.png)
Kurt Vonnegut | Človek bez krajiny (preklad)
George W. Bush patrí medzi smotánku C-študentov, ktorí síce nevedia nič o histórii, nemajú ani potuchy o geografii, ale zato sú to „kresťania“, ktorí neskrývajú svoje rasistické sklony. Ale predovšetkým sú to hrozivé psychopatické osobnosti, alebo tiež PO, pre tých bystrejších medicínskym slovníkom povedané, sú to pohľadní ľudia bez svedomia.
Povedať niekomu, že je PO, je to ako by ste mu diagnostikovali ochorenie, akým je apedinktída alebo atletická noha. Klasickým medicínskym pojednaním o PO je kniha Maska šialenstva, ktorú napísal v roku 1941 profesor klinickej psychiatrie Dr. Hervey Cleckley z Medical College v Georgii. Prečítajte si to!
Niektorí ľudia sa narodia ako hluchí, iní zase ako slepí a táto kniha pojednáva o zvláštnom druhu vrodenej vady, ktorá urobila z našej krajiny a z niektorých častí našej planéty celkom rozbitý a nefungujúci dnešok.
PO sú veľmi príjemní a pohľadní ľudia, ktorí síce vedia úplne všetko o utrpení, ktoré môžu spôsobiť ich činy, ale nedotýka sa ich to, nie je to ich vec a prakticky im na tom vôbec nezáleží. Ani nemôžu mať záujem, pretože sú švihnutí. Majú povolené skrutky v hlave.
Tento syndróm najlepšie stelesňujú vedúci pracovníci Enronu a WorldComu a iných firiem, ktorí sa nielen obohatili na úkor svojich zamestnancov, investorov a krajiny, ale ich aj zruinovali. A pritom sa stále považujú za tak čistých a nepoškvrnených ako prvý napadnutý sneh, vôbec sa ich netýka, čo druhí môžu k celej veci alebo o nich povedať. Financujú vojnu, ktorá robí z milionárov miliardárov a z miliardárov všemohúcich boháčov. Majú vlastnú televíziu [Fox TV – pozn. M.H.] a podporujú Georga W. Busha a môžete sa so mnou vsadiť, že to nerobia preto, že sa Bush stavia proti zväzkom homosexuálov.
Tak veľa bezcitných PO obsadilo fleky v našej federálne vláde, akoby boli vodcami a nie chorými ľuďmi. Sú na čele komunikačných firiem a škôl, takže dnes môžeme byť práve tak dobre takým Poľskom za časov okupácie.
Možno že mali pocit, že keď uvrhnú našu krajinu do nekonečnej vojny, že urobia čosi rázne. Čo umožnilo tak mnohým PO rýchly vzostup v mnohých firmách a teraz aj vo vláde, je to, že sú takí rázni a odhodlaní. Takto robia každý jeden posratý deň čosi odhodlane a vôbec nie sú ustarostení. Na rozdiel od normálnych ľudí nie sú naplnení pochybnosťami a to pre jednoduchý dôvod, že ich vôbec neserie, aké bude mať ich počínanie následky. Jednoducho treba byť rázny: Urob to! Mobilizuj rezervy! Privatizuj verejné školy! Zaútoč na Irak! Zníž zdravotnú starostlivosť! Nahrávaj všetky telefonáty! Zníž dane pre bohatých! Postav miliardový ochranný raketový štít! Vykašli sa na habeas curpus [občan, ktorý nemôže byť uväznený bez súdneho príkazu – pozn. M. H.] a pobozkaj mi zadok!
V našej vzácnej ústave je zakomponovaná tragická chyba a neviem, ako môže byť napravená. To je to: iba cvok sa chce stať prezidentom. To bola pravda už na strednej škole. Iba jasne narušení ľudia znesú úroveň, na ktorej sa nachádza úrad prezidenta.
Názov filmu Micheala Moora Fahrenheit 9/11 je paródiou titulu veľkého vedecko-fantastického románu Raya Bradburyho Fahrenheit 451. Štyristopäťdesiat jeden fahrenheita je spaľovacia teplota papiera, z ktorého sa vyrábajú knihy. Hrdina Bradburyho románu je komunálny pracovník, ktorého náplňou práce je práve spaľovanie kníh.
