Hudymač | Archív

To, čo vo svojej knihe Out of Mind tvrdí Sir Ken Robinson vo vzťahu k vzdelávaniu, Dan Pink veľmi podobne konštatuje vo vzťahu k motivácii v práci. Obaja, veľmi podobných jazykom naznačujú, že naše časy sú prelomom, koncou jednej epochy, kde dochádza k zmene epistémy (Foucault), alebo ak chcete, k zmene paradigmy (Kuhn), ľudsky povedané, k zmene rámca, v ktorom s inými ľuďmi obcujeme, tj. komunikujeme, jednáme a myslíme. Obaja veľmi vyhranene a nebojácne tvrdia, že nejde o naprávanie terajšieho modelu, ale o totálnu výmenu jedného modelu za iný. Ako vzdelávanie tak aj motivácia ako sme ich chápali dosiaľ, sú iba prežitkom industriálneho veku 20. storočia, kde aj vzdelávanie, tak aj motivácia boli dopasované pre rutinné a schématické zadania, nielen v manuálnej tvorbe ale aj v inteligentnej práci založenej na algorytmickom myslení. Tieto nástroje však nepostačujú pre dnešné časy, keď veľa firiem hľadá ľudí do svojich radov s takým vzdelaním a hľadá také spôsoby motivácie, kde je p...

prostredníci  tie hodiny ale krásne bijú nikto tu nespí ľahni si ulita pristane ti to a mesačný vosk steká z vane poďme potme - v istom období roka: les zalieva modré svetlo zo stromov opadávajú svätojánske mušky všade duní hudba podmorská víla v ligotavých šatách razí si cestu v prítmí kvetov a vraví: (iba ty) kĺzavé kroky medzi fľašami s podrezanými hŕdlami v istom období roka: pobyt existuje a veci sú - podoby ľadu  modrá krajina : oceľová farba sklenená voda sa kĺže do podzemia ohnivé lastúry : ne-zastihli svoju farbu simulakrum putuje a vryp stopa zasype prítomnosť : odtlačok plošiny prekrývajú podzemie svojou farbou koreň a strom : tu more presakuje slané kryštáliky de-formujú kvet drevené kamene horia modrým plameňom niekedy kruhy na vode vystupujú ako dym simulakrum putuje cesta si hľadá svoje miesto vzduch sa kolíše v prítomnosti : kráča : nevie zvuk sa ukrýva v husliach : pootočením žblnkoce možno večer : keď červená je výrazná vtáci stíhajú svoju farbu f...

Alan Moore, alebo znaný tiež ako Curt Vile, alebo niektorým ako Jill de Ray, a len málo poniektorým registrovaný ako Translucia Baboon je anglický komixový spisovateľ, ktorého preslávila predovšetkým spolupráca s americkým komerčným vydavateľstvom DC Comics. Tento anarchista a okultista je považovaný za jedného z najdôležitejších komixových autorov vôbec, ktorý celý život lavíruje medzi komerčnou scénou a undergroundom. Liga výnimočných je považovaná za mainstream a dočkala sa nielen filmového spracovania (proti ktorým osobne brojí sám autor.... ale kto vie, či to nie je len účelový marketing), ale aj druhej časti. Táto znôška kritických frkov zvaná niektorými ako recenzia, bude pojednávať práve o nej. Tu je. Druhá časť presne pokračuje tam, kde končila jednotka: inváziou mimozemských bytostí. Pozdravujúc Johna Cartera z červenej planéty zvanej Mars sa dej prenáša na našu ťažko skúšanú matičku zemeguľu.  Dej si požičiava hábit H. G. Wellsovej Vojny svetov , takže otáz...

Než matky citlivých či neurastenických dětí předají číslo svým ratolestem, možná by měly prozkoumat jeho obsah a vytrhat stránky, které považují za nevhodné. Liga výnimočných sa odohráva na sklonku 19. storočia, presne v roku pána 1898. Hlavnou hrdinkou príbehu je Wilhelmina Murrayová, známa z aféry s kniežaťom Drakulom. Campion Bond z britskej tajnej služby si ju - ako inak, tajne - vybral, aby zostavila zvláštný tím, ktorý bude poverený špeciálnou úlohou. Čínsky magnát, v skutočnosti čínsky diabolský doktor z londýnskeho East Endu odcudzil cavorit, materiál s neobvyklými vlastnosťami, ktorý je potrebné navrátiť do rúk britskej vlády. Postupne, krok za krokom sa zoznamujeme s členmi neobvyklého komanda a keďže úloha si vyžaduje nadľudské sily, aj oni majú neobvyklé dannosti. Medzi členov prepadovej jednotky patria Allan Quatermain, známy dobrodruh, potom kapitán Nemo, Dr. Henry Jekyll, v slabej chvíľke známe aj jeho zlé ja, Edward Hyde a napokon Hawley Griffin, alias Neviditeľný....

