Čitateľský denník | Horváth | Život s Laurou

HORVÁTH, I. (1987) „Život s Laurou“, in: Dielo, Bratislava: Tatran, 447-482.

Text sa skladá z častí: 1. Život s Laurou
2. Lavínia
3. Estera
4. Zuzana
5. Život bez Laury

Každá časť má číslované podčasti, zvyčajne okolo desať;

Postavy: večný kritik Kollekt; Anjelik; Klasik; Rozsutec; Veľký Strelec; Satir; Lavín; Peržan, Otec, Teta, Laura a jej manžel; čašníčka Estera, Lavínia – milenka Lavínia; Zuzana – Laurina osemnásťročná kamarátka;

Kto je Laura?
  • zhmotnená predstava, fluidum, ktoré spája básnikov, s. 449;
  • Laura je žena, ktorá nás láka, ale nie je len žena, je aj stelesnením toho, čo nás láka. Lebo prečo sa všetci dívame na ňu tak túžobne?, s. 451;
  • pomáha básnikom a nazýva ich deťmi, s. 459;
  • je ako veštkyňa, s. 462;
  • uvádza básnikov do sveta formalít (keďže sú ako deti), s. 464;
  • dobrodružstvo je všade, kde je Laura, s. 467; - „Ach deti,“ smiala sa Laura, „dobrodružstvo je vo vás. Preto idem s vami“, s. 467;
  • rozdáva inšpiráciu, s. 469;
  • stelesňuje sny, predstavy, túžby, nádeje, s. 478;
  • podvod, prelud, s. 479;
  • je tá, ktorá ukazuje cestu, s. 475;
  • „Ale to nič nerobí, i pre teba je to tak lepšie. Lebo niekto musí žiť pre Lauru samu a niekto je odsúdený žiť len s jej predstavou. Laura je tá, ktorá prináša úsmev a zármutok a vždy aj básne. Pre niekoho je dosiahnuteľná a ten bude písať už len ustálenou formou, inému unikne a tým vykoná najviacej pre neho. potom môže plnšie pochopiť jej podstatu, obnovovať ju a chápať večnú krásu v jej podobe“, s. 480;
  • Čo je Laura?
Trochu utrpenia, trocha žiaľu a mnoho krásy, ktorú tu zanechala, ktorú vyvolala a rozmnožila a ktorú bude vyvolávať a rozmnožovať každá rozpomienka na ňu. Laura žila a bude žiť i popri Lavínii, Estere, Zuzane a Annemárii, ba i popri samej Júlii. Lebo jej podstata presahuje jej zhmotnenú predstavu, tá spočíva v tých srdciach a mysliach, ktoré vyrukovali do sveta, aby sa zmocnili života.
Krásny môže byť život s večnou Laurou, s. 481.
  • pre Básnika je Laura múzou a Zuzana zase obdivovateľkou, s. 476;
  • Čo bola Laura, požehnanie, lebo trest? Bola niečím, čo nám bolo požičané na chvíľku, alebo čo nám chýbalo pre našu ďalšiu cestu? Či bola len mámením, ktoré nás zaviedlo do lesa, v ktorom sme sa postrácali? Neviem, s. 479;
Umelci sú proti spolku, spolčovaniu (s. 452); proti generačnému rozvrstveniu (s. 457); vlastne proti inštitúciám ako sú nakladateľstvá, ale koniec koncov aj samotné umenie („smrť umeniu“, s. 472).
Motív modernizmus Vs. tradícia:

„Dobre, že som ešte nečítal Petrarcove sonety, nemôžu ma ani obviňovať z plagiátorstva“ (Preč so starými haraburdami, čo nás po inventároch. Pred nami nebolo nič a všetko musí byť objavené znovu, nami, len potom to prijmeme), s. 451.

Potom mal slávnostnú reč Básnik. Hovoril o tom, ako treba zahlušiť starých, štvrtiť ich, rozrezávať, schovávať ich mŕtvoly do kufrov po staniciach. Postupne vyčerpal potom všetky obrazy „Záhrady múk“, s. 473.

Všetky zvýraznenia (podčiarknutia, kurzíva, zmena fontu alebo jeho farby, samotný výber úryvkov) boli prevedené mnou a mali za účel upozorniť na tie "veci", ktoré ma v danom období zvlášť zaujímali. (MH, Kraków, 10.07.2012)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

The Lone Ranger (2013) | Filmové skice

Čitateľský denník | Hrušovský | Dolorosa

Čitateľský denník | Vámoš | Atómy Boha