Hudymač | Archív

Vladislav Suvák: Koniec metafyziky a Platón. Prešov, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2002. Vladislav Suvák prednáša a vedie semináre o antickej a stredovekej filozofii na FF PU v Prešove. Suvák patrí k mladšej generácii filosofov nepoškvrnených marxisticko-leninskou filosofiou. Suvák je charakteristický osobitým charizmatickým prejavom so zvláštnym dôrazom na kritické premýšľanie, ku ktorému vedie aj svojich študentov. Suvák nie je len filosof, ale i učiteľ a vychovávateľ kritického myslenia.

Americký spisovateľ ruského pôvodu Vladimír Nabokov sa stal svetovo známym vďaka škandalóznemu románu Lolita. Román Lolita priniesol Nabokovovi nielen slávu, uznanie a finančnú nezávislosť, ale aj mnohé nedorozumenia okolo jeho tvorby. Zniesli sa naň mnohé výčitky od literárnej kritiky či autorov, ktorí si zvyknú brať etické hodnoty pod svoje ochranné krídla. Nabokov na rozdiel od svojej tvorby z 30. a 40. rokov radiacej sa k moderne, sa neskôr zaradil románmi Skutočný život Sebastiana Knighta a Šikmý pruh a už vôbec nehovoriac o Lolite k postmodernému prúdu písania.

Vladimír Nabokov: Lolita, Preložil a verše prebásnil Otakar Kořínek, Slovart, Bratislava 2001. Americký spisovateľ ruského pôvodu Vladimír Nabokov sa stal svetovo známym vďaka „škandalóznemu“ románu Lolita. Román Lolita priniesol Nabokovovi nielen slávu, uznanie a finančnú nezávislosť, ale aj mnohé nedorozumenia okolo jeho tvorby. Zniesli sa naň mnohé výčitky od literárnej kritiky či autorov, ktorí si zvyknú brať etické hodnoty pod svoje ochranné krídla. Román Lolita sa stal už medzi tím klasikou a nám vyvstáva vôbec nie zbytočná otázka, čo „nového“ môžeme povedať o knihe zobrazujúcej lásku muža stredného veku a dvanásťročného dievčaťa. V nasledujúcich riadkoch sa nebudeme zaoberať naratívnym majstrovstvom autora, ani „základnými“ motívmi knihy: pamäť-spomienka, zrkadlenie sa, dvojníctvo (o ktorých sugestívne píše vo svojich štúdiách Vladimír Svatoň). Budeme sa snažiť argumentačne vyvrátiť tvrdenia „aspoň“ jedného Veľkého etika a ukážeme, že Nabokovova etika sa „skrýva“ v jeho es...

/Text/ Text (z latinského slova „texó“, čo v preklade znamená „tkám“ alebo „zhotovujem“) je súvislý celok písanej reči, ktorý chápeme ako samostatný. Text je nestabilné tkanivo, v ktorom každý prvok je konštituovaný na báze stopy iných prvkov. Keďže vieme, že text nie je do seba uzavretý, práve naopak je otvoreným systémom, potom každý text sa tvorí transformáciou iného textu. Inak povedané: „Nič nie je mimo – textu, lebo všeobecná grafika sa už začala, je vždy vsadená do písania. Čítali ste dobre vsadené a zasejúc tu tento odkaz na štep, na transplantáciu, na amfyteózu, premyslite si, že ho uvidíte inde a neskôr. Pred textom, pretextom, nie je nič, čo by už nebolo textom. Takže v momente, keď sa povrch starostlivo načína, keď sa otvára otvorenie a prezentuje prezentácia, bola scéna.“ (Derrida 1997). Text, text – ília, tkanina: pristupujeme k nej ako k niečomu, čo si vyberáme podľa farby, vzoru, čo má vlastnú vôňu. Približujeme sa k tejto tkanine s láskou, na začiatku zhotoví...

Budem predovšetkým čítať prednášku Différance francúzskeho filozofa Jacquesa Derridu. Cieľom mojej práce nie je „totálna“, alebo všeobsiahla interpretácia Derridovho textu. Rovnako nemienim „z textu odísť“ cez zreteľné odkazy na Heiddegera, Husserla, Battaila, alebo ďalších. Nebudem prednášku podrobne „analyzovať“, aby mi tak „všetko bolo jasné“. Nebudem…

1. Venuša v Kožuchu Skôr než vôbec „začnem“, nebolo by od veci položiť si otázku, čo si tak obvykle predstavujeme pod slovom hra. Viem, že rovnako svoju knihu začal aj Eugen Fink. No mne by mohlo pomôcť pri premýšľaní niečo škandalózne, ba až kacírske. Mojím vodítkom sa stáva erotický román. Pojem hry sa explikuje v písaní Sacher-Masocha, a to konkrétne v románe Venuša v kožuchu[1].

