Hudymač | Archív

Le Chiffre: Wow. You've taken good care of your body. Such... a waste. (Casino Royale, 2006) Ak chcete napísať niečo originálne, nie je lepší recept, ako písať o banalitách, ktoré každý považuje za samozrejmé, ale pritom každý ich prehliada. Tak som minule písal o tom, že ak chcete mať niečo zo štúdia literatúry, musíte si nájsť čas na intenzívne čítanie a interpretovanie. No banalita. Ale nik to na univerzite nerobí. Ako poznamenáva Ken Robinson, zatiaľ čo matematici, fyzici alebo chemici robia pokusy a vytvárajú niečo nové, študenti literatúry sa učia a memorujú dejiny literatúry, sotva kto píše vlastné veci, interpretuje alebo číta pôvodu literatúru, sotva kto vás za to pochváli alebo uzná za hodnotnú aktivitu. Univerzita v tomto zmysle je cvokhauz. Robíte veci, ktoré vás ničomu nenaučia a ktoré okamžite zabudnete, vyjdete do sveta s kopu nepotrebného náradia, o ktoré nik nestojí. Obráťme list. Ak je človek konfrontovaný s udalosťou smrti mladého človeka z dôvodu vyčerp...

Mnohí z vás sa vôbec nezaoberajú tým, čo budete robiť, keď skončíte univerzitu, keď skončíte štúdium literatúry. Fakt je ten, že len niekoľkí z vás budú pracovať v odbore, ktorí aj vyštudovali, len pár z vás sa stane učiteľmi, len neveľký počet z vás sa dá na akademickú dráhu. Drvivá väčšina z vás bude musieť prijať prvé zamestnanie tam, kde to má veľmi ďaleko k literatúre. Možno budete sklamaní, frustrovaní, rozčarovaní, a bude vami lomcovať pocit ukrivdenia, čo Nietzsche nazýval resentiment. Chcem len povedať toľko, že ten pocit pominie, a ak sa nevzdáte, vo vašom novom zamestnaní budete môcť využiť vaše literárne dispozície nevídaným spôsobom, a ak si to uvedomíte, nadobudnete alebo lepšie znovuzískate vlastné sebavedomie a budete sa tak môcť „predať“.  Počas mojich vysokoškolských štúdii, v čase, keď som ani na sekundu neváhal, že budem robiť literatúru do konca života ako profesionál, som sa vo Výberovom vzdelávacom spolku dostal na prednášku istého manažéra z p...

Jednou z paradigiem, ktorá vládne Západnému svetu, je lineárnosť. Alebo viac hovorovo povedané, to ako vnímame život okolo seba, teda ako vedome ale viac podvedome štrukturujeme každodenné rituály, ako hovoríme príbeh o sebe alebo iných, ako chápeme realitu okolo seba, je lineárnosť nástroj, ktorý nám pomáha „vyznať sa“ a „chápať“ každú udalosť, ktorá sa nám pripletie do cesty a v konečnom dôsledku prijať ju „za svoju“. Po detstve nasleduje mladosť, potom stredný vek a staroba. Po detskej škôlke, nasleduje prípravka, základná škola, stredná škola, možno vysoká škola, práca a dôchodok. Po raňajkách ide desiata a obed, olovrant a večera. Po prvej kapitole nasleduje druhá, potom tretia, atď. Encyklopédia sa začína písmenom A a končí niekde pri písmene Z. Akékoľvek vybočenie z linearity a s ňou spojenej kauzality má za následok vybočenie z rámca a zo stereotypu a teda pohodlia, na ktoré sme si zvykli. Sme konftontovaní zo silnejúcim pocitom chaosu, neporiadku a neporozumenia vecí, k...

Ľavicoví intelektuáli mali v minulosti pri kritike buržoázie s ňou aj dostatok skúseností, pretože viacerí z nej práve vyšli (napr. M. Foucault). Ostáva otázkou, na čo sa nám hodí ich ľavicová kritika kapitalizmu dnes, o ktorom takmer “nič” “nevedia”, pretože nemajú s ním priamu skúsenosť, len tú sprostredkovanú. Nezdá sa mi dvakrát úprimné mať ľavicové názory a zároveň po celý čas byť previazaný pupočnou šnúrou so štátom (univerzita, ústav, ministerstvo), teda jeho peniazmi, teda vyzbieranými daňami. Existuje diametrálny rozdiel medzi kvalitou života, aktom práce a jej efektom, medzi pracovníkom v štátnej inštitúcii a súkromnej firme. Pracovník súkromnej firmy, korporácie, je len položkou excellovej tabuľky a jej sumárom pri položkách ako “výdavok”, “obrat” alebo “zisk”. Jeho život v kapitalizme sa scvrkáva na zarábanie peňazí a splácaní hypotéky: trávime väčšinu času v práci, aby sme potom cestou domov nakúpili, najedli sa, pozreli TV a išli spať, aby sme "odpočatí" o...

