Čiateteľský denník | Horváth | Vízum do Európy
HORVÁTH,
I. (1987) „Vízum do Európy“, in: Dielo,
Bratislava: Tatran, 151-191.
zbierka
piatich poviedok:
Penzión
von Basch:
mesto
Drážďany, v čase oslabenej nemeckej marky a nemeckého
hospodárstva – rozklad Nemecka, sociálne nepokoje a sociálna
nerovnosť; do Nemecka tak chodia cudzinci, aby si tak za slabú menu
užívali;
v príbehu
tak vystupuje Nór Knut Olavson, ktorý „balí“ Trudu a rozprávač
zas Grétu, ale tá je zaľúbená do Knuta; v príbehu
vystupuje aj majiteľ penziónu von Basch, ktorý nemá rád
cudzincov a predpovedá: Veď
sa Nemecko raz spamätá,
s. 154; Ale
von Basch nosil na tvári revoltu. Jeho kyslo stiahnuté kútiky sa
predlžovali do nekonečna. Celý protestoval.
Cudzinci
nás vykorisťujú, znehodnocujú nám marku,
s. 157.
S devalváciou
meny sa devalvujú aj medziľudské vzťahy a predovšetkým
láska:
Gréta,
veď sme v Nemecku. A čo je v Nemecku láska? Teplé
párky, falšovaný sekt a bavlnená bielizeň. Tu nieto miesta
pre lásku gymnazistiek,
s. 156;
Truda
musí dostať svoju kožušinu. Čím bude drahšia, tým bude jej
láska silnejšia. Oh, Trudina láska rástla s investovaným
kapitálom, mohutnela. Jej cigareta stála toľko, koľko
nezamestnaných demonštrovalo na námestí. Ja som prial Trudinej
láske,
s. 158.
Knut
nakoniec načapá Trudu s von Baschom; Gréta sa teda nakoniec
dočkala: Gréta
sedela Knutovi na lone a a udávala takt,
s. 159.
Bébé
Cadum:
mesto
Paríž, Bébé Cadum je odvodené od reklamy na mydlo:
Tie
nevinné oči dieťaťa z reklamy mydla Cadum. Tie nevinné malé
rúčky, ten šťastný úsmev! Robia reklamu z veľkej továrne,
kde je mnoho biedy, okien a robotníkov,
s. 164; modifikácie tejto vety sa objavujú v poviedke ako
refrén;
postavy:
pasák, černoch Sam Dandy a prostitútka Fifi; Jules Laforgue,
ktorý píše drámu a jeho priateľka Mimi; Soňa Volonská je
Julesova milenka;
Sam
Dandy nepracuje, má rád peniaze a mnoho je, nebojí sa smrti,
nemyslí na ňu (s. 161);
Sam
Dandy ide za Julesom po peniaze za prostitútku Fifi; Jules si žije
v usporiadanej domácnosti s Mimi, ale má excesy
s prostitútkami a milenkou Soňou: Jules
nevedel pochopiť celkom jednoduché veci. Chcel stále bozkávať
Soňu a spytoval sa, kedy sa stretnú. A sprotivil sa Soni,
každý jeho dotyk vyvolal v nej odpor. Myslela hneď na rodnú
zem, rozcitlivela sa a znenávidela Julesa. Čo chcel od nej?