1. Pred-bežný „pojem“ hry u Derridu V prvej časti druhého oddielu budem interpretovať, či lepšie používať (v rortyovskom zmysle slova) štúdiu Michela Haara Nietzscheho hra u Derridu1. Haarov text budem používať z dvoch dôvodov: 1. Michel Haar mi pomáha pochopiť Derridovu spätosť s Nietzscheoho myslením – jej zisky a straty; 2. Haar do veľkej miery explikuje problém hry (play) u Derridu, pričom záver štúdie ponecháva do veľkej miery otvorený. Pokúsim sa zhrnúť v niekoľkých krátkych a hutných bodoch Haarové zistenia, čím načrtneme pred-bežný „pojem“ hry u Derridu (pred-bežný: to neznamená, že mienim dôjsť k definitívnemu „pojmu“ hry, skôr je tu akcent na procesuálnosť; „pojem“ hry: tu sú úvodzovky nevyhnutné – môžem hovoriť o pojme?).

Prvá samostatná kniha Karla Čapka Boží muka začína krátkou poviedkou Šlápěj. Jan Mukařovský nám priblíži jej stručnú fabulu: „Dva lidé se setkají v krajině čerstvě zapadlé sněhem; jediné jejich stopy ruší hladkou vyrovnanost sněhového povrchu. Avšak pojednou uvidí oba stranou cesty osamělou šlápěj uprostřed nedotčené plochy. Vzniká naléhavá otázka: kdo udělal šlápěj? Byla porušena obvyklá souvislost věcí: jsme zvyklí vidět šlápěje sdružené v řady odněkud přicházející a někam vědoucí – jediná šlápěj uprostřed kyprého sněhu však je tajemství. Zároveň s osobami povídky je znepokojen i čtenář: vzniká nepětí, děj se zauzluje, ale zároveň končí. Událost, kterou jsme tušili jako vlastní předmět vypravování, zůstane nám utajena. To, o čem se vypravovalo, byl již jen okraj události, její doznívání.“ [1]

ANAXIMANDROS, zlomok 12 B1 = Simplicius, Phys. 24.13. In: Diels, H., Kranz, W. (eds.): Die Fragmente der Vorsokratiker (griechisch und deutsch). zv. I. Berlin, Weidemann 1952. 12 B1 Diels – Kranz zo Simplikia (Phys. 24.13). BARTHES, R. (2001) „Smrť autora“, in: Profil súčasného výtvarného umenia, č. 1 – 2, s. 5 – s. 13. BARTHES, R. (1989) „From Work to Text“, in: The Rustle of Language, Berkley and Los Angeles. BATAILLE, G. (1992) Příběh oka / Matka, Praha: Reflex. BENNINGTON, G. - DERRIDA, J. (1993) Jacques Derrida, Chicago: University of Chicago Press. CULLER, J.: O dekonštrukcii. Teória a kritika po štrukturalizme. (nepublikovaný preklad Maríny a Vladislava Gálisovcov). ČAPEK, K. (1958) „Šlápěj“, in: Boží muka, Praha: Československý spisovatel. DELEUZE, G. (2002) Masoch a masochizmus, Bratislava: Vydavateľstvo PT. DELEUZE, G. – GUATTARI, F. (1987) A Thousand Plateaus, Minneapolis: University of Minessota Press. DELEUZE, G. – GUATTARI, F. (1999) „20. November 1923 – L...

Diplomová práca Martina Hudymača preukazuje zrelosť premýšľania a eleganciu písania. Zvolená téma patrí k najťažším, a to nielen preto, že ide o súčasné myslenie, že ide o „heretika“ Derridu, ale preto, lebo k francúzskemu mysleniu 20. st. a obzvlášť k Derridovi pristupuje s vedomím všetkých rizík, ktoré so sebou prináša tradičný výklad alebo komentár filosofického textu. Myslím, že Martin Hudymač si zvolil pri písaní svojich poznámok k jednej Derridovej prednáške cestu, ktorá mu umožňuje, aby sa vyhol tradičným nedorozumeniam vznikajúcim pri čítaní Derridu. Zároveň narába s textom a kontextom premýšľania o hre tak, aby mohlo „vstúpiť do hry“ všetko to, čo ostáva v Derridovom texte „nenapísané“. A práve o to pri čítaní – alebo ak chcete pri „dekonštruovaní“ – textu ide. A ešte o niečo navyše: Texty žijú len vďaka textom, ktoré pokračujú v ich písaní – buď ich „dopisujú“ alebo „prepisujú“. Stručne načrtnem obsah práce: Skladá a z dvoch hlavných častí:

Predmetom analýzy je prednáška J. Derridu "Différance", problémom je stratégia prednášky i jej témy, teda hra, presnejšie, pred-bežný pojem "hry" - ako to graficky konotuje diplomant. Názov práce i jej podtitul sú súčasťou koncepcie v tom zmysle, že analýza sa vedie v odstupe od témy a nesľubuje riešenie - čo diplomant explicitne vyjadruje v úvode i svojím naznačovaním ironického postoja. Ako oponentka nepristupujem k textu natoľko z hľadiska môjho "súkromného slovníka" /čo si vo väčšej miere môže nárokovať diplomant/, ale zohľadňujem aj analiticko-kritické hodnoty prác M. Franka Čo je štrukturalizmus?, J. Habermasa Filozofický diskurz moderny, Ch. Norrisa Dekonštrukcia proti postmodernizmu a i., ktoré pokladám za významné pre doplnenie názorového spektra k prácam Rortyho. Derridovu prednášku kompozične v diplomovej práci rámcuje expozícia ďalších dvoch textov - románu L. Sacher-Masocha Venuša v kožuchu a fabuly poviedky K. Čapka Šlápěj. Obidva liter...

