Čitateľský denník | Vámoš | Jazdecká legenda

VÁMOŠ, G. (1934) Jazdecká legenda, Praha: Nakladateľ L. Mazáč, 146 strán.

• Po prvý raz vyšla kniha v jeseni 1932, toto druhé vydanie vychodí v jesení 1934 a v počte 2000 výtiskov vytlačil ho Jaromír Dolenský v Prahe.
• postavy: štyria lekári – čatári: Miroslav Kavalec, Cibor Syringa, Samo Marhuľa, Jaroslav Otto a piaty do partie Gusto Kalenčík, majster jazdectva nadporučík Lambert, jeho pomocníci rotmajstri Mlčhuba a Kujon, plukovník Piskatschek zvaný Hypermangán,
• Šťastie máš, chlape, ukrutné šťastie, že som prišiel ja a nie iný. Ani si nie hodný, aby si tu stával. Vieš, kto tu stával pred dvoma rokmi po nociach, otváral bránu a púšťal pánov čatárov, rotmajstrov a dôstojníkov? Sám básnik vojak Emil Boleslav Lukáč, aby si vedel. A ty takto zohyzďuješ jasnú tradíciu tejto brány. Do diery, kam ani básnikova posvätnou inšpiráciou vedená ruka sa neopovážila iné strkať než kľúč, ty analfabet, džugáš pero. s. 67
• Kritika lekárskeho stavu – Dnes už, v moderných časoch, je všeobecne známe, že žiadna dravá zver, nevynímajúc ani hyeny a šakalov, nevie sa tak ruvať medzi sebou a nemá k svojim plemenným bratom toľko odporu a konkurenčnej nenávisti, ako lekári, stav, ktorý bol kedysi povestný ohľadom svojej dôstojnosti a kolegiálnosti. s. 132
• Dezilúzia a skepticizmus – Dobrotivý závoj budúcnosti zakrýval mu časy, ktoré prinesú Kavalcom, Ottom a Marhuľom šedivý zápas o živobytie, zápas, ktorý zpomedzi všetkých na zemi žijúcich tvorov najťažšie musí bojovať práve koruna tvorstva, človek.

Kdeže by bol tušil Kavalec v tých časoch, že za rok, za dva, hodený do prúdu filisterskej všednosti, koňa neuvidí, iba ak zapriahnutého do drkotavého fiakru malomesta a nebude mať s koňom dočinenia, iba ak v podobe prevareného párku pouličného predavača. Bo v párky sa zmenia na tejto planéte i tí najbujnejší Flaviáni a v bachratých filistrov a tí najblúznivejší Kavalcovia. A z junáckej, jazdeckej legendy krásnej mladosti ostáva, hľa, iba sladká spomienka. s. 145-146

• Vámošovo šťastne-komicky ladené rozprávanie zážitkov z vojenčiny, keď sa musel podrobiť Kavalec a jeho kolegovia jazdeckému výcviku.

• ženská postava Milica a la Medúza: Čiernovlasá Iľka je nežná, tichá a snivá, je stelesnením oddanej ženskosti, kým jej plavovlasá priateľka Milica je pravou mužatkou. Z tých plavých vláskov veľa nevidieť, lebo sú celkom na krátko ostrihané, nosí tvrdý golier s mužskou kravatou a kabát mužského strihu. Kým nevstane a nevidieť, že nosí sukne, kde-kto by ju pokladal za pekného mladíka. Je energická, samá debata, odporovanie. Prečo to robí, ako to robí, kto by vedel a kto by sa spytoval? Je okúzľujúca i tak, čo dokazuje i nadšenosť troch doktorov, a akou ju obklopujú, s. 54.
  
  Všetky zvýraznenia (podčiarknutia, kurzíva, zmena fontu alebo jeho farby, samotný výber úryvkov) boli prevedené mnou a mali za účel upozorniť na tie "veci", ktoré ma v danom období zvlášť zaujímali. (MH, Kraków, 21.06.2012)