Literárne večery | Radka Denemarková






Obľúbené príspevky z tohto blogu

The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Obraz
Osamelý jazdec (r. Gore Verbinski, 2013) WARNING!!! ACHTUNG!!! Text obsahuje spoilery!!! Píše sa rok 1855, v Cambridge a v Illinois prichádza na svet John R. Hughes. Zatiaľ ešte o tom nevie, ale stane sa texaským rangerom, a to až takým dobrým, že po svojej smrti bude členom Siene slávy texaských rangerov. V roku 1915 vychádza kniha Zana Greya The Lone Star Ranger , ktorá sa hneď stane hitom. Autor knihu venuje postave, ktorá ho inšpirovala, a nie je ňou nikto iný ako John R. Hughes. Rok 1933 v tomto texte nie je náhodný: na vlnách detroitského rádia WXYZ sa prvýkrát objavuje príbeh texaského rangera, ktorého scenáristi sa inšpirovali knihou Zana Greya.  Rozhlasová relácia sa stane takou populárnou, že knižný trh zaplavujú komiksy a vreckové  príbehy o Divokom západe a o texaskom rangerovi. Na pomedzí rokov 1949 – 1957 sa vysiela televízny seriál, ktorého hlavným predstaviteľom je Clayton Moore. V roku 1947, stíhaný samotou a chorobami, umiera z vlastnej vô...
Čítajte ďalej»»»

Čitateľský denník | Hrušovský | Pompiliova Madonna

Obraz
HRUŠOVSKÝ, J. (1923) Pompiliova Madonna. Novely , Bratislava: Nákladom slovenského kníhkupectva, 124 strán. Pompiliova Madonna (s. 3-22) postavy: beznohý starý Pompilio; otec Bernardo; naničhodník Antonio; m iesto: Taliansko, chrám Santa Maria Maggiore v Esquiline; dej: Pompilio vysedáva vo svojom vozíku celých päťdesiat rokov pred chrámom bohorodičky, pretože ho otec Bernardo nechce pustiť dnu sa modliť, lebo je špinavý a zapácha; Veľmi často sa stávalo, že sa u neho zastavili i beadeckermi a fotografickými aparátmi vystrojení cuddzinci, hádajúc v ňom pravý typ lazzaroneho. Skutočne, Pompilio bol skvostným reprezentantom svojej kasty, tak preslávenej v cestopisnej i krásnej literatúre. Hlava tizianovského starca: orlí nos, mäkká biela brada, bohatými prúdmi splývajúca na odhalené prsá, dôstojné, až aristokratické črty v bronzovej tvári... Koľko vrodeného, neuvedomelého granseňorstva v sedemdesiatročnom žobráko...
Čítajte ďalej»»»

František Švantner | Život bez konca

Obraz
Rozprávanie bez konca  Román Františka Švantnera Život bez konca je v tom najlepšom slova zmysle obrovskou príležitosťou pre ľudské bytosti1 a zároveň priestorom, spolu s Milanom Kunderom povedané, kde nik z účastnených postáv nevlastní pravdu, ale každý, akokoľvek, má právo na porozumenie. V Živote bez konca sa tým stávajú z ľudských bytostí krajne individualizované postavy z nezameniteľnou tvárou, gestami a pohľadom na svet. To všetko je nám po celý čas prerozprávané prostredníctvom rozprávačskej tretej osoby, pričom výsledný efekt je, že čitateľ sa nakoniec vzdáva „hodnotiť“ jednotlivé postavy a ich skutky. Zdá sa to až nepravdepodobné, keď si spomenieme napríklad na Dickensov Ponurý dom, kde cez rozprávača v tretej osobe (neskôr v prvej osobe) získavame panorámu charakterových typov postáv, odtienených i „hodnotovo“. Život bez konca je predovšetkým epickým dielom: povedané spolu s Oskárom Čepanom , vo všeobecnosti je témou románu (rovnako ako pri Červenom víne) z...
Čítajte ďalej»»»

Rozhovor s Michalom Hvoreckým

Obraz
Rozhovor vyšiel pôvodne v časopise ROMBOID. Odkiaľ pochádza vaša rodina a kam siaha jej história?  Rodina z maminej strany pochádzala z Levoče. Predkovia sa volali Kirchmayer a Castella, patrili k spišským Nemcom, no vraj tam prišli okľukou cez rumunské Sedmohradsko. Môj starý otec Štefan Kirchmayer bol ešte dvojjazyčný a aj vďaka nemu bola nemčina v rodine bežná a udržala sa, napriek zákazom v stalinských rokoch. Rodina z otcovej strany žila v Bytči a jej okolí a naše priezvisko je vraj pôvodne poľské. Celkom tomu verím, lebo sa tam bežne vyskytuje dodnes, zatiaľ čo u nás len vzácne. Keď žil pradedo, bežné bolo vysťahovalectvo, bol to aj prípad našej rodiny. Máme veľa príbuzných roztrúsených po celých USA. Naša rodina je asi typický stredoeurópsky mix, ale slovenský živel prevážil. Boli to katolíci, ale s tým Kirchmayerom to bolo veľmi zvláštne. Mnohí ho označovali za žida, aj veľmi hanlivo, a s týmto antisemitizmom som bol konfrontovaný aj ja, keď som bol ako dieťa s ním. Bol...
Čítajte ďalej»»»

K. R. Popper | Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia

Obraz
O štýle (vo filozofii) Hneď na začiatok musím povedať, že kniha Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia od rakúskeho novopozitivistu K.R. Poppera je „mimoriadne“ zaujímavá a „čítavá“, avšak..... To pofidérne „avšak“ by malo znamenať, že mi nepôjde v tomto texte o popis Popperovej knihy. Naopak, chcem poukázať na problémy s ktorými som sa stretol pri čítaní Otvorenej spoločnosti, na problémy s ktorými sa potýka Popper, na problémy samotného textu, a napokon na problém v ktorom uviazol sám Popper. Tento text nič nedaruje Popperovi, tak ako on nič nedaroval svojím „hrdinom“ v dvojzväzkovom príbehu, tento text bude cynický, arogantný, hnusný, pretože len tak bude môcť ukázať, ako Popper zneužíva filozofiu pre svoje ciele a ako si paradoxne protirečí. Nie že by nebolo v dejinách filozofie dostatok dogmatikov, ktorí si pomocou filozofického pera riešili svoje osobné problémy, ale Popper to najskôr otvorene priznáva: „Systematické analýze historicismu jde o jakousi vědeckost. Této knize ...
Čítajte ďalej»»»