"Keď čítame autora, chceme nájsť človeka; keď čítame slovenského prozaika, človeka nevidíme, autora stretávame často a najčastejšie máme čo robiť s literátom.“ Alexander Matuška Nová zbierka poviedok Michala Hvoreckého Naum obsahuje jedenásť textov, ktoré do istej miery potvrdzujú autorov rukopis aj s niektorými kotrmelcami, s ktorými sme sa mohli stretnúť v jeho doterajšej tvorbe, ale tiež je tu pozoruhodný moment, nová tendencia. Ale poďme pekne po poriadku. Zbierka poviedok je komponovaná ako koláž, pozdravujúc Gillesa možno povedať, že je rizomatickým spletencom tkanív, kde sa postavy, ich osudy a príbehy alebo len naznačené motívy pretínajú a nechtiac sa navzájom ovplyvňujú. Autorova stratégia je premyslená, citlivá a nenásilná a aj preto si jednotlivé poviedky zachovávajú svoju autonómnosť a aj preto možno hovoriť o zbierke poviedok a nie o románe.  Pre Hvoreckého je charakteristické, že rovnako ako pri Lovcoch & Zberačoch , tak isto v knihe Naum pokračuje v ko...

Najkrajšie rozprávky z celého sveta , Maple Press, Bratislava 2010 Nebude to štrukturalistická odborná analýza v štýle Vladimíra Proppa, ale skôr pokus o opis osobnej skúsenosti so žánrom rozprávky a to v novej pozícií - v pozícií otca. Áno, aj v tejto knihe sa všetko deje na tretí krát, a všetko je za siedmimi kopcami, všetky podstatné zvraty sa tu odohrávajú rýchlosťou blesku v troch vetách, pričom jedna veta zachytí celý vek a tiež sa všetko začína "kde bolo tam bolo" a končí sa "žili spolu šťastne až kým nepomreli" a samozrejme všetko je nemilosrdne rozdelené na dobro a zlo, pričom to prvé "prekvapivo" vždy zvíťazí a tí zlí to majú zazvyčaj ako sa v správnej rozprávke patrí všetko pekne zrátané brutálnou exekúciou "a zlú čarodejnicu upálili, aby navždy zmizla z porvchu zemského" . Rozprávka je prvý krok ako sprostredkovať vášmu drobcovi slovenský jazyk, ale tiež aj prvou skúsenosťou s literárnym textom ako svetom fantázie, ale tie...

Bola to jeho prvá práca v zahraničí a bolo úplne jedno, že bude práve predávať drahé IT zariadenia, hlavné bolo, že má prácu, že bude často dochádzať domov za rodičmi, či za priateľmi v Prahe, pretože sa stal obchodným zástupcom pre Slovensko a Česko. Jedno stretnutie striedalo druhé, za rok navštívil 70 firiem, podal si ruku so 70 IT riaditeľmi a urobil 70 prezentácii, časom si pripadal, že ho nič nemôže zaskočiť či vyviesť z miery.  Nič nebolo viacej zaražajúce ako privátne otázky IT riaditeľa jednej korporácie, ktorý medzi rečou prehodil výhybku a grobiansky sa opýtal, že prečo práve Poľsko, a ako sa tam žije a či tí Poliaci sú dôveryhodní, pretože dotyčný si pred mesiacom kúpil topánky na trhu v Nowom Targu a teraz to ľutuje.  Postupne mu začala liezť na nervy česká a slovenská povýšenosť a predsudky voči Poliakom, pretože čím viac Poľsko poznával, nevedel nájsť realistický základ spomínanej povýšenosti a predsudky mu pripadali strašne hlúpe a primitívne.  Drž...

 Nie, nie je chyba v ľuďoch, ani v systéme. Chyba je stále a stále v nás. Myslím, že sme mali a poniektorí ešte stále majú prehnané očakávania, že sa všetko tak rýchlo zmení, že sa pominie prirodzený rytmus dejín, ehm, teda prírody a všetko sa na dobre obráti ako mávnutím čarovného kyja.  Viete, ľahko o tom písať - tak ľúbivo cynicky ako na humno.sk, alebo tak sentimentálne pateticky ako v mojej mysli, keď občas nad tým premýšľam v posteli, lebo nemôžem čírou náhodou od únavy zaspať a mám kopec času rozoberať napríklad takéto pi****ny. Jedným slovom, plezír.  Každopádne som sa dohodol sám so sebou na istých záveroch a teda, že som si takmer istý, že ak by tu bol komunizmus, tak bývalí študenti moskovských univerzít z J&T alebo Penty by dnes pôsobili v šedej zóne ekonomiky ako typickí veksláci a ich spoločenský štatút by sa rovnal postaveniu krysy v kanále a ten, povedzme si úprimne, nie je zlý. Som si takmer skalopevne istý, že nemôžeme pominúť fakt, že tí slizk...

