Amartya Kumar Sen | Kríza Identity (preklad)
Sen ma vľúdne privítal na jeho alma mater, kde bol kedysi profesorom, avšak dnes prednáša už na Harvarde. Na čestnom mieste akademikov v jedálni už môže pokojne relaxovať, pretože pred ním už nie je žiaden akademický stupeň, za ktorým by sa musel pachtiť. Sedemdesiatdva ročný pán pravidelne figuruje v prieskumoch verejnej mienky najslávnejších svetových intelektuálov. V jeho vlastnej disciplíne, ekonómii, je známa predovšetkým jeho práca o ekonómii rovnosti, chudoby a hladomoru. V roku 1998 obdržal Nobelovu cenu za ekonómiu, konkrétne za teóriu sociálneho výberu, v ktorej rozvádza nezištnú verziu politickej ekonómie, ktorá sa pokúša vysporiadať s otázkou, ako nazhromaždiť naše individuálne preferencie do uskutočniteľného sociálneho celku.
Po obedňajšej káve mi hovorí o svojom poslednom projekte. Vo svetle posledných udalostí a rozruchu okolo islamu a multikulturalizmu Sen napísal novú knihu Identita a násilie, ktorá vyšla minulý rok v Anglicku a ktorá je prenikavým kritickým pohľadom do britskej interpretácie multikulturalizmu. Sen vidí svoju misiu v záchrane tých hodnotných myšlienok multikulturalizmu, ktoré sú súčasťou prevládajúcej britskej idei „pluralitného monokulturalizmu“ a ktoré boli v poslednom období pošpinené a rozvrátené.
Čo vyvádza Sena z miery je myšlienka, že indivídua môžeme rozdeliť ako ovce do osobitných košiarov podľa ich náboženského vyznania. Avšak tento spôsob klasifikácie, ktorý často krát triumfuje nad ostatnými, ignoruje fakt, že ľudia sú omnoho viac komplexnejšie indivídua s viacerými tvárami a ktorých identitu tvorí pestrá paleta ekonomických, kultúrnych a ideologických alternatív. Sen vraví: „Stavať identitu na náboženskej viere a ešte k tomu stavať ju nad všetko ostatné prehliada, či patríte do robotníckej triedy, alebo ste kapitalistom, či ste ľavičiarom alebo pravičiarom, do akej jazykovej oblasti patríte a aké sú vaše obľúbené knihy. Toto všetko je súčasťou indivídua, vytvára a ovplyvňuje jeho slobodnú voľbu.“
Čím to všetko začalo? Prečo ľudia vidia ako jedinú možnosť sebazvýraznenia sa v zatriedení do jedného z náboženských košiarov? Sen tento problém vidí v sile autorít, ktoré vyberajú a formulujú identitu ľudí. „A to je to, čoho sme dnes svedkami“, hovorí Sen rozhorčene. „Myslím, že je tu skutočná tyrania. Nevyzerá síce ako tyrania, skôr to vyzerá ako ponúknutá sloboda a tolerancia, ale v skutočnosti je to popretie individuálnej slobody. Veď v jednotlivcovi je obsiahnutá rozmanitosť a pestrosť identít a je len na ňom alebo na nej, ktorej z nich dá prednosť.“
Sen je v tom zmysle kritický voči vzrastajúcej moci náboženských organizácií – moslimských, sikhskych a hinduistických. Ide o zväčšenie moci a autority náboženských lídrov na úkor zdravej demokratickej debaty. „Zrazu sú židovské, moslimské a hinduistické organizácie zodpovedné za všetkých židov, moslimov a hinduistov. Či ste už extrémistickým mullahom, alebo umierneným mullahom, či ste Blairov nepriateľ, alebo jeho zástanca, môžete ,sa radovať´“ z toho, že je tu niekto, kto má možnosť hovoriť napríklad za všetkých ľudí s moslimským pozadím, nehľadiac na to, aké náboženstvo vyznávate.“