Keďže by mohli byť dnes moje knihy potencionálnymi kandidátmi na spálenie, chcel by som zablahoželať knihovníkom v celej našej krajine, za ich nie príliš ocenenú odvahu, keď neochvejne odolávali a čelili fyzickému tlaku anti-demokratickej surovosti tých, ktorí sa pokúšali odstrániť isté knihy z políc a zničili záznamy skôr ako museli odhaliť polícii mená tých, ktorí si tieto knihy požičiavali.
Takže Amerika, akú som miloval, ešte stále žije, ale nie v Bielom dome, nie na Najvyššom súde, nie v Senáte alebo v médiách. Amerika, ktorú som miloval ešte stále žije za pultom výpožičiek našich verejných knižníc.
Naše denné správy, noviny a televízia sú tak zbabelé a v podstate plné prázdnych frázy, že jediná možnosť ako sa niečo dozvedieť o čo tu vlastne ide, sú knihy. Jednou z nich je aj kniha Craiga Ungera Dom Bushov, dom Saudov, ktorá vyšla v roku 2004, v roku tak ponižujúcom, zahanbujúcom a krvavom.
V prípade, že ste to nezaznamenali, výsledok nehanebne zmanipulovaných volieb na Floride vzišiel z toho, že tisíce Afro-američanov boli svojvoľne zbavení volebného práva. Pred zvyškom sveta sa prezentujeme ako pyšní, samoľúbi a škeriaci sa nemilosrdní milovníci vojny s desivou výzbrojov.
V prípade, že ste si to nevšimli, všade na svete nás ľudia nenávidia a majú z nás strach, rovnako ako kedysi z nacistov.
A to z dobrého dôvodu.
V prípade, že ste to nezaregistrovali, naši nezvolení vodcovia ponižujú milióny a milióny ľudských bytostí, pre ich náboženské vyznanie a rasu. Zraňujeme ich, zabíjame ich, mučíme ich, väzníme ich, robíme všetko, čo sa nám zachce.
Ľahká vec, hračka...
V prípade, že ste to nezaznamenali, rovnako dehumanizujeme našich vlastných vojakov, ak nie kvôli náboženstvu a rase, tak určite kvôli ich nízkemu sociálnemu postaveniu.
Pošleme ich kdekoľvek, urobiť čokoľvek.
Ľahká vec, hračka...
Tak som sa stal človekom bez krajiny, ktorému ostali len knihovníci a chicagské noviny In These Times.
Predtým ako sme napadli Irak, majestátny New York Times nás ubezpečoval, že sú tam zbrane hromadného ničenia.
Albert Einsten and Mark Twain sa vzdali ľudskej rasy na konci svojich životov, aj keď Twain nezažil hrôzy prvej svetovej vojny. Vojna sa stala dnes súčasťou všeobecnej televíznej zábavy. Čo spravilo z prvej svetovej vojny tak „jedinečnú zábavu“, boli dve americké vynálezy – ostnatý drôt a guľomet.
Šrapnel bomby bol zas výmysel istého Angličana toho istého mena (Shrapnel). Prajete si niečo pomenovať po vás?
Rovnako ako moji múdrejší a starší Einstein a Twain aj ja sa teraz vzdávam ľudí. Som veterán druhej svetovej vojny a musím povedať, že to nie je po prvý krát, čo som podľahol bezcitnej vojnovej mašinérii.
Moje posledné slová? „Zo životom nemožno nakladať ako so zvieraťom, ba dokonca ani ako s myšou“.
Napalm vzišiel z Harvardu. Veritas!
Náš prezident je kresťan? Veď aj Adolf Hitler bol kresťan. Ako sa postaviť tvárou tvár voči našim mladým ľuďom a čo im môžeme povedať na to, ako psychopatické osobnosti (PO), osoby bez svedomia a bez zmyslu po ľútosti a hanby, vzali všetky peniaze z pokladníc našej vlády, zastupiteľstiev a korporácií a privlastnili s ich?
Z memoárov Kurta Vonneguta Muž bez krajiny: pamäti na život v Amerike Georga W. Busha, ktorá vyšla minulý rok vo vydavateľstve Bloomsbury.
The Guardian, 21. 01. 06, Review, s. 22
The Guardian, 21. 01. 06, Review, s. 22
