa správa ako cudzopasník: prisaje sa na text alebo pojem kto-vie-akého filozofa, alebo autora, prijíma jeho hru, slovník, alebo argumentáciu, aby ju vzápätí použil proti samotnému „hostiteľovi“. Moja situácia vyzerá aspoň trošku komicky preto, že moje čítanie Derridovho textu by bolo akýmsi cudzopasníctvom na druhú -; a smiešnosť môjho počínania vyplýva z obrazu malého a začínajúceho, lepšie neohrabaného cudzopasníka, ktorý sa snaží „prisať“ na majstra cudzopasníka, ktorý „to vie dokonale“. S tým súvisia všetky riziká môjho projektu a musím ich akceptovať. Tak teda, čo je zámerom mojej práce?

Zámerom práce je čítanie prednášky Différance a prostredníctvom nej / cez ňu / s ňou sa pokúsiť načtnúť pojem hry v myslení / písaní Jacquesa Derridu. Pôjde mi o to, ukázať ako Derrida: 1. „používa“ pojem hry vo svojom písaní; ako 2. Derrida vo svojom písaní implicitne, skryte rozo-hráva hru so svojimi protivníkmi, ktorými sú na jednej strane autor-hostiteľ a na druhej strane samotný Derridov čitateľ; a 3. čo by mohli znamenať naše zistenia z prvých dvoch bodov – teda cieľom mojej práce je nakoniec ukázať, ako vplýva pojem hry, alebo lepšie hra a kontext s ňou súvisiaci na písanie Jacquesa Derridu.

Chcem predovšetkým jedno: aby moja práca bola akousi „službou“ čitateľovi siahajúcom po textoch J. Derridu a preto si kladieme za cieľ aj faktickosť, stručnosť a flexibilnosť v písaní.

V prvej kapitole práce sa zameriam na hru.

V prvej časti budem hľadať všetky možné významy, prívlastky a atribúty hry, ktoré by nám mohli pomôcť pri čítaní Derridovho textu. Moje hľadanie hry sa bude tiahnuť cez román L. Sacher-Masocha.

V druhej časti následne identifikujem historicko-spoločenský kontext doby, kedy bola prednáška Différance uverejnená a uvidíme, vôbec nie náhodnú (alebo práveže áno), súhru v myslení o hre a s hrou na „intelektuálnej pôde“ vo Francúzsku v 60. a 70. Rokoch a to konkrétne v postštrukturalistickom kontexte. Vyhradzujem si právo analyzovať mnou vybrané texty autorov a sústredím sa výhradne na hru v písaní M. Foucaulta, R. Barthesa a G. Deleuza.

V tretej časti práce budem formulovať môj vlastný postoj k čítaniu a v písaní o textoch J. Derridu. Môj postoj voči Derridovi bude silne ovplyvnený postojom amerického neopragmatistu Richarda Rortyho. Rortyho postoj voči Derridovi pokladám za „najlepší“ aj preto, že mi umožňuje vôbec čítať Derridu – a to hlavne čítať Derridu pre „potreby“ môjho súkromného slovníka.

Druhú kapitolu venujem výhradne Derridovej prednáške „Differance“

Pokúsim sa moje premýšľanie o hre explikovať v Derridovom texte. V prvej časti sa sústredím hlavne na hru a zároveň sa budem snažiť zodpovedať si na otázku, čo všetko by hra mohla znamenať (teda v pohybe: „za-znamená-vať“): pre písanie Jacquesa Derridu. V tejto časti budem hľadať paralely medzi Derridom a Nietzschem cez štúdiu Michela Haara. Tým „stanovím“ pre-bežný „pojem“ hry u Derridu.

Druhá časť je venovaná čítaniu Derridovej prednášky Diferäncia. Budem sledovať cez jednotlivé (mnou vymedzené) časti textu, tvorbu „pojmu“ diferäncia (A), Derridovo čítanie Nietzcheho, Freuda a Lévinasa s poukazom na Heideggera (B) a Derridovo čítanie Heideggerovej eseje Zlomok z Anaximandra (C).

Koniec môjho textu je vyhradený pre naozaj stručný záver, ktorý nemá za úlohu ani tak sumarizovať „výsledky“ môjho čítania, ako skôr krátkym pohľad späť na moje vlastné písanie v tomto texte.