Ak by sme s touto myšlienkou zašli do hlbších politických problémov, akým je napríklad terorizmus, v tomto kontexte je odporúčanie autorít „konajte jedine s komunitou“ chybné. Sen sa nachádzal v Londýne, keď došlo k bombovým atentátom siedmeho júla a následne si vypočul výzvy časti autorít, ktoré zdôrazňovali, že tento akt musí dať „moslimskú komunitu“ dohromady. „A to bol znova pokus uviesť náboženstvo do politiky. Klasifikovať Bangladéšanov ako moslimov a prehliadnuť ich bangladéšsku identitu je vážnym nedorozumením. Prekryť všetko jednotou víziou ,ste moslimovia, buďte prosím umiernení a príjemní a nahraďte všetkých extrémistických imánov inými, ktorí sú umiernení a mierumilovní´ je jednoducho nerozumné a pochabé.“
Sen má veľmi dobrý dôvod obávať sa rozrastajúcej sa moci náboženských siekt. Nahliadnuc do jeho politického vedomia, vyvstáva pred nami obraz jeho minulosti, keď bol svedkom ako doma, v jeho rodnej Indii, sa začal odrazu fragmentarizovať „guláš“ náboženských identít a to v čase ešte pred rozdelením Indie. Ľudia sa začali vo väčšej miere definovať ako príslušníci hinduizmu, islamu a sikhu. „A to je spôsob, akým sa Briti pokúšajú interpretovať spoločenské rozdelenie v Indii na moslimov, hindov, sikhov a kresťanov. Ako Ind môžem povedať, že znova sme svedkami ďalšieho z príkladov prerozdelenia a panovania, ktoré sú známkami odlúčenia. Briti sa dnes vydali na túto cestu a ja sa len čudujem, že si vzali príklad z Indie.
Súčasná vládna politika podporuje náboženstvo v školách a vytvára priestor aj pre školy vymedzované náboženstvom. Sen verí, že „dať človeka do náboženskej školy je preklasifikáciou indivídua v čase, keď o sebe ešte nemôže dostatočne premýšľať. Síce hovoria, že majú v sebe jasno, vedia čo chcú, ale tým iba zatláčajú všetky ostatné svoje identity. Sú moslimovia, alebo sikhovia alebo hindovia a to je všetko, o čo tu ide. Samozrejme, že neskôr môžu prekonať tento zúžený pohľad, ale vždy to bude ťažšie ako keď vám nik nevtĺka do hlavy, kto ste.“ Sen nie je nepriateľský voči náboženstvám, ale zdôrazňuje, že aj náboženstvo je záležitosťou a otázkou kontextu. Gandhi bol veľmi nábožný človek, hinduista, ale keď sa reč obrátila na politiku, bol úplne sekulárny.
A ako je to so samotným Senom, ktorý obnáša v sebe jedinečné fluidum identít? V súčasnosti je jeho čas prerozdelený medzi Cambridge, Harvard, Indiu a Taliansko. Ostal indickým občanom, aj keď polovičku svojho života prežil v Británii. Zúčastnil sa volieb v Británii ako občan Commonwealthu a bral ich rovnako vážne ako by to boli voľby v jeho rodnej Indii.
Považuje samého seba za kozmopolitu? Sen nemá rád to slovo, dáva prednosť premýšľaniu v intenciách globálnej a viacvrstvovej identity. „Z pohľadu národnosti, mám indickú identitu. Ale každý máme mnoho identít závislých na kontexte. Rád prednášam a učím na Harvarde a tak mám identitu amerického akademika. Ale mám tiež veľmi silnú identitu ekonóma, ktorý sa politicky situuje naľavo od stredu a je agalitarián.“
Amartya Kumar Sen sa narodil roku 1933 v univerzitnom mestečku Rabindranath Tagore´s Visva-Bharati, kde na Bengal School and University pôsobil jeho starý otec a kde neskôr aj sám študoval. Absolvoval vysokú školu v Kalkate, kde vyštudoval ekonómiu a matematiku (BA, 1954) a Trinity College na Cambridge (BA, 1956 a PhD, 1959). Prednáša na viacerých univerzitách, medzi inými v Dillí, London School of Economic, Oxforde a Harvarde.The Guardian, 18. 02. 2006
