Čiateteľský denník | Horváth | Vízum do Európy

HORVÁTH, I. (1987) „Vízum do Európy“, in: Dielo, Bratislava: Tatran, 151-191.

zbierka piatich poviedok:

Penzión von Basch:

mesto Drážďany, v čase oslabenej nemeckej marky a nemeckého hospodárstva – rozklad Nemecka, sociálne nepokoje a sociálna nerovnosť; do Nemecka tak chodia cudzinci, aby si tak za slabú menu užívali;

v príbehu tak vystupuje Nór Knut Olavson, ktorý „balí“ Trudu a rozprávač zas Grétu, ale tá je zaľúbená do Knuta; v príbehu vystupuje aj majiteľ penziónu von Basch, ktorý nemá rád cudzincov a predpovedá: Veď sa Nemecko raz spamätá, s. 154; Ale von Basch nosil na tvári revoltu. Jeho kyslo stiahnuté kútiky sa predlžovali do nekonečna. Celý protestoval.

Cudzinci nás vykorisťujú, znehodnocujú nám marku, s. 157.

S devalváciou meny sa devalvujú aj medziľudské vzťahy a predovšetkým láska:

Gréta, veď sme v Nemecku. A čo je v Nemecku láska? Teplé párky, falšovaný sekt a bavlnená bielizeň. Tu nieto miesta pre lásku gymnazistiek, s. 156;

Truda musí dostať svoju kožušinu. Čím bude drahšia, tým bude jej láska silnejšia. Oh, Trudina láska rástla s investovaným kapitálom, mohutnela. Jej cigareta stála toľko, koľko nezamestnaných demonštrovalo na námestí. Ja som prial Trudinej láske, s. 158.

Knut nakoniec načapá Trudu s von Baschom; Gréta sa teda nakoniec dočkala: Gréta sedela Knutovi na lone a a udávala takt, s. 159.

Bébé Cadum:

mesto Paríž, Bébé Cadum je odvodené od reklamy na mydlo: Tie nevinné oči dieťaťa z reklamy mydla Cadum. Tie nevinné malé rúčky, ten šťastný úsmev! Robia reklamu z veľkej továrne, kde je mnoho biedy, okien a robotníkov, s. 164; modifikácie tejto vety sa objavujú v poviedke ako refrén;

postavy: pasák, černoch Sam Dandy a prostitútka Fifi; Jules Laforgue, ktorý píše drámu a jeho priateľka Mimi; Soňa Volonská je Julesova milenka;

Sam Dandy nepracuje, má rád peniaze a mnoho je, nebojí sa smrti, nemyslí na ňu (s. 161);

Sam Dandy ide za Julesom po peniaze za prostitútku Fifi; Jules si žije v usporiadanej domácnosti s Mimi, ale má excesy s prostitútkami a milenkou Soňou: Jules nevedel pochopiť celkom jednoduché veci. Chcel stále bozkávať Soňu a spytoval sa, kedy sa stretnú. A sprotivil sa Soni, každý jeho dotyk vyvolal v nej odpor. Myslela hneď na rodnú zem, rozcitlivela sa a znenávidela Julesa. Čo chcel od nej? O akej láske hovorí? Soňa sa nepredávala, ale keby sa predala, stálo by to mnoho peňazí. A Jules ich nemá, s. 165;

motív lásky: Lebo o láske netreba rozmýšľať, ako nerozmýšľame o jedle alebo o umývaní a iných potrebách. Malé predavačky sú milé a poddajné, keď prijmú niečo, tak sa odslúžia. Jules ešte nikdy neplatil za lásku. Ale keď platil za dáke dievča, spravil to len preto, že mu bolo blízke, a vedel, že bude jeho, s. 166;

Sam Dandy znásilní koketnú Soňu (s. 167); Jules odíde od Mimi;

Ibrahimovo okno:

postavy: Ibrahim El Seuda; mademoiselle Regína; americký maliar Rafael Hobler; Maud Emmersonová;

mesto Paríž – štvrte Saint Michel a Jardin des Plantes: Vo štvrti Jardin des Plantes bol najprv Ibrahim, s ktorým som sa rýchle skamarátil. Potom tam bola zoologická záhrada a mešita s minaretom, podľa môjho náhľadu príliš masívnym. Bola tam i Rue Mouffetard, v ktorej som ani jednu vraždu neuvidel a kino, kde hrali samé cowboyské filmy. Vcelku bola to špinavá štvrť, plná odpadkov zeleniny a pravých francúzskych nadávok, rozkrájaná modernými ulicami, s. 169;

Ibrahim je zaľúbený do Regíny, o ktorej vie, že je záletná: Ibrahim to ináč hneď prvý deň vysvetlil:

„Je to vlastne celkom zlá ženská, spí s každým novopríchodzím. A o niekoľko dní ho odhodí. Videli ste jej biele zuby? Len pár dní ich budete vidieť, potom budú svietiť nasledujúcemu“, s. 170-171; potom sa on aj rozprávač spoznajú s Američanom Hoblerom, ktorý prevráti ich život: Hobler priniesol so sebou okrem plátna, gramofónu a olejových farieb aj celkom nové prostredie, ktoré vnútil i nám. Hlavnými znakmi tohto nového prostredia boli nesmierna veselosť, mnoho kriku a stále slovné zrážky Ibrahima s Hoblerom, s. 172;

Je to príbeh na spôsob Prousta – mnoho prepletených mileneckých vzťahov: maud koketuje ako s rozprávačom tak aj s Ibrahimom: Maud si rozdelila čas medzi Ibrahima a mňa. Jemu venovala svoje chvíle melancholické, mne sangvinické a predovšetkým štvrtky. Tie štvrtky boli mostom k celej Maud, ona však postavila na každý tabuľu s nápisom „Stopô a tvrdila, že časom príde všetko, s. 176, Maud sa nakoniec vyspí s rozprávačom, ale odíde s Hoblerom; Maud a Hobler boli manželia a nakoniec sa dávajú opäť dokopy;

S Ibrahimovým odchodom zomrela istá čiastka môjho života. Bola ukončená, niekto urobil bodku a ja som si nemohol pomôcť. Včerajšok sa mi zdal strašne vzdialený ako vrchy, na ktoré sme nikdy nevystúpili, s. 178;

Marthe

miesto na lode Pajala; rozprávač je námorník; práve dostal výplatu vo švédskych korunách; manželia Fortunato a Marthe Lukovovci; Marthe zahýba svojmu mužovi, keď ho rozprávač na to upozorní, už je neskoro, Marthe totiž mu utiekla;

Rumová rozprávka:

odohráva sa vo Francúzsku; päť námorníkov – Rozprávač, Manuel, Jean alias Pašerák, Michal a Flinte – jediný poriadny námorník medzi nimi, ktorý rozpráva príbeh s minulosti, z ktorej vysvitne, že on bol hlavným protagonistom, prvým dôstojníkom Mackom;

V príbehu ide o to, že na lodi dochádza k pravidelnému miznutiu námorníkov, prednejšie kapitánov lode; prvý ktorý zmizol bol kapitán James Cruze, pijan – zlý človek na posadku aj na svoju ženu, ktorá bola na lodi; Mack sa zahľadel do nej; ďalším kapitánom bol Flower; potom zmizla kapitánova žena; potom zmizol kapitán O´Connor; 

Všetky zvýraznenia (podčiarknutia, kurzíva, zmena fontu alebo jeho farby, samotný výber úryvkov) boli prevedené mnou a mali za účel upozorniť na tie "veci", ktoré ma v danom období zvlášť zaujímali. (MH, Kraków, 10.07.2012)