Hudymač | Archív

K PERMANENTNEJ CESTE KU KOLAPSU? (VITALOGY1) Budem čítať Ballovu zbierku poviedok Leptokaria. Mojim zámerom bude vystopovať motívy a pojmy, ktoré by nás doviedli k de-socializovanému telu. Zároveň sa pokúsim „revidovať“ môj postoj k Ballovým textom a vydať reedíciu „pojmov“, ktoré som si už vytvoril inde2. Touto inventúrou „pojmov“ nás budú sprevádzať aj štúdie/kritiky Eleonóry Krčméryovej3 a Dereka Rebra4. DOM, BYT, IZBA: zvyčajne („normálne“) predstavuje pre nás priestor, v ktorom sa uskutočňuje každodenná (aj v zmysle „rutinná“) ekonomika života. Štyri steny, jedna sklená, plus nábytok a „iné veci“, ktoré opozeranosťou pre nás vybledli sú zároveň intímnym domovom a útočiskom po príchode z práce. Domov u Ballu môžeme chápať v dvoch rôznych významoch (1. Vnútro, vedomie; 2. Dom, izba); tie však splývajú v nediferencovateľnú masu. Ballov protagonista vníma „to (svoje) vnútro“ v niekoľkých postupných krokoch, ktoré sa napokon zmenia na prešľapovanie na ...

Fulmeková, D. – Macsovszky, P.: Klebetromán. Bratislava, Kalligram 2004, Počet strán 232. Na trápnych POP vlnách FM Autorský tandem - Denisa Fulmeková a Peter Macsovszky (ďalej FM) – zabrúsil do ľahšieho, čítavejšieho žánru populárnej literatúry a možno s uspokojením povedať, že naplnil limity žánru „do bodky“. Po dočítaní knihy, ktorú ste čítali naozaj s pôžitkom a s častými výbuchmi smiechu, - môžete ju darovať niekomu inému, pretože vás ani nenapadne, aby ste sa k románu vrátili i po druhýkrát. Tak ako je Klebetromán veľmi zábavný, tak rovnako je čitateľský zážitok z neho veľmi prchavý. Ale predsa mám z Klebetrománu zmiešané pocity... Román pozostáva z pätnástich kapitol s otvoreným koncom. Kapitoly sa striedajú v závislosti od toho, či rozpráva hlavná postava románu Sebastián Tortúry v prvej osobe alebo rozprávač v tretej osobe a to systémom A-B-A-B.... Kniha je napísaná naozaj zručne: kde-tu jemne a ľahko, kde-tu rezko a britko, kde-tu predsa le...

Horváthová neschopnosť prekročiť vlastný tieň Tomáš Horváth: Antikvariát K.K. Bagala, Levice 2004. Počet strán 171. Ilustrácie Milan Prekop. Je to už viac ako desať rokov, čo Tomáš Horváth debutoval zbierkou poviedok Akozmia v roku 1992. Jeho tvorba sa kvantitatívne rozrástla o ďalších päť kníh, autorský rukopis sa v podstate „ustálil“ už dávno, nuž nebolo by od veci „zamyslieť“ sa aj nad perspektívami autorovej tvorby. Poetikou predchádzajúcich Horváthových diel som sa zaoberal obšírne už inde (Romboid 3/2002 a hlavne Aluze 1/2003 – pozri www.aluze.cz). Pri príležitosti vydania najnovšej autorovej knihy Antikvariát sa pokúsim skôr o kritické poznámky. Tvrdím, že ak by sa zostavoval kánon súčasnej slovenskej literatúry 90. rokov a mali by sme uvažovať o mieste Horváthovej tvorby v nej, jedine druhá autorova zbierka poviedok Niekoľko náhlych konfigurácií (1997) je natoľko silná, že by si mohla vynútiť miestenku v spolku vyvolených. Práve táto kniha vniesla do slovenske...

MONIKA KOMPANÍKOVÁ: MIESTO PRE SAMOTU Levice, Koloman Kertész Bagala L.C.A. Publishers Group 2003, Ilustrovala Monika Kompaníková. JANA BEŇOVÁ: DVANÁSŤ POVIEDOK A JÁN MED Levice, Koloman Kertész Bagala L.C.A. Publishers Group 2003, Vizuálny koncept knihy a titulky zostavil Palo Bálik. MOJE DVE AMÉLIE Z MONTMARTRU (a jeden postreh o súčasnej próze navyše) „Améliin otec bol bývalý vojenský lekár a pracoval v kúpeľoch Engien-les-Bains. Raphaël Poulain nerád čúra vedľa niekoho iného. Nemá rád ľudí, ktorí sa mu smejú kvôli jeho sandálom; nemá rád, keď sa mu lepia plavky na telo, keď vychádza z vody. Raphaël Poulain rád strháva veľké kusy tapiet zo steny; rovná svoje topánky a veľmi dôkladne sa o ne stará; vyprázdňuje krabicu s náradím a starostlivo ju čistí a nakoniec všetko opatrne vráti späť. Améliina matka, Amandina Fouetová bola učiteľkou na gymnáziu v Gueugnone, vždycky bola rozkolísaná a nervózna. Nemá rada svoje dlane zvráskavené od horúceho kúpeľa. Nemá rada,...