O akej láske hovorí? Soňa sa nepredávala, ale keby sa
predala, stálo by to mnoho peňazí. A Jules ich nemá,
s. 165;
motív
lásky: Lebo
o láske netreba rozmýšľať, ako nerozmýšľame o jedle
alebo o umývaní a iných potrebách. Malé predavačky sú
milé a poddajné, keď prijmú niečo, tak sa odslúžia. Jules
ešte nikdy neplatil za lásku. Ale keď platil za dáke dievča,
spravil to len preto, že mu bolo blízke, a vedel, že bude
jeho,
s. 166;
Sam
Dandy znásilní koketnú Soňu (s. 167); Jules odíde od Mimi;
Ibrahimovo
okno:
postavy:
Ibrahim El Seuda; mademoiselle
Regína; americký maliar Rafael Hobler; Maud Emmersonová;
mesto
Paríž – štvrte Saint Michel a Jardin des Plantes: Vo
štvrti Jardin des Plantes bol najprv Ibrahim, s ktorým som sa
rýchle skamarátil. Potom tam bola zoologická záhrada a mešita
s minaretom, podľa môjho náhľadu príliš masívnym. Bola
tam i Rue Mouffetard, v ktorej som ani jednu vraždu
neuvidel a kino, kde hrali samé cowboyské filmy. Vcelku bola
to špinavá štvrť, plná odpadkov zeleniny a pravých
francúzskych nadávok, rozkrájaná modernými ulicami,
s. 169;
Ibrahim
je zaľúbený do Regíny,
o ktorej vie, že je záletná: Ibrahim
to ináč hneď prvý deň vysvetlil:
„Je
to vlastne celkom zlá ženská, spí s každým novopríchodzím.
A o niekoľko dní ho odhodí. Videli ste jej biele zuby?
Len pár dní ich budete vidieť, potom budú svietiť
nasledujúcemu“,
s. 170-171; potom sa on aj rozprávač spoznajú s Američanom
Hoblerom, ktorý prevráti ich život:
Hobler priniesol so sebou okrem plátna, gramofónu a olejových
farieb aj celkom nové prostredie, ktoré vnútil i nám.
Hlavnými znakmi tohto nového prostredia boli nesmierna veselosť,
mnoho kriku a stále slovné zrážky Ibrahima s Hoblerom,
s. 172;
Je
to príbeh na spôsob Prousta – mnoho prepletených mileneckých
vzťahov:
maud koketuje ako s rozprávačom tak aj s Ibrahimom: Maud
si rozdelila čas medzi Ibrahima a mňa. Jemu venovala svoje
chvíle melancholické, mne sangvinické a predovšetkým
štvrtky. Tie štvrtky boli mostom k celej Maud, ona však
postavila na každý tabuľu s nápisom „Stopô a tvrdila,
že časom príde všetko,
s. 176, Maud sa nakoniec vyspí s rozprávačom, ale odíde
s Hoblerom; Maud a Hobler boli manželia a nakoniec
sa dávajú opäť dokopy;
S Ibrahimovým
odchodom zomrela istá čiastka môjho života. Bola ukončená,
niekto urobil bodku a ja som si nemohol pomôcť. Včerajšok sa
mi zdal strašne vzdialený ako vrchy, na ktoré sme nikdy
nevystúpili,
s. 178;
Marthe
miesto
na lode Pajala; rozprávač je námorník; práve dostal výplatu vo
švédskych korunách; manželia Fortunato a Marthe Lukovovci;
Marthe zahýba svojmu mužovi, keď ho rozprávač na to upozorní,
už je neskoro, Marthe totiž mu utiekla;
Rumová
rozprávka:
odohráva
sa vo Francúzsku; päť námorníkov – Rozprávač, Manuel, Jean
alias Pašerák, Michal a Flinte – jediný poriadny námorník
medzi nimi, ktorý rozpráva príbeh s minulosti, z ktorej
vysvitne, že on bol hlavným protagonistom, prvým dôstojníkom
Mackom;
V príbehu
ide o to, že na lodi dochádza k pravidelnému miznutiu
námorníkov, prednejšie kapitánov lode; prvý ktorý zmizol bol
kapitán James Cruze, pijan – zlý človek na posadku aj na svoju
ženu, ktorá bola na lodi; Mack sa zahľadel do nej; ďalším
kapitánom bol Flower; potom zmizla kapitánova žena; potom zmizol
kapitán O´Connor;
Všetky zvýraznenia (podčiarknutia, kurzíva, zmena fontu alebo jeho farby, samotný výber úryvkov) boli prevedené mnou a mali za účel upozorniť na tie "veci", ktoré ma v danom období zvlášť zaujímali. (MH, Kraków, 10.07.2012)