Le Chiffre: Wow. You've taken good care of your body. Such... a waste. (Casino Royale, 2006) Ak chcete napísať niečo originálne, nie je lepší recept, ako písať o banalitách, ktoré každý považuje za samozrejmé, ale pritom každý ich prehliada. Tak som minule písal o tom, že ak chcete mať niečo zo štúdia literatúry, musíte si nájsť čas na intenzívne čítanie a interpretovanie. No banalita. Ale nik to na univerzite nerobí. Ako poznamenáva Ken Robinson, zatiaľ čo matematici, fyzici alebo chemici robia pokusy a vytvárajú niečo nové, študenti literatúry sa učia a memorujú dejiny literatúry, sotva kto píše vlastné veci, interpretuje alebo číta pôvodu literatúru, sotva kto vás za to pochváli alebo uzná za hodnotnú aktivitu. Univerzita v tomto zmysle je cvokhauz. Robíte veci, ktoré vás ničomu nenaučia a ktoré okamžite zabudnete, vyjdete do sveta s kopu nepotrebného náradia, o ktoré nik nestojí. Obráťme list. Ak je človek konfrontovaný s udalosťou smrti mladého človeka z dôvodu vyčerp...

Mnohí z vás sa vôbec nezaoberajú tým, čo budete robiť, keď skončíte univerzitu, keď skončíte štúdium literatúry. Fakt je ten, že len niekoľkí z vás budú pracovať v odbore, ktorí aj vyštudovali, len pár z vás sa stane učiteľmi, len neveľký počet z vás sa dá na akademickú dráhu. Drvivá väčšina z vás bude musieť prijať prvé zamestnanie tam, kde to má veľmi ďaleko k literatúre. Možno budete sklamaní, frustrovaní, rozčarovaní, a bude vami lomcovať pocit ukrivdenia, čo Nietzsche nazýval resentiment. Chcem len povedať toľko, že ten pocit pominie, a ak sa nevzdáte, vo vašom novom zamestnaní budete môcť využiť vaše literárne dispozície nevídaným spôsobom, a ak si to uvedomíte, nadobudnete alebo lepšie znovuzískate vlastné sebavedomie a budete sa tak môcť „predať“.  Počas mojich vysokoškolských štúdii, v čase, keď som ani na sekundu neváhal, že budem robiť literatúru do konca života ako profesionál, som sa vo Výberovom vzdelávacom spolku dostal na prednášku istého manažéra z p...

Jednou z paradigiem, ktorá vládne Západnému svetu, je lineárnosť. Alebo viac hovorovo povedané, to ako vnímame život okolo seba, teda ako vedome ale viac podvedome štrukturujeme každodenné rituály, ako hovoríme príbeh o sebe alebo iných, ako chápeme realitu okolo seba, je lineárnosť nástroj, ktorý nám pomáha „vyznať sa“ a „chápať“ každú udalosť, ktorá sa nám pripletie do cesty a v konečnom dôsledku prijať ju „za svoju“. Po detstve nasleduje mladosť, potom stredný vek a staroba. Po detskej škôlke, nasleduje prípravka, základná škola, stredná škola, možno vysoká škola, práca a dôchodok. Po raňajkách ide desiata a obed, olovrant a večera. Po prvej kapitole nasleduje druhá, potom tretia, atď. Encyklopédia sa začína písmenom A a končí niekde pri písmene Z. Akékoľvek vybočenie z linearity a s ňou spojenej kauzality má za následok vybočenie z rámca a zo stereotypu a teda pohodlia, na ktoré sme si zvykli. Sme konftontovaní zo silnejúcim pocitom chaosu, neporiadku a neporozumenia vecí, k...

Ľavicoví intelektuáli mali v minulosti pri kritike buržoázie s ňou aj dostatok skúseností, pretože viacerí z nej práve vyšli (napr. M. Foucault). Ostáva otázkou, na čo sa nám hodí ich ľavicová kritika kapitalizmu dnes, o ktorom takmer “nič” “nevedia”, pretože nemajú s ním priamu skúsenosť, len tú sprostredkovanú. Nezdá sa mi dvakrát úprimné mať ľavicové názory a zároveň po celý čas byť previazaný pupočnou šnúrou so štátom (univerzita, ústav, ministerstvo), teda jeho peniazmi, teda vyzbieranými daňami. Existuje diametrálny rozdiel medzi kvalitou života, aktom práce a jej efektom, medzi pracovníkom v štátnej inštitúcii a súkromnej firme. Pracovník súkromnej firmy, korporácie, je len položkou excellovej tabuľky a jej sumárom pri položkách ako “výdavok”, “obrat” alebo “zisk”. Jeho život v kapitalizme sa scvrkáva na zarábanie peňazí a splácaní hypotéky: trávime väčšinu času v práci, aby sme potom cestou domov nakúpili, najedli sa, pozreli TV a išli spať, aby sme "odpočatí" o...