PAVOL RANKOV: V TESNEJ BLÍZKOSTI K. K. Bagala, Levice 2004 Ilustroval Vladimír Popovič Rankov v tesnej blízkosti (spisovateľskej) smrti Ak kritik Zoltán Rédey pred rokmi charakterizoval Rankovov debut S odstupom času, iste ani netušil, že jeho slová sa stanú brilantným vystihnutím hlavných čŕt autorovej poetiky aj nasledujúcich dvoch kníh: „Dôraz však nie je ani tak na dôslednom rozvinutí vlastnej témy, ako skôr na jej naznačení a náhlom, neočakávanom vyústení - závere. Samotný príbeh akoby bol iba kvôli finálnej prekvapujúcej epickej pointe, na ktorej stojí ona stratégia recepčnej úspešnosti textov. Táto záverečná pointa funguje na princípe náhleho vysvitnutia, nejakej neočakávanej či vynárajúcej sa okolnosti - rozhodujúceho, dovtedy však skrytého či nepovšimnutého faktu, v dôsledku ktorého celý príbeh dostáva svoj pravý zmysel a nadobúda svoje faktické opodstatnenie“ (RAK, 1996, č. 3, s. 55). Najnovšia Rankovova zbierka poviedok V tesnej blízkosti je v tomto ...

Josef Škvorecký: Pulchra. Příběh o krásné planetě, Petrov, Brno 2003, 140 s. Moje láska Škvorecký, mé zklamání Pulchra „Věděl jsem to zatraceně dobře, že člověk nemůže být nikdy šťastný, protože štěstí je skrz naskrz věcí minulosti.“ Josef Škvorecký Zbabělci Knihy Josefa Škvoreckého patří nepochybně mezi ty, jež nás uvádějí do světa výzev, kde je dramaticky podán konflikt mezi povinnostmi k sobě samému a povinnostmi k ostatním – řečeno s americkým filozofem R. Rortym,. Příběhy J. Škvoreckého se mohou dotknout našeho citu v okamžiku, kdy si autor zvědavě všímá pomíjivosti „věcí“, jež samozřejmě pokládáme stále za formální; ukazuje, jak na cestě „budování“ naší soukromé (anebo státní) „autonomie“ ubližujeme a jsme krutí vůči jiným lidem. Co se však stane, když od literatury požadujeme víc, než je možné? Když beletrii vnímáme vyhroceně a doslova výhradně jako kritiku společenských poměrů? – Stane se nejnovější Škvoreckého novela. Novela Pulchra. Příběh o krásné planetě by měla ...

„Pietro! Pietro! Povedz mi pravdu! Si ozaj básnik?“ PETER BILÝ: DÉMON SVÄTOSTI Bratislava, Slovenský spisovateľ 2004. Ešte skôr ako sa dáte do čítania knihy Démon svätosti, „upúta“ vás najprv obálka, z ktorej sa dozviete mnoho „zaujímavého“, ba i „poučného“. Kniha šokuje dvojako. Odpornou obálkou, ktorej dominuje červená farba (klišé „sexu“ a „inferna“), vpredu fotografia nahého ženského tela, vzadu posiata nevkusnými žltými písmenami. Obsah týchto písmen je druhou príčinou, ktorá vyráža kritikovi dych. Na zadnej strane obálky sa nielenže nachádza fotografia autora Petra Bilého (1978), ale sa i dozviete, že autor žil od roku 1998 do roku 2000 v Taliansku, kde zložil dočasné rehoľné sľuby. Krátko pred ich vypršaním rehoľu opustil, zanechal i štúdium filozofie a v súčasnosti žije v Španielsku, kde popri práci študuje psychológiu. Toľko o „zaujímavostiach“. No nechajme sa i „poučiť“. Tajomný a anonymný zasvätenec „dobrej literatúry“ nás „zvádza“ a o románe Démon sv...

A long time ago in galaxy far, far away.... Literárny život: chaos, polyfónnosť a relativizmus Ak sa pozrieme dnes na stav literárneho života na Slovensku môžeme ho „objektivizovať“ na dvoch úrovniach: jednak v kontexte literárneho vývinu a jednak ako relatívne samostatný sediment. Obe úrovne, po výraznom zlome v spoločenskom živote v roku osemdesiatdeväť, ktorý nastal „zvonku“, si však vyžadujú premýšľanie v širšom sociologickom a kultúrnom kontexte. Literárny život a literatúru po roku osemdesiatdeväť možno označiť za totálnych chaos. Nie je to však nič negatívne, ba ani prekvapujúce, je to „normálny“ jav, ktorý nastáva po výraznej ruptúre a tento jav môžeme vysledovať i v okolitých postkomunistických krajinách. Chaos a polyfónnosť vyplynuli ako reakcia na normalizovaný a uniformizovaný stav spred roku osemdesiatdeväť. Deväťdesiate roky[1] sú tak charakteristické chaosom z nastavenia nového „turbokapitalizmu“ vo vydavateľskej oblasti. Ako huby po daždi sa objavu...