Dali ste gól Barcelone i Realu, čo je pre slovenského futbalistu dnes niečo ťažko dosiahnuteľné. Sú to momenty, na ktoré najviac spomínate? Spomínam na ne, len keď mi ich niekto pripomenie. Neprehŕňam sa vo výstrižkoch, starých fotografiách. Nežijem minulosťou. Pripúšťam, že je príjemné si to pripomenúť, ale môj život to už dávno nie je. Niekedy mi to pripadá, akoby sa to stalo niekomu inému. (Stanislav Griga, Interview Pravda, 4.11.2011) Ak sa spomenie nejaký rok, povedzme rok 2005 alebo 2003, alebo ak mám v CV vypísať, čo som robil v roku 1995, vôbec sa na nič nepamätám. Neviem ku konkrétnemu roku priradiť nejakú podstatnú udalosť z môjho súkromného života, alebo politickú udalosť alebo čokoľvek iné. Neviem vymedziť, medzi ktorými rokmi som vyšiel základku, alebo som študoval v Prahe či Londýne. Musím si pomôcť dokumentmi alebo pracne preveriť napísaným životopisom. Čo to znamená? Príznak nejakej choroby? Neviem. Viem však, že sa po celý čas pokúšam zabudnúť na minulosť. Nežijem v...

BAKOŠ, M. (1969) Avantgarda 38. Štúdie, články, eseje . Bratislava: Slovenský spisovateľ, 291 strán. Umelecká avantgarda na Slovensku a hnutie A38 (Milukáš Bakoš) (pôvodne: napísané v auguste 1964. Text z katalógu výstavy Avantgarda 38) Tieto zásahy orgánov Slovenského štátu nadobudli charakter policajných a cenzúrnych represálií (zastavenie činnosti Vedeckej syntézy r. 1940, zákaz literárneho časopisu Nové slovo roku 1941, kampaň proti výstave Mudrocha a Kostku roku 1941, cenzúrovanie ľudovej rozprávky Slncový kôň , štúdie Jána Mukařovského Dialektické rozpory v modernom umení roku 1941, konfiškácia Teórie literatúry roku 1942, aféra s knižničnou anketou Národných novín roku 1942, hneď potom zákaz písať v tlači nadrealistických publikáciách). s. 37 Nástup básnického nadrealizmu (Milukáš Bakoš) (pôvodne: Slovenské pohľady, 75, 1959, s. 263-283) K prvému kolektívnemu vystúpeniu nadrealistických básnikov pred bratislavským o...

Román Herzog amerického autora Saula Bellowa nadväzuje na techniky moderných románov XX. storočia – na Joycea, Faulknera, Updika a ďalších. Technika neslúži sama sebe, ani na zachytenie skutočnosti, ale ako pokus odpovedať si na isté otázky. Primálo dejovosti – skromná fabula a mnoho esejistických pasáží – prepychový sujet, to je text na ktorom mohol S. Bellow rozohrať hru kríz intelektuála stredných rokov. Moses E. Herzog nosí najdôležitejšiu realitu v hlave – žije v úvahách, v reflexii, v spomienkach; dianie okolo je takmer nulové, čo ostatne podčiarkuje i rámcovanie príbehu Herzogovým letným sídlom, kde sa - v hrdinovej hlave vlastne odohráva celý dej a dom sa stáva vlastným dejiskom knihy. Kríza nie ako nemoc, ale ako neustále zotavovanie sa: „Nikoli můj život, ta dlouhá nemoc, nýbrž můj život, ta dlouha rekonvalescence. Liberálne buržoázní revize, iluze zlepšení, jed naděje. (s.8) Tak teda aspoň stručná fabula. Moses E. Herzog, univerzitný profesor, ktorému po prvom manžels...

Vlastimil Zuska: Estetika. Úvod do současnosti tradiční disciplíny. Praha, Triton 2001.  Úvod do Estetiky Vlastimila Zusku sa pokúša „zmapovať“ „dianie“ v estetike „práve teraz“, - v súčasnosti. Zaujímavá je výstavba samotnej knihy. Zuskov popularizujúci úvod do estetiky je „úvodom bez mien“, teda bez odkazov, alebo citátov. Autor sa snaží vyjsť čitateľovi v ústrety. Pre knihu je charakteristická plynulosť výkladu a „zrozumiteľnosť slovníka“. Autor sleduje „základné“ estetické pojmy a problémy (estetický objekt, estetický zážitok, krása, estetická kvalita a hodnota atď) „od jednoduchšiemu k zložitejšiemu“, čím sa do popredie dostáva aj výchovná funkcia knihy. Na konci každej kapitoly nájdeme zoznam domácej aj cudzojazyčnej odporúčanej literatúry k práve analyzovanému problému. Takto analyzovaný problém zasadzuje autor do komplexného obrazu nadväzných disciplín ako sú psychológia, antropológia, literatúra, lingvistika atď. Pri výklade spomínaných pojmov a problémov je badateľný...

photo by Krzysztof Stasik „V príbehu nikdy nebol dôležitý príbeh, napätie, kauzalita, ale informácia, kvôli ktorej príbeh vznikol. Príbeh vždy fungoval a ešte stále funguje ako mediátor. Príbeh ukazuje, akým spôsobom sa v živote človeka objavujú isté tajné posolstvá.“ (Peter Macsovszky: Frustraeón) I. Vzťahy medzi textom a svetom predstavujú nielen príbehy, ktoré si rozprávame, ale aj informácie, ktoré prijímame. Informácie sa variujú, premiešavajú sa, pričom mnohokrát už ani nevieme, kto danú informáciu ako prvý odoslal, v krajnom prípade nevieme ani to, komu je vlastne určená. Avšak v zásade by sme mohli povedať, že existujú nielen rôzne druhy informácií, povedzme, na internete, ale aj odlišné spôsoby spracovania a podania informácií. Informácie napr. o utečeneckom tábore prijímame denne buď z médií alebo z príbehov ľudí, ktorí tieto miesta navštívili. Informácie majú tendenciu obchádzať nás, zvyčajne sa nás netýkajú, na tento druh informácií sme si tak zvykli, že i...