JEREMY1  Študent 2. Ročníku Richardsonovej strednej školy sa zastrelil v triede plnej spolužiakov.  "Jeremy Wade Delle, 16 rokov, ktorý bol premiestnený z Dallaskej školy, zomrel okamžite po strelení sa do úst o 9:45 ráno", oznámila polícia. Pretože Jeremy zmeškal hodinu, učiteľka v triede od neho pýtala ospravedlnenku. Namiesto toho sa Jeremy vrátil s pištoľou a kráčal priamo pred tabuľu. "Slečna, mám to, pre čo som naozaj išiel," povedal, potom si strčil hlaveň pištole do úst a vystrelil. To oznámil seržant Ray Pennington, policajný hovorca. Študenti a členovia školy na 1250 W. Belt Line Road boli ohromení. Brian Jackson, 16 rokov, povedal, že práve niečo robil v šatni blízko Jeremyho triedy, keď počul hlasité buchnutie, "ako by niekto buchol knihou o stôl". "Myslel som, že hrali nejakú hru alebo niečo," hovoril, "ale potom som počul krik a videl blonďaté dievča, ktoré vybehlo von z triedy a plakalo". Vyľakaný, ...

Ďakujem človeku milému a skromnému – Fedorovi Matejovovi - môjmu učiteľovi, ktorý mi neustále pomáhal svojimi kritickými poznámkami a cennými radami pri písaní tejto štúdie, ktorú mu zároveň venujem. M. H. I. Tomaševskij, Bachtin a literárna postava Ak sa chceme zaoberať literárnou postavou v teórii literatúry B. Tomaševského, mali by sme zostúpiť k najmenším jednotkám literárneho textu, pretože práve analytickosť je špecifická pre Tomaševského teóriu1. Až objasnením si základných pojmov naratívnej štruktúry môžeme ďalej hovoriť o literárnej postave. Najmenšiu čiastočku tematického materiálu, ktorá sa nedá ďalej rozložiť nazýva Tomaševskij motívom. Podľa neho, motívy medzi sebou navzájom vytvárajú spojenia a tak tvoria tematickú súvislosť literárneho textu. Teraz sa dostávame k dvom pojmom, ktoré sú z Tomaševského poetiky najčastejšie citované: „Z tohoto hlediska je fabule souhrnem motivů v jejich logických, příčinných a časových souvislostech, syžetem je souhrn těchže moti...

V nasledujúcich riadkoch bude reč o štatúte literárnej postavy v novele Franza Kafku Opis zápasu. Ak budeme písať o štatúte literárnej postavy, budeme mať na mysli jej „organizačný poriadok“ v prozaickom texte. Pokúsime sa sledovať, načrtnúť a vyjasniť si „organizačný poriadok“ literárnej postavy v novele Opis zápasu, prostredníctvom ktorého je literárna postava charakterizovaná činmi alebo opisnými detailmi1. V prvých krokoch nášho textu sa pokúsime ujasniť si editorský a textologický problém, s ktorým sa stretávame pri novele Opis zápasu. Následnou analýzou textu prostredníctvom „close reading“ a interpretácie textu si zodpovieme na základnú otázku, ktorej odpoveď nás bude zaujímať a zároveň neustále pri čítaní sprevádzať: Aké úlohy prináležia postavám textu vo vzťahoch k sebe navzájom, alebo doslova, aké roly obsadzujú postavy textu Opis zápasu? Táto základná otázka sa pri analýze a interpretácii rozmení na drobné, čiastkové otázky, na ktoré si budeme postupne odpovedať, a ...

I. Pojem literárnej postavy, explikovaný na textoch Vladimira Nabokova a Franza Kafku, sa náhle v textoch Tomáša Horvátha stráca a javí sa príhodnému divákovi ako sem-tam sa zjavujúce čerenie na okraji púšte, ako zvíjajúci sa prehriaty vzduch pri pohľade do diaľky. Literárna postava v Horváthových textoch sa zdá byť navonok neuchopiteľná; keď už-už za ňou načahujeme ruku, že ju chytíme, nakoniec máme ten pocit, ako keď chceme v dlani pevne zovrieť vodu, alebo vzduch. Pocit sklamania len zintenzívni nutkanie čitateľa neúnavne sa pýtať: „Kto hovorí?“, alebo: „Kto je kto?“ a zároveň pátrať po zmysle textu. Postava sa v textoch Tomáša Horvátha rozplýva, subjekt zjavne stráca jadro, alebo centrum, podľa ktorého by sme mohli postavu textu identifikovať, odhaliť hovoriacu postavu. Tým nechcem samozrejme povedať, že u Horvátha dochádza k zániku literárnej postavy. Práve naopak: postava tu ešte viac zintenzívňuje svoju aktivitu. Na rozdiel od textov Nabokova alebo Kafku tu dochádza sk...